Zemská kôra vydáva svoje tajomstvá

Slovensko, 30. 11. 2009 (Verejná správa 23/2009)

V tomto roku predstavil široký kolektív vedcov a technikov verejnosti Prehľadnú geologickú mapu Slovenskej republiky v mierke 1:200 000. Dielo predstavuje významný úspech z domáceho i medzinárodného hľadiska. Tvorbu a význam mapy približuje v nasledujúcom texte vedúci autorského kolektívu RNDr. Vladimír Bezák, CSc., zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.

Geologické mapovanie má v Západných Karpatoch dlhú tradíciu už od čias ríšského geologického ústavu v 19. storočí, keď vedci začali postupne skúmať a mapovať územie Slovenska. Výrazne sa o to zaslúžil aj náš rodák Dionýz Štúr, ktorý bol niekoľko rokov aj riaditeľom Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Za predvojnovej Československej republiky mal túto úlohu na starosti pražský geologický ústav. Postupne vyrastali aj slovenskí geológovia a v roku 1940 vznikol Štátny geologický ústav v Bratislave, dnes Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. Geologické mapovanie jednotlivých oblastí sa riadilo buď potrebou riešiť zložité tektonické uzly, alebo vyhľadávať nerastné suroviny.

Vrcholom mapovej tvorby predchádzajúcich období bola prvá edícia generálnych geologických máp 1:200 000, ktorá získala v roku 1964 aj významné medzinárodné ocenenie na svetovom geologickom kongrese. Tieto generálne mapy boli zostavené na základe všetkých starších geologických máp a terénnej reambulácie. V ďalšom období sa ťažisko prenieslo na systematické geologické mapovanie Slovenska v mierke 1:25 000. Mapovanie prebieha v jednotlivých regiónoch, vyčlenených na báze osobitej morfológie - striedania pohorí a kotlín, respektíve nížin. V tejto činnosti sme vždy patrili k popredným štátom v Európe a tradíciu sme neporušili ani teraz. Štyridsaťpäťročný intenzívny výskum a podrobné geologické mapovanie územia Slovenskej republiky najmenej dvoma generáciami geológov zavŕšil Štátný geologický ústav Dionýza Štúra zostavením a vydaním novej edície generálnych geologických máp v mierke 1: 200 000.

Slovensko je geologický unikát

Slovensko oplýva nevšednými prírodnými krásami a úžasnou morfologickou pestrosťou. Už pri prvom pohľade na mapu udrie do očí zvláštne striedanie pohorí a kotlín. A každé pohorie je svojrázne. Slovensko na svojej malej ploche sústreďuje takú rozmanitosť prírodných výtvorov, ktoré sú v iných krajinách vzdialené od seba stovky kilometrov alebo vôbec nie sú. Čo je toho príčinou? Nevídaná zložitosť geologickej stavby a horninovej skladby.

Slovensko je budované horskou sústavou Západných Karpát, najsevernejším výbežkom oblúku, ktorý sa tiahne od Álp po Východné Karpaty. Horniny, ktoré sa v Západných Karpatoch nachádzajú, sa tvorili počas dlhého geologického vývoja v rôznom geotektonickom prostredí.

Najstaršie horniny vznikali na začiatku prvohôr pred 500 až 600 miliónmi rokov. V hĺbkach zemskej kôry sa premieňali na ruly, svory, fylity a pretavovali sa na žuly. Dnes vystupujú vo vyzdvihnutých blokoch kôry v tzv. jadrových pohoriach Západných Karpát. Jadrovými sa nazývajú preto, že žulovo-rulové jadro je obalené na okrajoch druhohornými sedimentami, hlavne vápencami, kremencami a bridlicami, ktoré boli koncom druhohôr vyvrásnené a vtedy vytvorili mohutné horstvo. V treťohorách čakali na Západné Karpaty ďalšie búrlivé udalosti. Pri zrážke mikrokontinentálneho bloku vnútorných Karpát s európskou platformou sa vyvrásnili sedimenty starotreťohorného mora, prevažne pieskovce a bridlice, a vytvorili flyšový oblúk vonkajších Karpát. Vo vnútorných Karpatoch sa vtedy kôra lámala, vznikali pohoria a poklesnuté časti – nížiny a kotliny - sa zapĺňali sedimentami. Na zlomoch sa zrodili vulkány, ktoré vyhasli pomerne nedávno. O posledné domodelovanie reliéfu Slovenska na dnešný obraz sa postarali voda, vietor a v Tatrách aj ľadovec.

