Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Dimenzia morálneho hazardu v kríze

Slovensko, 14. 1. 2010 (Verejná správa 25-26/2009)



Turbulencie vo svetovej ekonomike vyvolali potrebu hlboko, dôsledne a mnohostranne analyzovať procesy, ktoré sa v nej odohrali. Odborníci z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied sformulovali svoje poznatky a závery v publikácii Globálna hospodárska a finančná kríza: príčiny, náklady a východiská. Publikáciu a jej ústrednú tému predstavuje vedúci autorského tímu doc. Dr. Ing. Menbere WORKIE TIRUNEH, PhD.


Predošlé dekády s výnimkou ázijskej finančnej krízy (1997 – 1998), ktorá mala viac-menej lokálny charakter, a spomalenie globálneho rastu v roku 2001 možno považovať za jedno z najdlhších období globálneho ekono­mického rozmachu. Svetová ekonomika, jednotlivé regióny i kľúčové zoskupenia zaznamenali taký nepretržitý ekonomicky rast, že sa do­konca začalo uvažovať o zániku pojmu „hospodársky cyklus“.


Dlhodobé údaje o vývoji trhových ekonomík však poukazujú na to, že spravidla dochádza k periodickému spoma­leniu ekonomického rastu sveta. Najmä retardácia vo vyspelých eko­nomikách do veľkej miery ovplyvňuje rozvojové aj rozvíjajúce sa ekonomiky. Finančná kríza, ktorá odštartovala v USA, sa veľmi rýchlo zmenila na krí­zu svetovú.


V tejto súvislosti vystupujú do popredia viaceré ešte nezodpovedané otázky: Prečo došlo k takej masívnej hospodár­skej kríze? Prečo nebolo možné krízu predpovedať? Kto je za krízu zodpo­vedný? Aké nástroje hospodárskej politiky sú vhodné na zastavenie krízy a na riešenie jej dôsledkov? Do akej miery balíky hospodárskych stimulov môžu ovplyvňovať budúce správania podnikov aj jednotlivcov, pokiaľ ide o ich vnímanie rizík? Čo by sa malo urobiť, aby sa podobná kríza neopa­kovala?


Hoci balíky hospodárskych stimulov jednotlivých krajín sa od seba líšia, v skutočnosti sa ich vlády zhodli v tom, že sú nevyhnutné mimo­riadne rozsiahle zásahy do ekonomiky, aby sa zastavil prepad hospodár­skeho rastu a alarmujúci rast nezamestnanosti.


Čo predchádzalo kríze


Predkrízové obdobie môžeme charakterizo­vať ako obdobie vysokého globálneho ekonomického rastu, nadhodnotenia cenných papierov, bubliny na trhu s nehnuteľnosťami, nadpriemerných cien komodít a globálneho úverového boomu. Rozpätie hrubého domáceho produktu, ktorý odzrkadľuje vzdialenosť potenciálneho výstupu z ekonomiky od reálneho, naznačuje, že reálny ekonomický rast bol nad potenciálnym outputom, čo v konečnom dôsledku môže byť na úkor cenovej stability. Zároveň glo­bálna nerovnováha, najmä v USA, dosiahla úroveň, ktorú možno charakterizovať ako neudržateľnú. Obrovský deficit bežného účtu platobnej bilancie na úrovni šiestich až siedmich percent hrubého domáceho produktu spôsobila predovšetkým priepasť medzi domácimi investíciami a úsporami, a to doviedlo americkú ekono­miku k vysokej miere zadlženosti. Vysoká zadlženosť vyvolala neistotu v ekonomike a v dôsledku toho sa začali úrokové sadzby v USA, najmä od roku 2006, a vzápätí v ďalších krajinách zvyšovať. Tak sa začali problémy s hypote­kárnymi úvermi a vlna úpadku sa začala plnou silou šíriť do celého sveta.


P re predkrízové obdobie bolo charakteristické aj to, že úverový boom nastal nielen v rozvinutých, ale i rozvojo­vých a tranzitívnych ekonomikách. Za ďalšie špecifikum predkrízové­ho obdobia možno považovať obrovské inovácie na finančných trhoch, ktoré umožnili, okrem iného, aj nárast špekulatívnych transakcií s multiplikač­nými, znásobovacími efektmi vrátane globálnej virtuálnej likvidity, a tým aj zrod ilúzie trho­vej hodnoty. Spomínané faktory spolu s nízkymi globálnymi úrokovými sadzbami viedli k finančným aj nefinančným (komoditným) bublinám, najmä v rokoch 2006 a 2007 a čiastočne na začiatku roku 2008. Preto korekcie týchto bublín a návrat k fundamentálnym hodnotám boli iba otázkou času.


