Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Televízia v období Hrehovho vedenia

Slovensko, 21. 9. 2009 (Verejná správa 19/2009)



Veľký huriavk spustili médiá najmä v súvislosti s personálnym vrením v redakcii Televíznych novín.


Touto situáciou sa v auguste 2007 zaoberalo aj mimoriadne zasadnutie Rady STV, ktoré inicioval jej člen M. Kollár dlhé roky patriaci do dzurindovsko-kádeháckeho krídla. Na zasadnutie prizvali aj príslušných redaktorov. Predseda rady B. Bobocký pri otvorení rokovania skonštatoval, že schôdza bola zvolaná na základe medializovaných informácií v denníku SME. Ináč povedané, rada nedostala na túto tému ani jednu sťažnosť, a tak nie je ani dôvod o nej hovoriť. Posledná sťažnosť týkajúca sa zasahovania do redaktorskej práce pochádza z roku 2003.


Mimoriadne zasadnutie sa uskutočnilo, rokovací poriadok rady to umožňuje, na základe žiadosti určitého počtu členov. Tentoraz boli piati.


Na pretras sa ako prvá dostala problematika bývalého redaktora J. Barboráka. V médiách ustavične hovoril o jednostrannosti, zásahoch vedenia v prospech koalície a tak ďalej. Poukázal na príspevok kolegyne A. Predajňovej, vraj bol predmetom rokovania rady, kolegyňa ho však usvedčila z klamstva. Napokon vysvitlo, že onen pán nenachádzal vlastné témy a „vrcholom všetkého bolo, že odišiel zo služby bez toho, aby o tom vedela vedúca redakcie a vedúca vydania, a to za situácie, keď mal termínovanú zmluvu“ (Zápis č. 11/2007).


Na mimoriadnom zasadnutí hovorila aj vtedajšia redakčná elévka M. Ruttkayová. Vôbec sa jej nepáčilo, že vedenie redakcie má pripomienky k jej príspevkom, k ich obsahu a relevantnosti. Každý iný názor bol zásahom do jej práce. Vyznelo to tak, akoby šéfredaktor a ďalší jej šéfovia boli vlastne zbytoční a bezdôvodne sa miešali do elévkinej roboty. Zrejme ešte nechápala, ako to chodí v iných redakciách, a to všade vo svete: šéf príde ráno do roboty a povie, dnes robíme tieto témy, a potom rozdelí konkrétne úlohy. Nejestvuje nič také, ja s tým nesúhlasím, budem robiť svoju tému. Nech si robí, ale zajtra už nemusí prísť do roboty.


K slovu sa dostal aj B. Koreň, dnes už bývalý vedúci redakčnej skupiny publicistiky. Hovoril zväčša všeobecne, ale zároveň načrel do dvoch vážnych problémov: Nepovažoval za správne, že ak minister odmietne účasť na nejakej besede, relácia sa zastaví. A to sa stalo! Po druhé, plánoval urobiť príspevok o tom, prečo sa nekonal 52. ročník Hviezdoslavovho Kubína. Vedenie chcelo túto tému odvysielať neskôr, napokon to dopadlo tak, že ju vôbec nespracovali. Nepochybne bola veľká chyba, že Hviezdoslavov Kubín sa po 52 rokoch prvý raz nekonal a že to STV divákom nevysvetlila. Diváka ozaj nezaujímajú nejaké „politické tlaky“ a vnútroredakčné spory.


V diskusii na rokovaní na seba upozornil aj redaktor M. Petruška. Vystúpil asi takto: Ja som ja, nikto iný ma nezaujíma. Citujem zo Zápisu č. 11/2007: „... kašlem na Chartu spravodajstva, podpísal som ju, ale nečítal... jednoducho ju nepotrebujem čítať... novinárčine som sa naučil a mám prirodzený cit na to, čo je vyvážené a spravodlivé a čo nie. Pokojne sa oháňajte Chartou, opakujem, ja som ju nečítal...!“


K tomu akiste komentár netreba. Ak by také dačo pán Petruška povedal v inej televízii, nielenže sa s ním rozlúčia, ako povedal jeden člen rady, ale v živote sa už nezamestná.