Kartografia s osobitným poslaním

Ako sme už pomenuli, systematické zostavovanie základných geologických máp 1:25 000 sa začalo v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a prebieha doteraz. Predtým sa mapy väčších mierok pripravovali len lokálne, hlavne v ložiskových oblastiach.

Základné mapy 1:25 000 prechádzajú verejnou oponentúrou a sú aj spolu s vysvetlivkami archivované v Geofonde. Po ukončení mapovania uceleného regiónu, čo je zvyčajne niekoľkoročný projekt, sa na základe viacerých takýchto máp zostavuje regionálna mapa 1:50 000 s textovými vysvetlivkami, ktorá sa po oponentúre a aprobácii vydáva tlačou spolu s knižnými vysvetlivkami na verejné užívanie.

Regionálnymi geologickými mapami mierky 1:50 000 je doteraz pokrytá väčšina územia SR. Vzhľadom na to, že regionálne mapy vznikajú v pomerne dlhom časovom diapazóne, majú aj rôznu výpovednú hodnotu. Každá mapa približne za 15 až 20 rokov zastaráva a informácie v nej treba spresňovať a akutalizovať.Regionálne geologické mapy boli prevedené aj do jednotnej digitálnej geologickej mapy SR 1:50 000, ktorá odstránila hlavne technické problémy starších máp. Je prirodzené, že vo viacerých oblastiach ostali vážne geologické problémy, ktoré sa musia riešiť ďalším terénnym výskumom.

Okrem uvedených základných a regionálnych máp náš ústav zostavuje aj prehľadné a tematické mapy s mierkou 1:500 000, prípadne 1: 1 000 000. Je to napríklad Geologická mapa SR, Geologická mapa Západných Karpát a príľahlých území alebo Tektonická mapa SR. Okrem toho v medzinárodnej spolupráci zhotovuje mapy pohraničných území v dohodnutých mierkach 1:50 000, 1:100 000 a ďalších. Ako príklad môžeme uviesť Danreg alebo Gemer – Bükk. K tomu treba pripočítať účelové mapy pre potreby aplikovanej geológie. Tieto sa zostavujú v rôznych mierkach podľa požiadaviek konkrétnych projektov.

Mapovanie využíva aj výsledky projektov základného výskumu, ako bol napríklad geodynamický model Západných Karpát. K zostavovaniu máp sa v záujme vysokej kvality prizývajú odborníci najmä zo Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl, hlavne z oblasti biostratigrafie, petrológie, ale i ďalších vedných a technických disciplín.

Geologické mapy Slovenska zobrazujú veľmi komplikovanú geologickú stavbu, ktorou sú Západné Karpaty povestné, na dobrej profesionálnej úrovni. Sú aj technicky veľmi dobre zvládnuté, za čo boli neraz oceňované na rôznych medzinárodných fórach, ako je Karpatsko-balkánska geologická asociácia, kongresy o regionálnej geologickej kartografii alebo svetové geologické kongresy. Informácie o priebehu mapovania na Slovensku sa uverejňujú aj v medzinárodných geologických a profesijných časopisoch, ako je napríklad European Geologist.

Treba zdôrazniť nutnosť nepretržitého geologického výskumu a mapovania, hlavne v tak extrémne geologicky a morfologicky komplikovanom území ako sú Západné Karpaty. Každá mapa je len modelom geologickej stavby územia, ktorý sa viac alebo menej približuje skutočnosti a v danom čase zodpovedá stupňu vývoja metodík výskumu horninového prostredia, pričom je vždy zaťažovaný aj istou dávkou subjektivity. Preto geologické mapovanie musíme chápať ako permanentný proces spresňovania informácií o geologickej stavbe daného územia.