Jedna z najdôležitejších otázok v ponímaní prebiehajúcej krízy znie: Prečo na finančnú krízu doplatili aj tie krajiny, ktoré nemali fundamentálne problémy s vlastnými ekonomikami? Svetová eko­nomika v zásade profitovala z globalizačného procesu a z liberalizácie mo­bility tovarov, služieb a kapitálu. Tieto navonok pozitívne výsledky zvyčajne spôsobia v ča­se krízy opačné efekty. Integrácia na svetových finančných trhoch, najmä od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia, je poznačená tým, že pozi­tívne aj negatívne multiplikač­ne efekty globálnej ekonomiky sú čím ďalej, tým viac synchronizované, súbežné. Je evidentné, že v posledných dekádach došlo k významnej integrácii rozvojových a rozvíjajúcich sa eko­nomík na globálnych finančných trhoch, na ktorých stúpol prínos z priamych zahraničných a portfóliových investícii a naopak, klesla ich zadlženosť, čo je dôležitý dôkaz, že sa zmenila štruk­túra financovania týchto ekonomík. Rovnako je zrejmé, že aktíva rozvinutých ekonomík, najmä západnej Európy, v rozvojových a rozvíjajúcich sa ekonomikách sa v posledných dekádach významne zvýšila. Aj to potvrdzuje pokračujúcu integráciu svetovej ekonomiky, najmä v jej finančnom segmen­te.


Dopady krízy


Všetky dostupné odhady a prognózy poukazujú na to, že prebiehajúca fi­nančná a hospodárska kríza je jednoznačne najhoršou od tridsiatych rokov minulé­ho storočia. Zároveň je zrejmé, že kríza ma dramatické dôsledky tak z aspektu výrazného poklesu globálneho ekonomického rastu, svetového obchodu a takmer kolapsu globálneho finančného trhu, ako aj z dôvodu prudkého nárastu počtu skrachovaných bánk a firiem, čo sa odrazilo vo vysokej miere globálnej nezamestnanosti so známym spätným efektom.


Aj keď všetky globálne recesie majú veľa spoločného, vrátane poklesu zahraničného obchodu, spotreby, investícií a mobility globálneho kapitálu, súčasná kríza sa podstatne líši od tých predošlých z viacerých dôvodov.


Po prvé, súčasná recesia synchronizovane, takmer súčasne postihla vyspelé ekonomiky a ďalšie krajiny.


Po druhé, v dôsledku súčasnej krízy došlo k najvýraznejšiemu spomaleniu všetkých aktivít svetovej ekonomiky v porovnaní s predchádzajúcimi recesiami, s výnimkou tridsiatych rokov minulého storočia. Prepad priemyselnej výroby, nižšia mobilita globálneho kapitálu, pokles svetového obchodu a v neposlednom rade nárast nezamestnanosti sú oveľa horšie než kedykoľvek predtým.


Po tretie, na rozdiel od krízy v minulom storočí, keď došlo k nárastu protekcionizmu, v súčasnosti sa skôr prejavuje snaha koordinovať záchranné a konsolidačné opatrenia zoskupení a jednotlivých krajín a vyhnúť sa výslovnému protekcionizmu. V opačnom prípade by sa fakticky výrazne spochybnil globalizačný proces, či dokonca by skolaboval a zanikol.


Jedným z najdramatickejších dôsledkov prebiehajúcej krízy je  prud­ké zníženie globálnej priemyselnej výroby. Pokles dopytu po spotrebných statkoch a následne obmedzenie investícií spôsobili rozsiahly prepad globálnej priemyselnej produkcie. Medzi septembrom 2008 a marcom 2009 zaznamenala pokles o 13 percent. Je evidentné, že krajiny, ktoré majú rozvinutý a dominantný priemyselný sektor, zaznamenali silný útlm - v Bulharsku o 15 percent, v Nemecku viac ako o 15 percent, v Japonsku takmer o 27 percent a na Taiwane o viac ako 40 percent. V dôsledku výrazného poklesu priemyselnej pro­dukcie došlo k zníženiu výrobnej kapacity v tomto odvetví. Napríklad na Slovensku bola využívaná zhruba spolovice a v Juhoafrickej republike ani nie zo štyroch pätín. Treba zdôrazniť, že práve priemyselná výroba predstavuje v každej ekonomike segment s najväčším multiplikačným efektom.


