Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Ľubľana

Slovensko, 30. 11. 2009 (Verejná správa 22/2009)



Slovinsko je príjemná krajina. Možno na nás tak zapôsobilo tým, že sme ho zažili v usmievavej slnečnej atmosfére, kde sa lúče slnka prevaľovali z kopca na kopec a svietili do okien po krajine roztrúsených domčekov. Určite k našim pocitom prispel aj fakt, že slovinský jazyk je dekódovateľný, pretože patrí do rodiny slovanských jazykov. V písomnej podobe je slovinčina zrozumiteľná, v ústnej podobe je to podstatne horšie. Preto nás zvádzalo používanie angličtiny, ale pri vzájomnej snahe sa dalo rozumieť pointe aj v slovensko-slovinskej komunikácii. Pobavilo nás viacero ich výrazov, ktoré má aj náš slovník, ale používa ich v inom zmysle, ako napríklad slovinské slovo „vodnik“, čo je ekvivalent nášho slova “sprievodca“. Zaujímavé tiež je, že výraz Slovenka používajú oba jazyky pre označenie svojich štátnych príslušníčok.


V rámci pomyselnej stupnice životnej úrovne a celkového dojmu by sa Slovinsko dalo zaradiť pred naše Slovensko, niekde za Rakúskom. Slovinci sa učia od svojich západných susedov rýchlo a je to vidieť. Niekedy sme však mali pocit, že to preháňajú s „rakúskymi“ cenami, pričom služba už nemala rakúsku kvalitu. Najmä ak si to človek prechádzajúci autom cez Rakúsko priamo porovná. Už cena slovinskej diaľničnej známky nám vyrazila dych, pretože známka na najkratšie možné obdobie bola polročná a stála 36 eur. Tých, ktorí išli do Slovinska na krátky výlet tak ako my, to veru nepotešilo. Od júla tohto roku sú však konečne dostupné aj týždenné diaľničné známky. Cesta z Bratislavy do Ľubľany sa dá absolvovať autom za päť-šesť hodín aj s prestávkami na oddych. A hlavné mesto Slovinska sa oplatí vidieť.


Legenda o gréckom princovi


Podľa legendy Ľubľanu založil grécky princ Jason spoločne so svojou družinou argonautov. Keď utekali pred kráľom Aitom, ktorému ukradli zlaté rúno, preplavili sa z Čierneho mora do Dunaja, odtiaľ do rieky Sávy a potom do rieky Ľubľanica. Jason tu porazil strašného draka, ktorý je dodnes súčasťou erbu mesta.


História odhaľuje, že oblasť Ľubľany bola osídlená Rimanmi. Tí mali na tomto území zriadený tábor nazvaný Emona. V dvanástom storočí poznáme Ľubľanu pod nemeckým menom Laibach. Od trinásteho storočia až do roku 1918 bola hlavným mestom Kranska v rámci ríše Habsburgovcov. Neskôr, pri vzniku Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, bola kultúrnou metropolou Slovinska. Keď bolo v roku 1991 vyhlásené nezávislé Slovinsko, Ľubľana, ktorá si to v minulosti už neraz vyskúšala, sa stala jeho hlavným mestom.


Prechádzka Ľubľanou uchváti každého. Cítili sme sa tu na jednej strane tak trochu ako doma, na druhej strane atmosféra mesta sa nám zdala už viac južanská ako stredoeurópska. Vlastne, geograficky je Európa presne takto rozdelená, takže náš pocit asi nebol klamlivý. Cez pôvabné centrum preteká rieka Ľubľanica a v teplých mesiacoch ju nelemuje iba zeleň, ale i príjemné posedenia na terasách kaviarní, reštaurácií a barov. Napriek tomu, že slovinské hlavné mesto nemá ani tristo tisíc obyvateľov, život v uliciach je vcelku rušný, všade sa to hemží životom. V meste možno vidieť archeologické pozostatky rímskeho Emona, krásne dedičstvo baroka i secesie, a to všetko v súlade s architektúrou súčasnosti. Špecifickú pečať vtlačil Ľubľane predovšetkým jej slávny architekt Jože Plečnik, ktorý pôsobil aj vo Viedni a v Prahe a významne sa podpísal pod dnešný vzhľad Pražského hradu.


Zo svetských vecí si pozornosť zaslúži Národná galéria. Disponuje zbierkou slovinského a európskeho výtvarného umenia od čias stredoveku až po dvadsiate storočie. Najviac sa o meste možno dozvedieť v Mestskom múzeu. Jeho expozícia Rôzne tváre Ľubľany predstavuje slovinské hlavné mesto ako ekonomické, politické, administratívne, ale i kultúrne centrum.


