Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11782

Počet fotografií:
9329

 

 

 

Európske obce v procese inovácií

Slovensko, 18. 2. 2010 (Verejná správa 3/2010)



Správne sa orientovať v európskej obecnej samospráve a poznať jej integračné a kooperačné možnosti znamená byť oboznámený tiež s niektorými základnými pojmami a ich reálnym obsahom. Práve v tejto oblasti je množstvo odlišností spôsobených rozdielnym historickým vývojom i súčasnou politickou rôznorodosťou. PhDr. Daniel Klimovský, PhD., z Technickej univerzity v Košiciach vo svojom článku zachytáva túto terminologickú pestrosť.


Sociológovia vnímajú komunitu ako pevne stanovenú lokalitu, ako lokálny sociálny systém, alebo ako typ vzťahu. Ak použijeme pojem „komunita“ vo vzťahu k obci, potom najvýstižnejšie je stotožniť obec s lokálnym sociálnym systémom. Každá obec však predstavuje i základnú, najnižšiu organizačnú jednotku systému územnej samosprávy a v širšom zmysle slova nezriedka i miestnej štátnej správy. Jej predstavitelia však vystupujú predovšetkým ako samosprávne subjekty.


Obec nemožno vnímať výlučne ako ohraničený a administratívne vymedzený obývaný priestor, ale aj ako miesto vyjadrenia politickej emancipácie a slobody občana, ako miesto rozvíjania jeho kultúry, ako miesto výkonu práce, ale aj vyplácania a použitia príslušných dôchodkov.


Aj preto možno obec vnímať trojako. Zo sociologického hľadiska ide o sociálny útvar, ktorý má presne zadefinované hranice v priestore. V jeho vnútri existuje susedské spoločenstvo a jeho obyvatelia majú vo vzťahu k nemu pocit prináležitosti a identifikácie. Pri zohľadnení štátoprávneho a komunálnovedného hľadiska sa zdôrazňuje spojenie obce s útvarom, ktorý v súlade so zákonom a v rámci existujúcej, ústavou či inak zadefinovanej štruktúry verejných orgánov, vykonáva určité množstvo legálne priznaných kompetencií. Z politologického hľadiska je obcou potom taká priestorová a personálna jednotka (politická komunita), ktorá v rámci zmysluplného politického rámca zabezpečuje najmä rozhodovacie a plánovacie funkcie na príslušnej úrovni tvorby politiky.


Obce a ich orgány


Vo väčšine európskych krajín je existencia obcí a ich samospráva zakotvená ústavne. Súvisí to s politickou vážnosťou a dôležitosťou, ktorú si obecná samospráva v priebehu niekoľkých storočí získala. Podľa Európskej charty miestnej samosprávy obce predstavujú také spoločenstvo ľudí, ktoré má právo na samosprávu, vystupuje vo vlastnom mene a disponuje vlastným majetkom. Ich obyvatelia si spravujú svoje záležitosti buď priamo, vlastnou aktivitou, alebo sprostredkovane, prostredníctvom rôzne kreovaných a splnomocnených orgánov. To je typické najmä pre tradíciu samosprávy kontinentálnej Európy. V britských podmienkach treba pod pojmom „obec“ chápať skôr lokálnu jednotku v širšom zmysle slova.


Pri zohľadnení princípu deľby moci možno v európskych obciach naraziť na zastupiteľské orgány, disponujúce zvyčajne rozhodovacou právomocou, a výkonné orgány. Často túto štruktúru dopĺňajú rôzne poradné a kontrolné orgány – napríklad v Rakúsku preskúšavacie komisie alebo kontrolné výbory v Českej republike. Okrem toho v obciach väčšinou pôsobia aj rôzne administratívno-organizačné orgány, teda úrady, ktoré svojimi aktivitami pomáhajú ostatným orgánom napĺňať zverené funkcie. Napríklad v poľských obciach a mestách zabezpečujú administratívno-organizačné úlohy obecné a mestské úrady na čele s prednostami. Výkonné orgány obcí bývajú tak monokratické, napríklad belgickí starostovia, ako aj kolektívne, napríklad v holandských obciach. Tam si obecné rady volia zo svojho stredu obecné predstavenstvá, ktoré pôsobia v spolupráci so starostami ich obcí ako takzvané kolégiá starostov a obecných predstavenstiev.


