Rasizmus predstavuje vážny problém

Slovensko, 18. 2. 2010 (Verejná správa 3/2010)

Problematika rasizmu je v súčasnosti nielen v Európe, ale aj v celom svete veľmi aktuálna a interesantná tak v odborných, ako aj v laických kruhoch. Na jednej strane sme svedkami verejnej prezentácie rôznych názorov o rasizme, na druhej strane musíme nájsť a uplatňovať účinné prostriedky na obmedzovanie a v konečnom dôsledku na odstránenie tohto vážneho problému.

Európske monitorovacie centrum pre rasizmus a xenofóbiu v závere jednej zo svojich správ, ktorá bola predmetom rokovania poslancov Európskeho parlamentu, upozorňuje na pretrvávajúci nedostatok údajov o tejto problematike. Podľa riaditeľky monitorovacieho centra „vo väčšine krajín, ktoré poskytujú oficiálne údaje, došlo za posledných päť rokov k nárastu rasistických prejavov, násilia a kriminality“. Jej slová len potvrdzujú naliehavosť riešenia tohto mimoriadne vážneho problému. Obeťami rasistických útokov sú predovšetkým žiadatelia o azyl, utečenci a prisťahovalci, ale aj Rómovia, Židia a moslimovia.

Obludnosť rasizmu treba odhaľovať šírením vedomostí o jeho prejavoch a o formách boja proti nemu. Boj proti rasizmu v rámci celej Európskej únie sa dá zintenzívniť vytvorením vhodných spoločných nástrojov. Z tohto hľadiska by mali členské štáty Európskej únie posilniť svoje predpisy v oblasti trestného práva a zjednotiť postihy za činy, pri ktorých asistuje rasizmus, xenofóbia či antisemitská a homofóbna nenávisť. Prevencia je naliehavá na všetkých inštitucionálnych úrovniach – najmä v školách a prostredníctvom médií. Verejnosť treba upozorňovať, že rasizmus je diskriminačná teória, ktorá hlása nadradenosť ľudských rás. Vychádza z predstavy, že ľudstvo je rozdelené na vyššie a nižšie, čiže menejcenné rasy. V tejto súvislosti treba zdôrazňovať aj to, že ide o spoločenský predsudok a presvedčenie získané výchovou, ktoré sa dá zmeniť. Nemožno obísť ani prítomnosť rasovej diskriminácie, to znamená rozlišovanie, vylučovanie, obmedzovanie alebo znevýhodňovanie založené na rase, farbe pleti alebo na národnostnom či na etnickom pôvode. Cieľom i následkom takejto diskriminácie je znemožnenie alebo obmedzenie uznania a užívania ľudských práv a slobôd na základe rovnosti.

V Slovenskej republike na zaoberanie sa problematikou ochrany ľudských práv (vrátane boja proti rasizmu) existuje nielen vôľa, ale príslušnými opatreniami sa táto vôľa aj realizuje. Prvotnú a najvyššiu právnu ochranu dáva základným právam a slobodám Ústava SR. Ochranu ľudských práv však zaručujú aj iné všeobecné záväzné právne predpisy so silou zákona. Je to najmä trestné zákonodarstvo, ktoré chráni pred závažnými prejavmi rasizmu, fašizmu, xenofóbie, antisemitizmu a intolerancie. Trestný zákon stanovuje trestno-právne postihy za konania, ktorými sa narušuje rešpektovanie základných práv a slobôd na základe rasovej diskriminácie. Príslušné protiprávne konania musia napĺňať skutkové podstaty trestných činov násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovania k národnostnej a rasovej nenávisti, genocídy alebo podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov. Podľa príslušných zásad trestného práva sú pre konkrétne trestné činy stanovené sankcie v podobe trestu odňatia slobody, vrátane výnimočného trestu.

Ďalším ustanovením Trestného zákona ovplyvňujúcim zákaz diskriminácie z dôvodu rasovej, etnickej alebo národnostnej príslušnosti je ustanovenie o „osviečimskej lži“. Na základe svojich poznatkov môžem potvrdiť, že opatrenia na postih rasistických konaní sa snaží zdokonaľovať aj prokuratúra a polícia. Evidentné je posilňovanie mechanizmu včasného a dôkladného vyšetrovania a tým aj efektívneho stíhania rasistických prejavov.

Pripomínam však aj povinnosť rozširovať štátne preventívne programy a opatrenia zamerané na potláčanie rasovo motivovaného násilia. Nevyhnutný je monitoring všetkých tendencií, ktoré naznačujú zvýšenie rasistického a xenofóbneho správania, ako aj boj s negatívnymi následkami týchto tendencií. Náš právny poriadok zabezpečuje rovnosť v oblasti ľudských práv v súlade s ustanoveniami relevantných medzinárodných dohovorov, ktorých je Slovenská republika zmluvnou stranou. Typické pre rasizmus je však to, že sa opiera o nevedomosť a neznalosť spôsobu života a myslenia iných ľudí. Stotožňujem sa s Annou Frankovou, ktorá vo svojom denníku okrem iného napísala, že ľudia sa nerodia zlí. Rovnako platí, že človek sa ako rasista nenarodí, ale na jeho neskoršie formovanie má jednoznačne vplyv prostredie a okolie, v ktorom žije – najmä priatelia a rodina.

Na elimináciu rasistických prejavov je teda nevyhnutná správne orientovaná výchova a propaganda. Jej cieľom musí byť odstraňovanie náznakov strachu z odlišného života iných komunít, aby sa prípadné problémy riešili na základe hlbokého a dôsledného pochopenia príčin problému a jeho súvislostí. Jedine tak možno prekonávať extrémistické teórie akou je aj rasizmus. Výsledkom bude menej primitívnych hesiel, hrubého násilia a „stádovitého“ myslenia, pred ktorým ako verejných ochranca práv varujem.

Pavel KANDRÁČ

Späť