Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Cez privreté okno skoro nič nevidno

Slovensko, 13. 10. 2009 (Verejná správa 20/2009)



Na pôde dvoch košických univerzít sa v rokoch 2005 a 2009 uskutočnil výskumný projekt zameraný na informovanosť občanov o samosprávnych krajoch. PhDr. Daniel Klimovský z Technickej univerzity v Košiciach, autor oboch výskumov, predstavuje tú časť zistení, ktorá vypovedá o elementárnych znalostiach občanov o činnosti vyšších územných celkov v ich vlastnom regióne.


Nástup regionálnej samosprávy na Slovensku bol spojený s veľmi rôznorodými očakávaniami i verejnými vyhláseniami, ktoré sa nezhodovali ani v otázke, či vôbec potrebujeme samosprávu na regionálnej úrovni. To sa neprejavilo iba v politickej rovine, ale naplno zasiahlo aj verejnosť. Preto neprekvapuje, že občania mali počas prvého funkčného obdobia pôsobeniu regionálnych samosprávnych jednotiek pocit neinformovanosti a zmätenosti. Ukázalo sa, že práve otvorený dialóg s občanmi mal byť jednou z priorít regionálnej samosprávy a jej orgánov, a to predovšetkým za účelom dosiahnutia vyššej miery informovanosti verejnosti.


Do výskumu v roku 2005 sa zapojilo 523 respondentov, v roku 2009 už 617. V opakovanom výskume (2009) sme si chceli ozrejmiť, či platí, že postupom času informovanosť obyvateľstva stúpa, inými slovami, či občania na konci druhého funkčného obdobia regionálnych samospráv majú viac informácií o existencii a pôsobení týchto politicko-administratívnych jednotiek, než ich mali na konci prvého funkčného obdobia.


V oboch výskumoch sme položili tých istých sedem otázok: 1. Viete uviesť názvy a sídla (mestá) samosprávnych krajov na Slovensku? 2. Viete vymenovať aspoň základné orgány, ktoré pôsobia na úrovni samosprávnych krajov a uviesť spôsob ich vytvárania, ako aj systém ich vzájomných vzťahov? 3. Viete vymenovať aspoň päť kompetencií samosprávnych krajov? 4. Viete uviesť, akým spôsobom sú financované orgány samosprávnych krajov a ich aktivity? 5. Viete uviesť meno súčasného predsedu samosprávneho kraja, v ktorom máte trvalý pobyt? 6. Viete uviesť mená aspoň piatich súčasných poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja, v ktorom máte trvalý pobyt? 7. Viete uviesť aspoň päť aktivít, ktoré realizovali orgány samosprávneho kraja, v ktorom máte trvalý pobyt, v priebehu posledných štyroch rokov?


Na prvú otázku v oboch prieskumoch vedela odpovedať – podľa vlastného presvedčenia – tesná nadpolovičná väčšina respondentov (52, respektíve 51,5 percenta). Ak vezmeme do úvahy niektoré štatistické zákonitosti, potom možno konštatovať, že miera občianskej informovanosti, pokiaľ ide o poznanie názvov a sídiel samosprávnych krajov, sa za posledné štyri roky nezmenila a zostala iba na priemernej úrovni.


Zatiaľ čo v roku 2005 vyjadrila schopnosť odpovedať na druhú otázku necelá štvrtina respondentov (24,3 percenta), o štyri roky neskôr kladne odpovedalo 26,3 percenta respondentov. Aj v tomto prípade treba zvažovať vplyv štatistických zákonitostí, a preto možno konštatovať, že počas uplynulých štyroch rokov nedošlo k zlepšeniu občianskej informovanosti týkajúcej sa poznania základných orgánov samosprávnych krajov.


Pri odpovediach na tretiu otázku sa zopakoval výsledok zo sumarizácie pri prvých dvoch otázkach. I v tomto prípade je rozdiel medzi respondentmi, ktorí boli schopní podľa vlastného hodnotenia na ňu odpovedať v roku 2005 (39,4 percenta) a v roku 2009 (38,4 percenta), veľmi malý a z hľadiska interpretácie dokonca zanedbateľný.


Zaujímavý rozdiel sa objavil v prípade otázky venovanej spôsobom financovania samosprávnych krajov a ich aktivít. V roku 2005 deklarovala schopnosť odpovedať na ňu iba jedna tretina respondentov (33,3 percenta), no o štyri roky už takmer polovica (45,4 percenta). Vysvetlenie takéhoto rozdielu nie je jednoduché. Mohlo by však súvisieť s kvalitatívne rozdielnym postavením samosprávnych krajov v priebehu druhého funkčného obdobia v porovnaní s postavením, ktoré mali z hľadiska svojho financovania do roku 2005. Prvé funkčné obdobie bolo totiž poznačené nejasnosťami v tejto oblasti financovania, čo sa prejavovalo vysokou závislosťou samosprávnych krajov od štátu. Okrem toho vstup Slovenska do Európskej únie a nástroje fiškálnej decentralizácie boli často spomínanými a verejne rozoberanými témami.


