Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Horné mesto

Slovensko, 13. 10. 2009 (Verejná správa 20/2009)



Z množstva múzeí, ktoré sú ako perly náhrdelníka navlečené na šnúru Piatej avenue v úseku nazývanom Míľa múzeí, tým najnavštevovanejším je nepochybne Metropolitné múzeum. Američania ho familiárne prezývajú Met a aby nemuseli putovať za umením po všetkých kontinentoch, vybudovali si ho už v roku 1880. K pôvodnej budove pristavili ďalšie stavby a časom do nich sústredili umelecké diela rôzneho druhu – počínajúc obrazmi a sochami, pokračujúc písomníctvom, úžitkovým umením a ukážkami architektúry; z rôznej doby – od staroveku, cez stredovek až po dnešok; z rôznych kultúr a civilizácií – okrem americkej aj z Európy, Afriky i Ázie. Zámer sa vydaril nielen na radosť domácich milovníkov kultúry a umenia, ale aj návštevníkov z celého sveta. Ba niektoré ukážky kultúr – napríklad islamskej alebo egyptskej – sa v takom počte nikde inde okrem krajiny pôvodu nevyskytujú. Pri prechádzaní z oddelenia do oddelenia si napríklad môžete pozrieť neobvyklé množstvo múmií i chrám z Dendere, ktorý pôvodne stál na pobreží Nílu a pochádza z 15. storočia pred Kristom. Preniesli ho sem a zachránili pred zatopením počas budovania Asuánskej priehrady v roku 1965. Inde na vás čaká skupina stredovekých rytierov na koňoch v plnej zbroji, najväčšia zbierka zbraní alebo najstarší klavír na svete, skvosty antickej kultúry i reprezentatívna zbierka filmov či fotografií a tak ďalej. Pozrieť si dva milióny exponátov počas jednej-jedinej návštevy je nemysliteľné. Preto mnohým iste príde vhod, že návštevy múzea sú v niektoré dni bezplatné alebo s dobrovoľným vstupným.


Zatiaľ čo múzeá v ostatnom svete bývajú spravidla monotematické, prednosť Met spočíva v jeho neobyčajne širokom spektre toho, čo tam uvidíte. Pri všetkej úcte k bohatosti zbierok, predsa len dosť rušivo na nás pôsobila skutočnosť, že do pozornosti návštevníka sa vtierajú pozlátené mená darcov a sponzorov neraz viacej, než vzácne exponáty. Žiaľ, zlozvyk pri každej príležitosti uvádzať zoznam „milostivých“ sponzorov, ktorí si takto vynucujú reklamu pre ciele nemajúce s kultúrou nič spoločné, rýchlo zakorenil aj na Slovensku. Raz darmo, nielen dobrý chýr letí svetom. Ešte rýchlejšie sa šíria choroby, vírusy a ošiale každej doby. A čo je vôbec najhoršie, často sa im nielen nebránime, ale príliš ľahko a lacno im podliehame. Zlaté teľatá víťazia nad všetkými múzami a bohmi umenia, mamon bohatstva a peňazí našej pokulhávajúcej civilizácie neraz prekrýva mená a diela tých, ktorí svojimi nezištnými činmi a poctivým životom písali kultúrne dejiny ľudstva.


Na iné hojne navštevované múzeum – Guggenheimovo – vám budú stačiť dve-tri hodinky. Otvorili ho iba pred polstoročím a jeho najväčšou prednosťou je vlastná architektúra. V čase dokončenia stavby vyvolala veľké rozpaky a hanlivé prívlastky: pokrčený horčicový pohár, obrátený včelí úľ, poschodová garáž. Nakoniec sa ustálil názor, že ide o o jedno z najskvelejších architektonických diel, ktoré na podobné účely vznikli v dvadsiatom storočí. Väčšina tých, ktorí sa na budovu prídu pozrieť, dá tomuto názoru za pravdu. Na jednotlivé poschodia vo vnútri môžete vystupovať tromi spôsobmi. Tým najoriginálnejším a najpoužívanejším je chôdza po špirálovitej rampe bez jediného schodu, dlhej takmer kilometer. Druhým je vystupovanie klasickým schodišťom, tretím použitie bezbariérového výťahu.


Môžete si pozrieť niekoľko obrazov od Cézanna, Gauguina, Degasa, Maneta, Toulose-Lautreca, van Gogha, Kandinského, Chagalla i Picassa. V prípade posledného maliara aj obraz, ktorý by ste mu iste nepripísali, lebo pochádza z čias, kedy ešte neprepadol kubizmu. To by zhruba bolo všetko, čím sa možno nadchnúť. Väčšina exponátov takzvaného moderného umenia vyvoláva u mnohých návštevníkov z cudziny zhovievavé úsmevy. Ani sme sa nečudovali, keď ich s pochopením opätovali aj domáci uniformovaní strážcovia pokladov. Podľa všetkého sa s takýmto hodnotením výtvorov niektorých moderných umelcov stretávajú denne a v nemalej miere sa s ním stotožňujú.