Zastupiteľské rozhodovacie orgány obcí majú v zásade kolektívny charakter, ale v európskom kontexte treba mať neustále na zreteli, že pomenovanie týchto orgánov pojmami ako „obecná rada“ alebo „obecné zastupiteľstvo“ nemusí predstavovať synonymické, rovnoznačné pojmy. Existujú totiž krajiny, v ktorých si kolektívny zastupiteľský orgán obce spomedzi svojich členov, nezriedka i za účasti starostu, vytvára kolektívny exekutívny orgán obce, akúsi obecnú vládu, ktorá môže byť pomenovaná rôzne, často aj ako obecná rada, čo však môže pôsobiť mätúco.


Napríklad v českých podmienkach si obecné zastupiteľstvá, ktoré majú aspoň pätnásť členov, môžu zriadiť obecné rady, ktoré majú charakter výkonných kolektívnych orgánov obcí a za svoju činnosť sa zodpovedajú obecným zastupiteľstvám. Členmi týchto obecných rád sú popri starostoch a ich zástupcoch členovia obecných zastupiteľstiev. Naproti tomu na Islande si obecné rady pôsobiace v obciach s minimálne dvesto obyvateľmi kreujú výkonné výbory, ktoré majú charakter kolektívnych výkonných a finančných orgánov obcí. Tieto výkonné výbory pôsobia v obciach spoločne s obecnými správcami. Členmi výkonných výborov sú členovia obecných rád, no v obciach, v ktorých sa využíva listinný pomerný volebný systém s viazanými kandidátnymi listinami, sa môžu dočasne a na základe zmocnenia zúčastňovať na zasadnutiach týchto výkonných výborov aj ostatní členovia obecných rád. Podobná terminológia sa používa aj v Rakúsku. Základným kolektívnym zastupiteľským orgánom obce je obecná rada, ktorá spomedzi svojich členov volí v obciach obecné predstavenstvo, v mestách mestskú radu a v štatutárnych mestách mestský senát. Z uvedených príkladov vyplýva, že pod pojmami „obecná rada“ alebo „mestská rada“ sa v každej krajine rozumie niečo iné.


Historické označenia obcí


Vo viacerých európskych krajinách používajú obce v oficiálnom styku označenia, ktoré nezriedka majú iba symbolický význam prameniaci z historických, kultúrnych alebo iných daností. Názorný príklad nájdeme v Nemecku, kde aj v súčasnosti označujú obce pojmom „Gemeinde“, ktorý je obohatený o nejaký prívlastok. Vychádzajú pri tom z historicko-politických súvislostí a ako príklad možno uviesť označenie „trhová obec“ – „Marktgemeinde“, čo v minulosti súviselo s právom usporadúvať trhy. Ďalším pojmom, ktorý má viac historické ako kompetenčné pozadie, je „mesto“ – „Stadt“. V niektorých nemeckých spolkových krajinách ide o výsostne historický názov používaný aj pre sídelné jednotky s niekoľkými stovkami obyvateľov. V iných spolkových krajinách priznávajú toto označenie po splnení niekoľkých kritérií, medzi ktorými nechýba ani kritérium určitej populačnej hranice. Napríklad v Sársku je táto hranica nastavená na tridsaťtisíc obyvateľov. Štatisticky sa v súčasnosti nemecké mestá zatrieďujú do štyroch kategórií: vidiecke mestá („Landstadt“) s populáciou nedosahujúcou hranicu 5000 obyvateľov, malé mestá („Kleinstadt“) s 5000 až 19 999 obyvateľmi, stredne veľké mestá („Mittelstadt“) s 20 000 až 99 999 obyvateľmi a veľké mestá („Großstadt“) s populáciou najmenej 100 000 obyvateľov.