Prasknutá bublina


Dopad finančnej a hospodárskej krízy na dynamiku cenných papierov mal dramaticky priebeh. Po dlhodobom boome takmer na všetkých význam­ných finančných trhoch došlo k masívnemu prepadu hodnoty cenných papierov. Oslabenie reálnej globálnej ekonomiky avizovalo pokles budúcich výnosov z cenných papierov a vy­provokovalo masívny výpredaj na kapitálových trhoch. Panika na burzách ešte viac urýchlila pád svetovej ekonomiky. To iste platí aj pokiaľ ide o vý­razné obmedzenie poskytovania privátnych úverov od bankových inštitúcií nielen vo vyspelých, ale i v rozvojových a rozvíjajúcich sa krajinách.


Ďalší dramatický vývoj sa odohral na trhu s nehnuteľnosťami. Medzi rokmi 2002 a 2007 ceny nehnuteľností vo všetkých vyspelých ekonomikách, s výnimkou Japonska a Nemecka, zaznamenali prudký rast, dokonca na úrovni desiatich až tridsiatich percent ročne. Pád trhu cenných papierov i nehnuteľností súvisí s poklesom ich reálnej hodnoty, ale aj s panikou vyvolanou obavami z katastrofických rozmerov finančnej krízy. Panika zasahovala nielen bankový sektor, ale aj vlády, spotrebiteľov a investorov. Veľmi výdatne ju živil aj prúd skľučujúcich ekonomických informácií a pesimistických predpovedí, ktorý krízu verne sprevádzal od samého začiatku.


Morálny hazard


Širokým kanálom, ktorým sa finančná kríza rozlievala do všetkých oblastí svetovej ekonomiky, bol strach z ťažko odhadnuteľných následkov. Ráznym opatrením na zamedzenie paniky bolo zvýšenie garancie vkladov obyvateľstva. Uskutočnilo sa takmer okamžite po prvých vážnych príznakoch krízy.


Od septembra 2008 viaceré krajiny schválili zákony o zvýšení garancie vkladov v neobmedzenej výške a ďalšie podstatne zdvihli výšku garantovaného vkladu. Výslovné záruky vkladov boli ešte v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia skôr raritou. Avšak s intenzitou globalizačného procesu a liberalizáciou mobility globálneho kapitálu počet krajín s takýmito garanciami narástol z 12 v roku 1974 na 88 v roku 2003.


Aj keď sú dôvody tohto opatrenia zrejmé, ostáva niekoľko otvorených otázok, napríklad, ako sa v budúcnosti odrazí takáto intervencia v správaní bankového sektora aj vkladateľov. Štúdie vystríhajú najmä pred dvoma aspektmi morálneho hazardu vyplývajúceho z takéhoto spôsobu ochrany. V prvom rade dopad výslovných garancií sa odrazí v tom, že sa posilnia sklony bánk viac riskovať, keď majú takto poistené vklady. V druhom rade garancie môžu vyvolať u vkladateľov a akcionárov bánk falošný pocit istoty a blahosklonnosť k spôsobu, akým budú banky nakladať s vkladmi.


Jedným z najkontroverznejších dôsledkov finančnej a hospodárskej krízy sú intervencie vlád. Na počiatku krízy, niekedy v lete 2008, väčšina európskych vlád reagovala na nástup krízy veľmi váhavo, nedôrazne, ba až ľahostajne. Považovali ju za bežnú turbulenciu na finančných trhoch a predpokladali, že potrvá iba krátky čas. Po páde niekoľkých bank vrátane Northern Rock vládam došlo, že ide o vážnejší a zásadnejší jav.


Bežne používané menové aj fiškálne stimuly boli zamerané predovšetkým na to, aby sa predišlo pádu svetovej ekonomiky do takej depresie, ktorá by si vyžiadala nielen viac zdrojov, ale aj dlhší čas na konsolidáciu. Na druhej strane, ako sme už spomenuli, keďže vlády tiež niesli zodpovednosť za vznik finančnej krízy, nemohli stáť bokom od hľadania riešení. Hoci na rozdiel od doby veľkej depresie došlo k bezprecedentnej globálnej koordinácii, tak v transatlantickej divergencii, ako aj v samotnej Európskej únii sa prejavili výrazné odlišnosti, pokiaľ ide o formy a rozsah štátnej intervencie pri riešení finančnej krízy. Európska komisia na rozdiel od USA ponechala svojim členom viac-menej voľné ruky pri voľbe záchranných prostriedkov. Väčšina krajín sa rozhodla stlmiť dopady krízy na ekonomiku a následne na sociálnu sféru.