Nedá sa vylúčiť, že viacero úsmevných atrakcií, ktoré sa tu vystavujú, niektorú kategóriu návštevníkov zaujmú. Pokiaľ by ste k ním nepatrili a boli trochu sklamaní, pozdĺž Míle múzeí máte veľa príležitostí na nápravu. Ba môžete sa vydať naprieč parkom a na jeho západnom okraji zájsť do mimoriadne atraktívneho a nezvyčajného múzea, ktoré nadchýňa rovnako dospelých, ako školskú mládež a deti.


Prírodovedné múzeum


Prírodovedné múzeum – American Museum of Natural History – je so svojimi 37 miliónmi exponátov výnimočné nielen v Amerike, ale i vo svete. Mnohí ho považujú za vôbec najväčšie múzeum. Pochopiteľne, že také množstvo ukážok z vývoja živej i neživej prírody si vyžiadalo celý komplex budov medzi 77. a 81. ulicou, postupná výstavba ktorých bola zavŕšená v roku 1872. Popri drahých kameňoch a meteoritoch neveľkých rozmerov tam v osobitnom sále nájdete aj skupinky dinosaurov a slonov v životnej veľkosti, počítače umožňujúce rôzne imitácie, obrie premietacie plátno, divadlo, planetárium a množstvo iných atrakcií, ktoré nenásilným, hravým spôsobom poskytujú sumu vedomostí o histórii planéty Zem a vývoji Vesmíru. Popritom múzeum poskytuje i nepreberné množstvo artefaktov kultúr z viacerých kontinentov. Do jeho areálu sa vstupuje, ako sme sa už zmienili, zo západnej strany Centrálneho parku širokým schodišťom, pred ktorým stojí pamätník Theodora Roosevelta – obdivovateľa prírody, legendárneho hrdinu a 26. prezidenta Spojených štátov. Pamätník ho stvárňuje v typickej póze – ako jazdca v sedle koňa. Navyše tentoraz po jeho bokoch, držiac sa popruhov sedla, kráča dvojica Indiánov. Nad týmto monumentálnym súsoším na samom vrchole klasickej stavby sa skvie zlatými písmenami nápis, ktorý hlása: „Veľký vodca americkej mládeže v odhodlanosti, statočnosti a viere, v obrane ľudských práv, v láske a ochrane prírody a toho najlepšieho, čo je v živote a v človeku.“


Spomienka na Lennona


O niekoľko blokov nižšie, na rohu 72. ulice stojí budova Dakota, ktorá púta pozornosť z viacerých dôvodov. Z architektonického hľadiska je to nemecký renesančný palác, ktorý svojou výpravnosťou mal boháčov presvedčiť, že život v prenajatých apartmánoch môže byť rovnako luxusný a pohodlný ako vo vlastnom dome. Vzhľadom na životný štýl Američanov to nebolo až také ťažké. Naozaj sa v ňom ubytovávali predovšetkým ľudia, ktorí sa tak alebo onak dostali v spoločnosti na výslnie. No hlavný dôvod, prečo k Dakote Building každoročne začiatkom decembra putujú davy ľudí zblízka i zďaleka, nechtiac poskytol svojím tragickým koncom predovšetkým jeden jeho obyvateľ – John Lennon. Keď sa v noci 8. decembra 1980 vracal do svojho bytu, vo vchode domu a pred očami manželky Yoko Ono ho usmrtil guľkami z revolveru šialenec, ktorý len pár hodín predtým získal od Lennona autogram.


Yoko Ono, ktorá doteraz v dome býva, na pamiatku manžela nechala renovovať v náprotivnej časti Centrálneho parku takzvané Jahodové polia, v skutočnosti záhradu so stromami a kríkmi, ktoré majú pôvod v rôznych krajinách. Medzi nimi je umiestnená kruhová mozaika s nápisom Imagine – svojrázny pamätník hudobníka a člena skupiny Beatles – ku ktorému kladú jeho fanúšikovia kvetiny i v priebehu roka.


V hudobnom svete, aj keď podľa žánru celkom odlišnom, ešte chvíľu zotrváme. Ba zakončíme ním nielen naše dnešné putovanie po Hornom meste, ale i potulky po celom Manhattane.


Metropolitná opera


Lincolnovo centrum, ktoré sa v podobe písmena U otvára smerom k rovnomennému námestiu a k Broadway medzi 62. a 65. ulicou, bolo prvým čisto kultúrnym komplexom vybudovaným v USA. Vyrástlo na mieste bývalých domov mestskej chudoby v šesťdesiatych rokoch. Dominujú mu tri moderné budovy, vkusne presklené a obložené bielym mramorom. Sú to stále scény newyorského baletu, opery a symfonického orchestra. Pripomínajú paláce kultúry, ktoré sa u nás budovali v tých istých alebo aj v skorších a nasledujúcich rokoch. S tým rozdielom, že Američania si svoje diela držia čím ďalej tým vo väčšej úcte, zatiaľ čo u nás im pseudorevoluční hlupáci nemôžu prísť na menoa niektorí zvlášť veľkí ignoranti kultúry by ich najradšej zbúrali. Nuž, iný kraj, iný mrav, a najmä iní ľudia...