Navyše, M. Petruška sa so svojimi názormi veľmi zápalisto zveroval denníku SME , o ktorom šéfredaktor spravodajstva J. Šmihula povedal: „... z podliehania politickým tlakom nás ako prvý obvinil denník SME... ten denník, ktorý zásadne pozmenil mnou autorizovaný rozhovor, čo je v príkrom rozpore s novinárskou etikou a žurnalistickou prácou“ (Zápis č. 11/2007).


M. Žiaková, vtedajšia zástupkyňa šéfredaktora, k tomu dodala: „... nebude jednoduché nájsť nových kvalifikovaných ľudí, treba to rozhodne riešiť. Pre objektívnosť musím však povedať, že som nikdy nedostala politický pokyn...“


Aký bol záver?


Na zasadnutí rady sa takmer nič nevyriešilo. Aj prijaté uznesenie bolo neslané-nemastné.


Ohlasy médií na mimoriadne zasadnutie Rady STV sa niesli v očakávanej tónine. Nový Čas (13. 8. 2007): Nadtitulok – Riaditeľ STV Hreha dostal ultimátum , titulok – Odvolaj Šmihulu, inak nebudú správy! Časopis .týždeň (13. 8. 2007) napísal: „V Slovenskej televízii sa dejú veci. Nespokojní redaktori spravodajstva nahlas hovoria o politických zásahoch a cenzúre, vedenie televízie kľučkuje a chabo sa bráni, Rada STV sa bezzubo prizerá...“


Závery odbornej komisie


Na ďalšom zasadnutí (23. 8. 2007) rada schválila zloženie komisie (Zuzana Krútka, predsedníčka SSN, Ján Füle, komentátor, Eduard Chmelár, vysokoškolský učiteľ, Samuel Brečka, vysokoškolský pedagóg, a Igor Dobiš), ktorá mala preveriť podnety redaktorov spravodajstva z predchádzajúceho rokovania.


V októbri komisia predložila Rade STV výsledky svojho preverovania: Odborná komisia Rady STV, ktorej úlohou bolo preveriť 14 podnetov bývalých redaktorov spravodajstva, konštatuje, že zásahy, na ktoré sa redaktori sťažovali, neboli výsledkom cenzúry, ale zvyčajných redakčných postupov uplatňovaných pri redigovaní spravodajských príspevkov...


... za opodstatnený komisia považuje podnet bývalého dramaturga B. Koreňa, týkajúci sa neuplatnenia princípu prázdneho kresla v zmysle Charty spravodajstva a publicistiky STV (časť VI., čl. 4, ods. 5): Ak sa pozvaný hosť nezúčastnil na besede, uplatní sa princíp prázdneho kresla, pričom moderátor o neúčasti aj o dôvodoch, pokiaľ sú mu známe, vecne informuje divákov nazačiatku i počas besedy...


... komisia ďalej konštatuje, že väčšina pripomienok redaktorov je odrazom ich neprofesionálnosti a nepochopenia potrieb verejnoprávneho spravodajstva.“


Toľko zo správy komisie.


Ešte k problematike „prázdneho kresla“. Súhlasím so znením Charty, len by som ju doplnil o takúto myšlienku: Ak taká situácia nastane, moderátor musí povinne zastupovať tú stranu, ktorú by reprezentoval človek v prázdnom kresle, a to aj za cenu, že je myšlienkovo v skrytej opozícii voči pozvanému hosťovi. Ináč môže totiž beseda vyznieť nevyvážene, jednostranne.