Trojmostie s kostolom


Neprehliadnuteľný je jeden z najtypickejších znakov Ľubľany - most zvaný Trojmostie. Na jeho mieste stál prvý drevený most už v roku 1280 a za dnešnú trojitú podobu vďačí most Plečnikovi. Ten ho rozšíril o ďalšie dva pešie mosty a tak zväčšil jeho priechodnosť. Rovnako známy je Dračí most, so štyrmi sochami drakov v každom rohu, postavený začiatkom minulého storočia. Mosty sme si prezreli aj z rieky – plavbou po Ľubľanici. Na jej pokojne plynúcej hladine sme v loďke strávila asi hodinku. V odľahlejších častiach, ďalej od centra, sedeli na brehoch rieky skupinky mladých i starších a vychutnávali si podvečer teplého dňa. Plavba stojí osem eur a je spestrením pobytu.


Do roku 1933 sa mohlo mesto pýšiť aj jednou z najvyšších budov v Európe. Sedemdesiat metrov vysoký mrakodrap má pre nás vtipne, ale výstižne znejúci názov Nebotičnik. Je to symbol rýchleho rozvoja Ľubľany medzi dvomi svetovými vojnami. Z vecí cirkevných je povšimnutiahodná Katedrála sv. Nikolaja, na ktorej mieste stála pôvodne románska bazilika. Charakteristické sú pre ňu dve veže a jej dnešný vzhľad má svoj pôvod v prvej polovici osemnásteho storočia. Na Prešernovom námestí je zasa výrazným prvkom Františkánsky kláštor s kostolom Zvestovania Panny Márie, ktorý bol postavený v 17. storočí, prestavaný v 19. storočí a renovovaný v roku 1993. Zdobí ho bronzová socha Panny Márie. Spolu s Trojmostím patrí tento kostol k často fotografovaným objektom a kombinácia bieleho Trojmostia s ružovo – červeným kostolom v pozadí sa stala jedným z poznávacích znakov Ľubľany.


Ľubľanský hrad a park Tivoli


Podobne ako Trenčiansky hrad i Ľubľanský hrad nakúka dole - do centra mesta. Týčiaci sa v jeho tesnej blízkosti zakaždým mrkne aspoň očkom pod svoje hradby, aby mal prehľad, čo sa deje v uliciach. Ako väčšina hradov, aj tento slúžil v minulosti rozličným účelom. Od pevnosti cez sídlo vojvodu, vojenskú nemocnicu či väzenie sa dostal až k dnešnej funkcii – jednej z najväčších turistických atrakcií mesta. Cesta naň je relatívne krátka, ale človek sa zapotí. So stúpaním je však čoraz viac vidieť mesto ako na dlani. Okolie hradu tvorí park plný košatých stromov, ideálne miesto nielen na športovú prechádzku, ale i na fotenie mladomanželov alebo nedeľný výlet.


V súčasnej podobe bol hrad postavený v pätnástom storočí, prvá zmienka o pevnosti na tomto mieste sa však datuje už o tristo rokov skôr. Pre všetkých zvedavcov je na hrade pripravené virtuálne múzeum, kde sa možno dozvedieť dvetisícročný príbeh mesta. Po prehliadke a vychutnaní si panorámy, ktorú zdobia kontúry neďalekých hôr, sme si sadli na kávu do hradnej kaviarne. Prelínanie rôznorodých jazykov pri jednotlivých stoloch nás presvedčilo o tom, že mesto o turistov núdzu nemá.


Park je na pohľad obyčajná vec. Ale naozaj len na pohľad. Nie každé mesto ho totiž má v tak utešenej podobe ako Ľubľana. Mali sme pocit, že som ďaleko od mestského ruchu, takmer v lese, a pritom viedla parkom aj železničná trať. Mohutné stromy striedala lúka, fontánky a upravené kvetinové záhony, až sme sa dostali k jazierku. Ocenili sme aj expozíciu na informačných paneloch, ktorá sa zaoberala vybranou tematikou. Nachádza sa zhruba v strede parku v podobe promenády, ktorú obrubujú stromy a témy na paneloch sa s odstupom času striedajú.


S rozlohou päť štvorcových kilometrov a nad ním čnejúcim rovnomenným hradom je Tivoli najväčším parkom mesta. Slúži obyvateľom ako obľúbené miesto na prechádzky, piknik alebo šport. V lete sa tu dá požičať bicykel a pozrieť si park z jeho sedla.


V náručí hôr


Ako každý turista i my sme chceli ochutnať čo najviac z domácej kuchyne. Škoda, že do väčšiny krajín sa tlačia cudzie, i keď medzinárodne uznávané kuchyne, a domáce sú trochu v ústraní. Pizza by nás totiž zaujímala hlavne v Taliansku a sushi v Japonsku. Netvrdím, že sa v Ľubľane nedala vôbec nájsť domáca kuchyňa, ale na výber toho veľa nebolo. Navyše sme si objednali slovinské jedlo, ktoré nás nakoniec vôbec neoslovilo. A pritom za kyslú kapustu s výberom zabíjačkových pochutín sme zaplatili trinásť eur. Údajne majú Slovinci dobrú prímorskú kuchyňu viac na juhozápade krajiny, ale tú sme neochutnali.