Metropolitná opera je vo svete oprávnene rovnakým pojmom, ako trebárs moskovské Veľké divadlo. Preto sme si lístky na Trubadúra zabezpečovali cez internet už z Európy. A urobili sme dobre. Vyše štvortisícové hľadisko i v čase našej návštevy bolo zaplnené do posledného miesta. Opísať prostredie i zážitok toho večera by bol márny pokus. Stokrát počuť a čítať i tie najlepšie recenzie je nič proti tomu vidieť na vlastné oči a počuť na vlastné uši. Verte alebo nie, celé predstavenie sa odohráva bez jediného mikrofónu. Akustika je tu taká dokonalá, že spev a hudbu vníma divák bez podpory elektronickej aparatúry s rovnakým pôžitkom či sedí na úrovni pódia, alebo na niektorom z mnohých balkónov.


Dopredu by ste snáď mali vedieť niektoré nepodstatné drobnosti. Napríklad, že sa netreba zdržovať hľadaním šatne. Podobne ako v iných newyorských divadlách, ani v týchto veľkolepo riešených priestoroch so širokými schodiskami s pozláteným zábradlím a tmavočerveným kobercom, s nádhernými kryštálovými lustrami a nástennými maľbami od Chagalla, šatne nie sú. Diváci svoje zvrchníky, či sú to prepychové kožuchy alebo obyčajné vetrovky, jednoducho zvinú do klbka a odložia pod sedadlo k nohám. Oblečenie sa nosí rôzne: od večerných šiat a garderób, až po vyťahané svetre a texasky. Časť medzinárodného publika svoje nadšenie dáva najavo niekedy príliš hlasno. Cez prestávky v hľadisku i mimo neho šľahajú blesky z fotoaparátov tých, čo si chcú neopakovateľné prostredie zvečniť. Pokiaľ by ste pocítili hlad, okrem nápojov sa podávajú i večere. Ak ste však niekedy navštívili divadlá v Moskve, tak vás posledná maličkosť neprekvapí.


Mimochodom, veľké národy ako je americký a ruský, majú mnoho spoločných rysov a zvyklostí. Preto je celkom prirodzené ich zbližovanie v individuálnych ľudských vzťahoch, v kultúre a umení, ale aj v politickej oblasti a medzinárodnej sfére. Úžitok zo vzájomného porozumenia a zbližovania majú nielen oni, ale aj ostatný svet. Tí, ktorí sa pokúšajú zasiať medzi tieto národy a ich predstaviteľov semeno nedôvery a podozrievavosti, robia zlú službu svojim vlastným krajanom i ľudskému spoločenstvu ako celku. Ak takéto kroky podnikajú bývalí alebo súčasní verejní činitelia, dokonca ústavní, je to počínanie odsúdeniahodné o to viac. Našťastie aj v ich prípade platí ono prastaré a múdre: Psi štekajú, karavána ide ďalej.


Potulky po Manhattane sme sa rozhodli zakončiť v najznámejšom newyorskom chráme umenia i preto, lebo hudba je medzi jeho múzami osobitný fenomén. Vie vyvolávať hlboké a ušľachtilé city u ľudí bez ohľadu na ich rodný jazyk, sociálny pôvod, politické presvedčenie i náboženské vyznanie. Spája ľudí bez slova, ktoré často zraňuje, nepotrebuje obrazovku, ktorá pričasto šíri nevkus a hrubosť. Na vyvolanie predstavy krásna, na oživenie večných ľudských hodnôt a ideálov stačí, ak sme vnímaví ku melódiám a tónom hudobných géniov. Dá sa povedať, že z tohto hľadiska je hudba pre toto mesto, ale i pre všetkých Američanov veľmi príznačná.


Americký ľud vznikol pomiešaním mnohých národov a národností zo všetkých kútov sveta v jednom kotle. New York je toho očividným dôkazom. Pravdu majú tí, čo tvrdia, že v žiadnom inom meste nestretnete na pár krokoch také množstvo ľudí rôznej farby pleti a pôvodu. Je úctyhodné, že napriek možným komplikáciám dokážu žiť a pracovať pospolu, ctiť si štát, v ktorom žijú, rešpektovať jeden úradný jazyk, v ktorom sa dorozumievajú.


Rôznosti pôvodu obyvateľstva zodpovedá iba mnohotvárnosť štvrtí mesta. Každá je čímsi osobitná, odlišná od iných. Stačí prejsť neveľké vzdialenosti, a podľa architektúry stavieb i spôsobu života obyvateľov akoby ste prešli niekoľkými storočiami a kontinentmi. Nie všetko a vždy sa vám musí páčiť. Ale rozhodne vždy nájdete v tomto meste niečo, čo zaujme i vás, a kvôli čomu nebudete ľutovať dlhú cestu sem.


New York – Bratislava 2009


Milan HOLUB



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.