Takéto uznesenie komisie riadne rozčertilo najmä tie médiá, ktoré celú kampaň okolo spravodajstva STV rozpútali. SME (6. 10. 2007) to glosovalo v rubrike Porazený týždňa už otrepanými tvrdeniami: „Šéfredaktor spravodajstva verejnoprávnej televízie Ján Šmihula nezvládol situáciu, a preto treba zvážiť jeho zotrvanie v tejto funkcii... Viacerí odchádzajúci redaktori obvinili Šmihulu z nekompetentnosti a politických zásahov do reportáží o vládnej koalícii...“


Podľa časopisu .týždeň (29. 10. 2007) išlo o hru na odborné rozlišovanie cenzúry a editorovania. Citujem: „... akási komisia expertov skúmala, či ozaj dochádzalo k cenzúre. Celá hra na expertov má svoju neodolateľnú pointu vo vyhlásení riaditeľa STV Radima Hrehu – ja Jánovi Šmihulovi ako charakternému človeku dôverujem... Z tohto jednoznačného vyhlásenia je jasné, že ak by sa aj všetci slovenskí mediálni experti (máme vôbec niekoho takého na Slovensku?) zhodli, že Ján Šmihula nemôže stáť na čele spravodajstva, Radim Hreha ho bude držať.“


Nedá mi v tejto súvislosti nespomenúť aj titulok v Hospodárskych novinách (26. 10. 2007) – Čudný koniec „kauzy cenzúra“ v STV.


Na margo citátov z uvedených médií stačí povedať jedno jediné – nič nové pod slnkom, iba úsilie za každú cenu vtláčať politikum do žurnalistickej práce. Prečo však médiá neiritovalo, že Štefan Hríb presedlal z STV do SRo? Prečo ich neiritovalo a neirituje, že komentátor Robert Kotian bol šéfom volebnej kampane Slobodného fóra, že Ľuba Lesná pracovala ako hovorkyňa politického subjektu ODU-VPN, neskôr pôsobila v STV a v Slovenskom rozhlase, že Silvester Lavrík robil kampaň SDKÚ a je vo vrcholovom manažmente Slovenského rozhlasu, že Richard Rybníček sa stal generálnym riaditeľom STV, hoci predtým bol podpredsedom Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska, že Branislav Záhradník počas výkonu funkcie štatutárneho zástupcu STV bol aktívnym regionálnym politikom za SDKÚ, že Jana Lepeňová-Žitnanská bola takisto podpredsedníčkou Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska, v istom čase pôsobila v Rade STV i v Rade pre vysielanie a retransmisiu, že Martin Lengyel bol hovorcom Mikuláša Dzurindu a neskôr konateľom spoločnosti pre vysielanie TA3, že Karol Farkašovský bol hovorcom exministra Rudolfa Zajaca a dnes pôsobí v TV Markíza?


Verejná služba


Verejná služba skrýva v sebe veľa odtieňov – objektívne, vyvážené a nestranné informácie zo všetkých oblastí spoločenského života (súkromné televízie musia vždy


počúvať hlas svojich majiteľov), prenosy a záznamy z významných udalostí rozličného charakteru, počínajúc umením a končiac športom, riešenie sťažností a právna pomoc občanom, poskytovanie priestoru cirkvám, národnostným menšinám, regiónom, nevidiacim, nepočujúcim, vzdelávacie podujatia, výchovné programy pre deti atď. Odborníci, učene povedané, považujú za program vo verejnom záujme iba program zameraný na uspokojovanie informačných a kultúrnych potrieb recipientov na území, ktoré vysielateľ svojím signálom pokrýva.


Pozrime sa, aké dedičstvo v tomto smere zanechali R. Rybníček, B. Záhradník, a napokon aj R. Hreha – dlhoročnú absenciu dramatickej, dokumentárnej a animovanej tvorby, ktorú možno nájsť v programových archívnych fondoch Slovenskej televízie. Vtedajší manažéri rezignovali na vývoj vlastných úspešných formátov, ktoré by zdôrazňovali odlišnosť stratégie STV od komerčných staníc. Jedinými príspevkami do dramatickej tvorby za celé viac ako trojročné obdobie zostali televízne filmy Ticho (2005), Zima kúzelníkov (2006) a pôvodne sedemnásťdielny seriál Rodinné tajomstvá (2005).