Praktický prínos máp

Neustále riešenie a spresňovanie poznania geologickej stavby je základom poznávania procesov, ktoré sa odohrávajú v zemskej kôre, a projektovania ľudskej činnosti, ktorá do nej zasahuje. Prejavuje sa to v rôznych sférach. V minulosti to bola hlavne ťažba nerastných surovín, najmä rúd. Slovensko bolo v produkcii a vývoze zlata, striebra, medi na poprednom mieste v Európe. Od toho sa odvinul rozkvet banských miest, ekonomická prosperita a rozvoj vzdelanosti. V Banskej Štiavnici vznikla prvá vyššia banská škola v strednej Európe. Neskôr sa dostávali do popredia aj nerudné suroviny, najmä v súvislosti s rozvojom výstavby a stavby ciest. Slovensko bolo dlhé desaťročia veľmocou v ťažbe a spracúvaní magnezitov.

Dnes sú tu ďalšie možnosti využívania prírodných zdrojov. Zaujímavý je zemný plyn aj ropa, ale na prvom mieste sú podzemné vody. Bez poznania geologickej stavby nie je možné vypočítať ich zásoby a sledovať ich prúdenie. Novodobým hitom je využívanie geotermálnej energie ako ekologicky i ekonomicky výhodného doplnkového zdroja. Projektovať hlboký vrt na termálne vody bez spolupráce s geológom by však bolo viac ako hazardom. Poznanie geologického podložia dáva veľmi potrebnú orientáciu poľnohospodárom a lesníkom. Bez neho by ani moderné vinárstvo nemohlo produkovať vína v mimoriadnej kvalite a so špeciálnymi chuťovými vlastnosťami.

Ďalšou sférou je projektovanie veľkých dopravných a vodohospodárskych stavieb, napríklad cestných tunelov alebo vodných diel, kde údaje o geologickej stavbe sú veľmi dôležité z bezpečnostného i fnančného hľadiska. Ďalšie diela, ktoré sú závislé od geologickej stavby, sú úložiská odpadov, najmä toxických a rádioaktívnych. Od poznania geologickej stavby, ktoré sa odvíja od dobrej geologickej mapy, závisí aj predvídanie geologických rizík, ako sú zosuvy alebo i zemetrasenia. Bez poznania zeme pod našimi nohami si prakticky nemožno predstaviť ani efektívnu tvorbu a ochranu životného prostredia.

Nová Prehľadná geologická mapa SR 1:200 000, zostavená na základe máp 1:50 000, rieši mnohé interregionálne problémy, ktoré sa vynorili počas dlhého obdobia mapovania. Predstavuje syntézu súčasných poznatkov o geologickej stavbe Slovenska. Na jej zostavovaní sa podieľalo vyše štyridsať geológov, najmä zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, ale aj z Geologického ústavu SAV, Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológie technickej univerzity v Košiciach, ale i kolektív technických pracovníkov.

Prehľadné mapy tejto mierky sú veľmi potrebné, pretože umožňujú orientovať sa v geologickej stavbe celého územia krajiny. Takéto mapy sa pravidelne zostavujú i v ďalších európskych štátoch. Mierka 1:50 000 je príliš veľká, lebo neumožňuje korelácie a zobrazenie na mapách je príliš podrobné. Na druhej strane mapa v menších mierkach, napríklad 1:500 000, je limitovaná vo svojom zobrazení.

Prehľadná geologická mapa je v súčasnom listoklade rozložená na trinástich listoch. Z nich len list 36 (Banská Bystrica) je úplný, územia zobrazené na ostatných listoch sú limitované štátnou hranicou. Vzhľadom na malú veľkosť sú listy 34 a 44 a listy 46 a 47 zobrazené na jednom tlačovom formáte, čiže v tlačenej verzii máme jedenásť máp, ktoré sú doplnené geologickými rezmi, schémou rozmiestnenia tektonických jednotiek a schémou zostaviteľov.

Vladimír BEZÁK

Späť