Rozdiel zaznamenaný pri otázke týkajúcej sa mena aktuálneho predsedu samosprávneho kraja a podobne má pomerne výrazný, no opačný charakter. To znamená, že miera občianskej informovanosti pri nej klesla. Zatiaľ čo v roku 2005 na túto otázku podľa vlastného hodnotenia vedeli odpovedať takmer tri štvrtiny respondentov (73,8 percenta), v roku 2009 to deklarovali necelé dve tretiny (64,5 percenta). Ako možné vysvetlenie prichádza do úvahy to, že po zriadení samosprávnych krajov predstavovali ich predsedovia hlavný komunikačný kanál, no v dôsledku rozvoja týchto politicko-administratívnych jednotiek a diverzifikácie ich aktivít sa vytvorili ďalšie komunikačné kanály spájajúce samosprávne kraje s ich obyvateľmi. Predsedovia samosprávnych krajov tak prišli o výsadné postavenie a občania ich pravdepodobne vnímajú už iba ako jeden z orgánov regionálnej samosprávy. Navyše občania citlivo vnímajú to, že ide „iba“ o regionálnu politickú úroveň, ako i to, že väčšina pôvodných predsedov samosprávnych krajov neobhájila vo voľbách v roku 2005 svoje postavenie. A tak je na zváženie, nakoľko je dôležité poznať meno predsedu samosprávneho kraja, ak sa dá predpokladať, že vo svojej funkcii nebude pôsobiť dlhší čas než napríklad viacerí poslanci parlamentu, primátori alebo starostovia.


Pozitívny rozdiel, a teda nárast informovanosti sme zaznamenali pri šiestej otázke. Ide pritom o viac než 9 percent, pretože kým v roku 2005 na túto otázku vedela odpovedať necelá pätina respondentov (17,4 percenta), o štyri roky neskôr to už bola viac než štvrtina (26,6 percenta). Na osvetlenie tejto zmeny sa ponúka hneď niekoľko vysvetlení. Po prvé, výrazne poklesol počet osôb uchádzajúcich sa o tieto funkcie, čo mohlo mať vplyv na to, že voliči mali o niečo lepší prehľad. Po druhé, samosprávne kraje sa stali zaujímavou lobingovou arénou pre podnikateľov i rôznych občianskych aktivistov a aspoň časť obyvateľov sa snažila udržiavať určitý kontakt s rôznymi reprezentantmi týchto politicko-administratívnych jednotiek, poslancov nevynímajúc. Po tretie, samosprávne kraje boli v priebehu rokov 2006 – 2009 aktívnejšie aj pri realizácii rôznych projektov, pričom sprievodné podujatia umožňovali obyvateľom samosprávnych krajov stretnúť sa s týmito poslancami častejšie.


Mierne zvýšenie miery informovanosti bolo zaznamenané aj vo vzťahu k otázke týkajúcej sa aktivít samosprávnych krajov v posledných štyroch rokoch. V roku 2005 vedela podľa vlastného vyjadrenia na túto otázku odpovedať pätina respondentov (19,9 percenta), v roku 2009 už necelá štvrtina (23,8 percenta). Táto zmena je vysvetliteľná aj faktormi uvedenými pri predchádzajúcej otázke. Ako najdôležitejšia sa javí skutočnosť, že samosprávne kraje počas druhého funkčného obdobia realizovali väčší a pestrejší objem aktivít než v rokoch 2002 – 2005.


Bez ohľadu na niekoľko zlepšení v miere informovanosti treba vnímať výsledky triezvo a kriticky. Poukazujú totiž na stagnáciu v miere informovanosti. Je dlhodobo podpriemerná, čo znamená, že samosprávne kraje buď nevyužívajú nástroje styku s verejnosťou v dostatočnej miere, alebo ich nevyužívajú správne, prípadne ich nevyužívajú vôbec. Tento prístup škodí všetkým zainteresovaným.


Občania v dôsledku nízkej miery informovanosti nemajú dostatočný prehľad nielen o pozícii a pôsobnosti samosprávnych krajov, ale ani o ich aktivitách. To oslabuje možnosti verejnej kontroly a môže uľahčovať rôzne netransparentné procesy a potenciálne i rast miery korupcie. Samosprávne kraje takýmto prístupom ohrozujú vlastnú existenciu. Pretože ak má v demokratickom štáte platiť klasické hlas ľudu – hlas boží, potom sa ľahko môže stať, že občiansky nezáujem o pôsobenie regionálnej samosprávy, prípadne nazeranie občanov na samosprávne kraje ako na niečo zbytočné, by v budúcnosti mohlo viesť aj najvyšších predstaviteľov štátu k presvedčeniu, že tieto politicko-administratívne jednotky sú nepotrebné.


Pokiaľ ide o štát, ten je spoluzodpovedný za rozvoj vlastných regiónov, a to nielen vo vzťahu k Európskej únii a prioritám jej regionálnej politiky, ale predovšetkým vo vzťahu k obyvateľom týchto regiónov. Zmysluplné rozvojové aktivity sa však musia realizovať za účasti všetkých aktérov. A to tak, aby ich postavenie bolo čo najviac rovnocenné a aby nedochádzalo k apriórnemu znevýhodňovaniu niektorých aktérov napríklad tým, že sa im neposkytne primeraný objem informácií.


Ak vezmeme do úvahy širší spoločensko-politický kontext, potom sa ako celkom prirodzené riešenie tohto stavu ponúka diverzifikácia a intenzifikácia komunikácie predstaviteľov samosprávnych krajov s ich obyvateľstvom. Kľúčom k úspechu by sa v rámci diverzifikačných snáh mohli stať rôzne aktivity s charakterom politického vzdelávania. Tieto aktivity by však nemali byť iba akýmsi rigidným a prísne štruktúrovaným školiacim modulom. Naopak, do poskytovania takto zameraných vzdelávacích aktivít by sa mali zapájať aj ďalšie subjekty, napríklad organizácie občianskeho, respektíve tretieho sektora. Spájať by ich mal základný cieľ - dosiahnuť vyššiu mieru občianskej informovanosti o postavení a pôsobení samosprávnych krajov.


Daniel KLIMOVSKÝ



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.