V tomto kontexte morálny hazard fiškálnych stimulov spočíva v niekoľkých rovinách. Prvou je absencia jasných pravidiel výberu, ktoré odvetvia a konkrétne firmy majú byť zachránené. Vlády a parlamenty väčšinou uprednostňovali veľké firmy pred malými, čo sa dá považovať za morálny hazard. Až cynicky znie heslo takéhoto prístupu: Too big to fail, čiže, príliš veľké na to, aby skrachovali. Tak napríklad americká vláda odmietla poskytnúť záchranný balík spoločnosti Bears Stearns, ale naopak, bola ochotná zachrániť spoločnosti AIG..


Za ďalšiu rovinu morálneho hazardu možno pokladať odkupovanie takzvaných toxických aktív od bankového sektora v záujme jeho ozdravenia. V tomto zmysle za najväčší morálny hazard možno považovať veľkosť záchranných balíčkov, ktoré vlády poskytli alebo ešte poskytnú bankovému sektoru.


Treťou rovinou morálneho hazardovania s fiškálnymi stimulmi bude postoj podnikateľského sektora k vnímaniu rizík. Čím častejšie ho budú vlády zachraňovať, tým benevolentnejšie sa bude správať z hľadiska rozloženia a prijímania rizík.


Zlaté padáky


Veľkou dilemou prebiehajúcej krízy je morálny hazard vyplývajúci z vyplácania takzvaných zlatých padákov riaditeľom spoločností, ktoré buď zanikli, alebo ich prevzali iné firmy. Kľúčová otázka znie tak, či je morálne akceptovateľné, aby riaditelia, ktorí doviedli svoje podniky ku krachu, majú právo na nevídane štedrú kompenzáciu za odchod z funkcie, bez ohľadu na to, či to majú, alebo nemajú zakotvené vo svojich manažérskych zmluvách.


Napríklad spoločnosť AIG kritizovali za to, že vyplatila obrovské odmeny vedúcim spoločnosti z prostriedkov, ktoré poskytol štát na záchranu firmy pred krachom. S morálnym hazardom a zlyhaním dozoru nad finančnými trhmi súvisí aj prípad pyramídovej hry Bernarda Madoffa, ktorý takmer dvadsať rokov úspešne zneužíval dôveru ľudí. Jeho firma takýmto spôsobom dokázala zvýšiť kapitál z desiatich miliárd dolárov v roku 1993 na päťdesiat miliárd v roku 2009. Zaujímavá je na tom skutočnosť, že pri zadržaní hodnotil svoje podnikanie slovami: „ All but one big lie.“ Po slovensky: bol to obyčajný podvod.


Preto je nevyhnut né, aby inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za kontrolu kapitálového trhu, boli transformované tak, aby pracovali účinnejšie a spoľahlivejšie. Zároveň bude veľmi dôležité zvýšiť informovanosť ľudí o pravidlách fungovania kapitálového trhu, aby na seba preberali iba také riziko, o ktorom budú mať dostatok poznatkov.


Neisté vyhliadky


Z krátkodobého hľadiska sa svetová ekonomika nevyhne niekoľkým závaž ným rizikám. Na prvom mieste je zhoršovanie stavu verejných financií vo viacerých štátoch ako dôsledok výpadku príjmov do štátnych rozpočtov a zvýšenia výdavkov na podporu nezamestnaných a na záchranu krachujúcich firiem(fiškálne stimuly). Finančný deficit štátov môže jednak dlhodobo zvýšiť ich zadlženosť, jednak môže zhoršovať globálnu makroekonomickú rovnováhu v podobe vyššej miery inflácie v najbližších rokoch.


Za druhé vážne riziko treba považovať pok les výkonnosti čínskej ekonomiky, ktorá by mala spomaliť svoj ekonomický rast z nedávnych 12 percent na 6,5 percenta v tomto roku. Vzhľadom na jej význam a veľkosť - veď slúžila aj ako zdroj financovania globálneho deficitu, ale najmä USA - jej dramatické oslabenie by mohlo predĺžiť dobu globálnej recesie.


Ďalšie, rozhodujúce riziko pre svetovú ekonomiku predstavuje hlboký pokles finančných a nefinanč­ ných aktív (napríklad cien komodít a nehnuteľnosti) v dôsledku prebiehajúcej krízy. Takýto citeľný pád cien môže viesť ku kolapsu firiem pôsobiacich v týchto segmentoch a k vytvoreniu začarovanému kruhu platobnej neschopnosti.


Menbere WORKIE TIRUNEH



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.