Zo skúseností turistov však vyplýva, že v cudzej krajine si treba vziať na mušku jedálne, kde sa bežne stravujú domáci počas obeda. Tam má človek naozaj možnosť vyskúšať pravú domácu kuchyňu bez marketingových ťahov na turistov. Podarilo sa nám túto skúsenosť uplatniť aj v Slovinsku a hneď sme si prvé nevľúdne dojmy z národného kulinárskeho umenia poopravili. Paradajková omáčka s plnenou paprikou bola bližšia nášmu srdcu a v konečnom dôsledku i domovu.


Milým prekvapením bolo zistenie, že na dosah z Ľubľany sú Kamnicko – Savinjské Alpy. Predstavte si, že by Bratislava mala v dvadsaťkilometrovej vzdialenosti pohorie ako Tatry. Končiare hôr tak blízko od mesta priam vábia a ak má turista dosť času, určite im neodolá. Ani my sme neodolali. Cesta nás zaviedla ku chate v Kamnickej Bistrici. Z jednej strany žblnkotala bystrina nariasená v bielych volánoch, na druhej strane sa z hmly vynáral svetlozelený potôčik, stvorený na nakrúcanie Pána Prsteňov. Učupená chatka, modrá kaplnka, neďaleko ktorej sa pásol párik somárikov s potomkom a nad tým všetkým mocné vrchy nás presvedčili, že sa oplatí tu prenocovať. Naozaj, dávno sa nám tak dobre nespalo. Horský vzduch, ticho prekričané iba hukotom dvoch bystrín a svetlom neoslepená tma boli dobrou prikrývkou. Určite nejeden horský turista odišiel odtiaľto poriadne zamilovaný do slovinskej prírody.


Ľubľana má výbornú polohu. Z každej strany okolo nej číha na vás krása neďalekých jazier, jaskýň, hôr a dokonca niečo vyše hodinky cesty smerom na juhozápad šumí more. Skromný kúsok prístupu k moru nemá dĺžku ani pol stovky kilometrov. Časť pobrežia dokonca využívajú na získavanie morskej soli a tak je priestor na rekreačné účely ešte o čosi skromnejší. Napriek tomu sú v blízkosti pobrežia krásne miesta a menšie letoviská, ktoré v lete praskajú vo švíkoch. Atraktívna je i blízkosť Talianska. Pôvodný zámer navštíviť Ľubľanu tak môže byť okorenený nielen kúpaním sa v mori, ale i ochutnaním pravej talianskej pizze v talianskom Trieste.


Kultúra po celý rok


Hlavné mesto Slovinska si užíva naplno rôzne kultúrne podujatia. Hlavne v lete. Ľubľanský letný festival, ktorý štartuje začiatkom júla a končí v posledných augustových dňoch, je plný hudby, spevu, tanca a divadla. V tom istom období prebieha štyri až päť rôznych akcií týždenne v Starom meste, na mostoch, či v okolitých uličkách. Koncom mája začína Druga Godba – festival alternatívnej hudby a hudby z celého sveta. Kto uprednostňuje džez, nemal by si nechať ujsť júnový Ľubľanský džezový festival, ktorého tradícia siaha už takmer polstoročie dozadu. Jún je aj mesiacom oslavy vína. Medzinárodný vínový veľtrh a súťaženie o najlepšie vína každoročne priláka tisíce návštevníkov. V októbri ožíva akcia s názvom City of Women. Vtedy patrí mesto ženským umelkyniam, ktoré sa zozbierajú z niekoľkých desiatok krajín sveta. Novembru prináleží zasa medzinárodný filmový festival, špičkové svetové umelecké súbory tu vystupujú najmä počas vianočných a novoročných sviatkov. Ľubľana sa môže pochváliť štrnástimi medzinárodnými festivalmi a niekoľkými tisíckami rôznorodých kultúrnych podujatí ročne. Kedykoľvek ju teda navštívite, nudiť sa určite nebudete.


Vstup Slovinska do Európskej únie pred piatimi rokmi a prijatie eura od roku 2007 priniesli aj Ľubľane nové výzvy a možnosti. I keď sa nemôže porovnávať s väčšinou európskych hlavných miest ani počtom obyvateľstva, ani rozlohou či okázalosťou pamiatok a historických udalostí, ostáva pôvabná taká, aká je. Priateľská, domácka a dobre naladená.


Ivana RODÁKOVÁ




Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.