Za Rybníčka a Zahradníka zastúpenie programov vo verejnom záujme klesalo, preferovali sa komerčné relácie. Navyše všetka propagácia sa sústreďovala na Jednotku, a to vrátane marketingových akcií typu Jednotka na jednotku. Platil zákaz vzájomnej programovej podpory obidvoch vysielacích okruhov, čo znemožňovalo upútať pozornosť divákov aj na to málo, čo vo vysielaní Slovenskej televízie predstavovalo autentickú službu verejnosti.


Napokon, všetky tieto neduhy jednoznačne potvrdzovali správy vedenia a Rady STV z roku 2007. Konštatovalo sa v nich, že ich treba považovať za orientačné, vychádzajúce z číselnej ekvilibristiky predchádzajúceho manažmentu. Ten vraj zatajoval a skrášľoval základné a rozhodujúce informácie a zároveň záhadným spôsobom spracovával štatistické údaje.


Jedno je isté – STV roku 2006 riadne pokrivkávala pri plnení svojho programového konceptu. O určité čísla sa predsa len môžeme oprieť: napríklad na Jednotke v spravodajstve z plánovaných 1 167 odvysielali len 546 hodín (47 percent), vo vzdelávacích programoch z predpokladaných 24 hodín ponúkli divákom iba tri hodiny (zhruba 12,5 percenta), v dokumentoch z plánovaných 282 „to dotiahli až na 226 hodín“ (vyše 80 percent) atď. Ináč povedané, v tomto smere pokračoval podobný trend ako v minulých rokoch.


Zaujímavé je, že vedenie STV a Rada STV sa pri hodnotení programu vo verejnom záujme výrazne odlišovali. Manažéri tvrdili, že jeho podiel na Jednotke predstavoval 22,4 percenta, na Dvojke 84 percent a v televízii spolu to reprezentovalo 50,5 percenta.


Rada STV však bola inej mienky. Vedúci pracovníci Slovenskej televízie vraj medzi programy vo verejnom záujme zaradili aj také formáty, ktoré tam nepatria – napríklad SuperTelo ,Zmenáreň ,Bumerang a takmer všetky dramatické filmy a seriály s výnimkou telenoviel. Podľa členov rady mala správna bilancia znieť takto: Jednotka 13,6 percenta, Dvojka 71 percent a spolu 39,6 percenta.


K zásadným zmenám neprišlo ani v druhom polroku 2007.


Jednotka: spravodajstvo z plánovaných 373 odvysielalo iba 187 hodín (50,1 percenta), publicistika namiesto 905 len 283 (31,2 percenta), vzdelávacie programy sa z pôvodných 25 stenčili na 5 hodín (21,5 percenta).


Dvojka: spravodajstvo – plán 899, skutočnosť 864 hodín (96,2 percenta), publicistika – plán 944, skutočnosť 689 hodín (73 percent), vzdelávanie – plán 113, skutočnosť 65 hodín (57,3 percenta) atď.


Rada STV už pri posudzovaní správy za prvý polrok 2007 prijala uznesenie, v ktorom sa uvádza, že Slovenska televízia „v závažnom rozsahu nesplnila úlohy a povinnosti ustanovené zákonom o STV, nakoľko neposkytovala programovú službu v súlade s programovým konceptom na rok2007“. Niečo podobné skonštatovala aj v súvislosti s druhým polrokom.


Aj to nepochybne prispelo k tomu, že Radim Hreha prišiel koncom roka 2007 o svoje kreslo.


Absencia domácej tvorby


Ku cti Rady STV slúži, že sa programovými otázkami zaoberala takmer na každom zasadnutí. Nemožno povedať, že by mala nejaké dôvody na veľkú spokojnosť. Isté zadosťučinenie pociťovala vari iba v súvislosti s tými najúspešnejšími reláciami – formátmi Pošta pre teba ,Hit storočia – finále, Nové hlasy pre hity atď., ale aj so skutočnosťou, že na siedmom mieste sa vo vysielacej štruktúre umiestnili Správy STV .


Väčšinou sa však na adresu programu objavovali kritické slová.


