Amerických agentov zasiahla neistota

Slovensko, 18. 2. 2010 (Verejná správa 3/2010)

Tajné služby boli „dead wrong“ – teda smrteľne omylné pri získavaní informácií o hrozbách voči Spojeným štátom americkým.Také je doslova záverečné konštatovanie prezidentskej komisie, jednej z posledných inštitúcií, ktorej členovia vyše roka študovali zlyhania všetkých pätnástich tajných agentúr pôsobiacich v krajine a nedávno o svojich zisteniach vypracovali vyše šesťstostranovú správu.

Činnosť takýchto komisií nie je nijakému prezidentovi po chuti. Bvalý americký prezident Bush, pri jeho príslovečnom zjednodušenom nazeraní na svet neskrýval, že nemá rád komplikovanie záležitosti. Keď pred rokmi vyhlasoval, že Saddám Husajn má zbrane hromadného ničenia a chystá sa nimi napadnúť Ameriku, takmer všetci mu uverili. Aj vtedajší minister zahraničných vecí Colin Powell. Ten síce pár mesiacov odolával pokušeniu zaútočiť na Irak, lebo predvídal, že sa to môže skončiť zle, ale napokon sa tiež nechal zmanipulovať. Na tribúne v Organizácii spojených národov ukazoval ampulku s antraxom, ktorá mala ilustrovať nebezpečenstvo, ktorého mal mať iracký diktátor plné sudy. Ako sa ukázalo, nič také Saddám nemal.

G. Bush v tých časoch získal pre svoje zámery veľmi horlivého spojenca. Bol to vtedajší britský premiér Tony Blair. Ten mal o Saddámových zbraniach hromadného ničenia svoje – ešte pochybnejšie správy. Ako by aj nie, veď časť z nich pripravili pre neho „šikovní agenti“ stiahnutím nezmyslov priamo z internetu. A britský premiér z bezpečia zelenej lavice Dolnej snemovne potom strašil Britov, že bagdadský tyran je schopný do štyridsiatich ôsmich hodín týmito zbraňami aj samotné britské ostrovy.

Na to, že dôvodom na inváziu do Iraku a na zvrhnutie Saddámovho režimu mali byť práve jeho zbrane hromadného ničenia, by sa nemalo zabúdať. Vari najviac informácií, ako to v skutočnnosti bolo, by mal mať Paul Wolfowitz – bývalý námestník amerického ministra obrany Rumsfelda a neskorší šéf Svetovej banky. Ten sa však stiahol z verejného života a v ústraní píše knihu.

Americké, ale zrejme aj britské tajné služby kompletne zlyhali a vyrobili doslova smrteľné omyly. Zlyhaniu amerických špionážnych centrál sa popravde ani nemožno čudovať. Už roky v nich panuje nebývalý chaos. Pred časom vyšlo najavo, že viacerí americkí superšpioni sa dokonca spriahli so sovietskou KGB, aby si zvýšili životnú úroveň. Trebárs agent Aldrich Ames, ktorý si teraz odpykáva trest na doživotie, mal rád život na vysokej nohe, zbožňoval luxusné autá značky Jaguár, čo by si bez „honorárov“ od Rusov nebol mohol nikdy dovoliť. Jeho manželka sa ešte aj chválila susedkám, že kúpila do ich domu záclony „len“ za pätnásťtisíc dolárov!

Takéto charaktery a takíto experti – lebo odhalený Ames, ktorý stál na čele sovietskeho oddelenia v CIA, je iba vrchol ľadovca – zhromažďovali informácie o úhlavných nepriateľoch USA. Aj preto sa v spomínanej správe deväťčlennej vyšetrovacej komisie konštatuje, že „Spojené štáty americké po jedenástom septembri 2001 vedia naďalej nebezpečne málo o nukleárnej a biologickej hrozbe od nebezpečných protivníkov a zaváhania sú stále príliš bežné.“ Je to veľmi vážne konštatovanie, ak si uvedomíme, že americký prezident dostáva deň čo deň na stôl zrejme chybné správy, možno iba dohady, či polopravdy. Na ich základe potom môže rozhodnúť o zásadnom a ďalekosiahlom kroku či vojenskom zásahu.

Nie náhodou Nancy Pelosiová, šéfka demokratov v Snemovni reprezentantov, na margo tohto dokumentu, vyhlásila: „Vyšetrovanie nebude kompletné, pokiaľ nebudeme vedieť, ako sa predstavitelia Bushovej administratívy usilovali zmeniť obsah špionážneho spravodajstva v predvečer útoku na Irak.“

Americkí demokrati sa stále nemôžu zbaviť dojmu, že Bushova republikánska zostava zistenia a údaje manipulovala na politické ciele. Počas prezidentskej predvolebnej kampane to napríklad neustále pripomínal senátor John Kerry. Americké tajné služby sú podľa záverov v správe vo veľmi povážlivom stave, čo im nedávno vytýkal aj prezident Barack Obama po škandále s Nigérijčanom, ktorý sa pokúsil vyhodiť do vzduchu americké dopravné lietadlo na linke z Amsterdamu do Detroitu. Pohromou pre CIA bol aj nedávny útok afgánskeho dvojitého agenta na skupinu jej špecialistov v Afganistane, pri ktorom zomrelo osem príslušníkov tejto americkej tajnej služby.

Komisia odhalila veľké množstvo zásadných chýb a doporučila vyše sedemdesiat zlepšení. Je medzi nimi aj návrh, aby sa FBI stala skutočnu tajnou službou. FBI sa totiž na rozdiel od CIA bežne prezentuje svojimi agentmi na verejnosti. Teraz by sa mala premeniť na obdobu povestnej britskej MI5.

Tajné služby v USA však prežívajú ani nie tak krízu identity, ako krízu morálnu. Najlepšie to vidno v CIA, kde nový riaditeľ začal robiť poriadky od podlahy. Prepúšťal ľudí ako na bežiacom páse. Toto upratovanie otriaslo agentmi nižších rangov. Michael Scheuer, bývalý analytik protiteroristického oddelenia CIA to zhrnul takto: „Myslím si, že teraz sú ešte menej efektívni, než predtým, lebo sa boja vlastnej neistoty.“

Späť