A to najmä na jeho celkové zameranie. Plastická ukážka – televízny program, streda 20. novembra 2007: Rubi – mexická telenovela, Tiene hriechu – brazílska telenovela. Dr. Quiz – chcete vyhrať zaujímavú sumu peňazí? Sila lásky – nemecký romantický film na motívy Rosamundy Pilcherovej, čiže ďalšia telenovela. 5 proti 5 – súťažný kvíz o peniaze. Ten istý dátum – česká televízia: Kúzelná škôlka, Kocôčky, Smajlík, Veda je zábava – všetko programy pre deti. Trinásta komnata – dokument o českých osobnostiach. Trikrát denne desaťminútové spravodajstvo. Sama doma – ženský magazín s podtitulom Byť doma neznamená hlúpnuť atď.


Rada vyčítala vedeniu, že do vysielania zaraďuje relácie a formáty, o ktorých nebola vopred informovaná, nepoznala ich kvalitu, podmienky výroby a finančné náklady.


Môžeme to ilustrovať na niekoľkých príkladoch: ako prvý spomeniem diskusiu STV na tému – Zničí lykožrút slovenské lesy? Všetky médiá spustili hromy-blesky, že na besedu nebol pozvaný nijaký oponent a že reláciu zaplatilo ministerstvo životného prostredia. Bola to vraj ukážka propagandistickej relácie za peniaze štátnej moci. Len akosi zabudli uviesť celú pravdu, predovšetkým to, že nešlo o zmluvný vzťah medzi ministerstvom a STV, lež medzi STV a súkromnou spoločnosťou Ormond, s. r. o. Práve táto spoločnosť program vyrobila a od ministerstva dostala 900-tisíc korún. Reláciou sa zaoberala aj Rada pre vysielanie a retransmisiu a neprišla na nijaké pochybenie.


Dlho absentovali záznamy z výnimočných divadelných predstavení, profily významných osobností, ktoré odchádzajú z tohto sveta bez toho, aby sa o nich ľudia mohli dozvedieť. Veľké peniaze išli do dabingu a na pôvodnú domácu tvorbu neostávali prostriedky. Kde je logika?


Len tak sa mohlo stať, že na medzinárodnej prehliadke televíznych programov pre deti a mládež Prix Danube – Cena Dunaja , ktorú Slovenská televízia organizovala roku 2007 už dvanásty raz, nemala zastúpenie ani jedna jej relácia.


Aj v spravodajstve bolo dosť slabín. Túto skutočnosť skonštatovala Rada STV na zasadnutí 16. januára 2008. Žiadala posilniť regionálne spravodajstvo, zahraničné spravodajstvo, skvalitniť obsah, klásť dôraz predovšetkým na vlastné témy, posilniť a skvalitniť technológiu. Poukázala na to, že ambíciou STV musí byť odlíšenie spravodajstva verejnej služby od spravodajstva súkromných médií.


Rada pre vysielanie a retransmisiu roku 2007 rozhodla vo vzťahu k vysielateľom televíznej programovej služby o porušení zákona v 171 správnych konaniach. Najviac sa ich ušlo televízii JOJ – 41 (pokuty vo výške 6 985 000 Sk), potom Slovenskej televízii 35 (pokuty vo výške 10 805 000 Sk) a TV Markíze 33 (pokuty vo výške 16 800 000 Sk).


Významným programovým počinom Slovenskej televízie bolo spustenie nového okruhu v podobe športovej STV 3, a to 8. augusta 2008, v deň slávnostného otváracieho ceremoniálu olympijských hier v Pekingu, o ôsmej hodine, ôsmej minúte a ôsmej sekunde p. m. (večer) čínskeho času. Slovenská televízia tým urobila nesmiernu radosť všetkým športovým fanúšikom. Dnes sa tento okruh borí predovšetkým s finančnými problémami.


Virvar okolo Štefana Nižňanského


Už som spomínal , že Rada STV ako celok je poznačená politickými nomináciami. Tie boli, sú aj budú. Ťažko odstrániť ešte horší nešvár – rozličné tlaky na členov rady zo strany majiteľov komerčných televízií, ktorí sa usilujú prostredníctvom personálnych prepojení ovplyvňovať chod STV.


Srdnaté politikum sa objavilo začiatkom roka 2008 pri voľbe nových členov Rady STV a následne aj pri voľbe generálneho riaditeľa.


Pozrime sa na to zbližša: V Rade STV mali ešte začiatkom roka 2008 silnejšie postavenie členovia nahrávajúci opozícii. Po voľbe nových členov sa rozloženie síl dostalo do opačného garde. Zvolili ich vo februári, funkcií sa ujímali až v apríli. A práve v tomto mŕtvom medziobdobí sa odohrávali najpríkrejšie ataky. Zástancovia opozície (vtedy ešte väčšinoví) chceli z pochopiteľných dôvodov voliť generálneho riaditeľa STV už v marci. A nešlo im len o to – predtým bolo treba odvolať predsedu rady, ktorý patril i patrí do košiara vládnej koalície. Všetko sa však skončilo fiaskom – schôdza nebola uznášaniaschopná.


Voľba generálneho riaditeľa sa presunula na apríl. To nevoňalo starej Rade STV, ale ani väčšine médií. Ako vždy v takýchto prípadoch, pustili sa do kádrovania a nie do súperenia myšlienok, ktoré by viedli k niečomu umnému, zmysluplnému. Ťažko to pochopiť. Neviem, či kritériom kvalitného televízneho manažéra je politická príslušnosť, ľavicová či pravicová orientácia, alebo ozajstné manažérske schopnosti?! Nik z médií neanalyzoval programové vízie nastupujúceho generálneho riaditeľa. Žiaľ, všetko ostalo iba pri kádrovaní, a to ešte ostrejšom ako za oných čias.


Na ilustráciu stačí uviesť iba titulky v niektorých médiách: Šťastný obvinil kandidáta na šéfa STV (SME, 19. 3. 2006), STV riadi mediálna hviezda bývalého režimu (Pravda, 17. 4. 2008), Pravda v ten istý deň ešte pridupľovala Veľký návrat malej bábky; Tvár normalizačnej ČST je späť (SME, 17. 4. 2008).


Pod titulkami články, ktoré by sa najradšej prevŕtali novému generálnemu riaditeľovi až do desiateho kolena. Nič o tom, či urobí niečo prospešné, alebo nebodaj aj negatívne pre televízneho diváka (okrem jediného článku v Pravde pod názvom Nový riaditeľ STV chce riešiť všetko – a nič, kde autor polemizuje s projektom Nižňanského).


Inak sme sa mohli stretnúť iba s mediálnymi veštcami, ktorí tvrdili: „Čakajú nás teda v Slovenskej televízii zrejme harmonické časy... Ich symbolickou ikonou sa môže stať tvár nového riaditeľa. Len čo ju podstatná časť divákov staršej generácie uzrie na obrazovke, zapracuje pavlovovský reflex... jednoducho prepneme na Viedeň...“ (SME, 26. 4. 2008). Alebo: „Nový šéf STV Štefan Nižňanský stále nemá svoj najužší tím pracovníkov, svoje pravé ruky (po týždni – pozn. autora). Časový posun je podľa poslankyne Magdy Vášáryovej (SDKÚ-DS) jasným dôkazom, že Nižňanský je iba bábka v rukách ministra kultúry Mareka Maďariča a šéfa SNS Jána Slotu“ (Hospodárske noviny, 25. 4. 2008).


„Prognózy“, ktoré sa neopierali o nič iné, len o ideologické založenie ich autorov.


Za takýchto okolností a podmienok si sadol do kresla generálneho riaditeľa Štefan Nižňanský. Uvedomil si, že na STV, na jej výrobných, priestorových a materiálnych kapacitách parazituje veľa rôznych podnikateľských subjektov. Jeden z bývalých riaditeľov STV tento technický, technologický a materiálny majetok označil za mŕtvy inventár, za nemoderné a nefunkčné zariadenia, ktorých využívanie televíziu zaťažuje. Zdá sa však, že nezaťažuje mnohé súkromné firmy, ktoré ho dnes vlastnia a od ktorých si televízia konečné produkty kupuje.


(Pokračovanie nabudúce)


Pavol DINKA



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.