Okrem týchto variantov sa používajú aj ďalšie, napríklad otvorené mesto („Offenstadt“), slobodné hanzové mesto („Freie Hansestadt“), univerzitné mesto („Universitätstadt“), banské mesto („Bergstadt“), prístavné mesto („Hafenstadt“), veľtržné mesto („Messestadt“), kúpeľné mesto („Kurstadt“), priemyselné mesto („Industriestadt“) alebo Lutherovo mesto („Lutherstadt“). Ide o historicky odvodené názvy a ich súčasný význam je hlavne reprezentačný a propagačný.


Kompetenčná diferenciácia


V Európe nie je ničím výnimočným, ak sa v jednej krajine nachádzajú veľmi odlišné obce. Najčastejšie sledovanými kritériami sú pri tom populačná veľkosť obce a veľkosť obce vyjadrená ich teritoriálnou rozlohou. Napríklad v Španielsku existujú popri sebe viac než trojmiliónový Madrid a obec Illán de Vacas, ktorá v roku 2006 evidovala iba šesť obyvateľov. Krajiny, v ktorých sa nachádzajú rôzne veľké obce, v mnohých prípadoch používajú ako kompenzačný nástroj takzvanú kompetenčnú diferenciáciu. Jej podstatou je to, že rôzne kategórie obcí disponujú diferencovaným objemom kompetencií. V Španielsku sú obce kategorizované do štyroch veľkostných kategórií: do 5000 obyvateľov, 5001 až 20 000 obyvateľov, 20 001 až 50 000 obyvateľov a obce s populáciou presahujúcou hranicu 50 000 obyvateľov. Táto kategorizácia sa týka rozsahu zverených kompetencií a použitého modelu obecnej samosprávy. Pritom platí, že obce s populáciou presahujúcou päťtisíc obyvateľov si ustanovujú osobitné orgány.


V Slovinsku je v súčasnosti viac než dvesto obcí. Jedenásť z nich má status mestskej obce, čo je súbor obcí, ktoré zo sociálno-ekonomického hľadiska vytvárajú jednu komunitu. Obec sa môže stať mestskou obcou v tom prípade, keď má minimálne dvadsaťtisíc obyvateľov, keď v nej existuje aspoň pätnásťtisíc pracovných miest a keď predstavuje geografické, ekonomické i kultúrne centrum určitej oblasti. Všetky slovinské obce zabezpečujú legislatívne vymedzený základný objem úloh, no mestské obce plnia niektoré ďalšie úlohy, napríklad spravujú nemocnice a vyššie školské zariadenia, poskytujú geodetické služby, zriaďujú telekomunikačné centrá.


Rozdelenie obcí na vidiecke obce a mestské obce možno nájsť napríklad aj v Litve, prípadne v Lotyšsku, kde sa ale namiesto pojmu „mestské obce“ používa pojem „republikové mestá“. Zatiaľ čo v Lotyšsku existujú medzi republikovými mestami a ostatnými obcami malé rozdiely v organizačnej štruktúre ich samosprávnych orgánov i v niektorých kompetenciách, v prípade litovských obcí nehrá ich rozdelenie na mestské a vidiecke obce žiadnu rolu.


České obce sú zaradené do troch kategórií. Obcí s rozšírenou pôsobnosťou je 205, ďalších viac než 380 obcí patrí medzi obce s povereným obecným úradom a všetky ostatné obce sú vedené ako obce s bežným obecným úradom. Obce vyšších kategórií plnia okrem kompetencií patriacich obciam nižšieho stupňa tiež určitý objem vlastných kompetencií navyše.


Vo Švajčiarsku popri administratívno-politických obciach existujú aj takzvané školské obce. Ide však o pojem, ktorý označuje jednotku medziobecnej spolupráce na úseku školstva a podobné jednotky sú vo švajčiarskych kantónoch vytvárané aj na úsekoch zdravotníctva, plánovania a likvidácie komunálneho odpadu.


Špecifické kategórie miest


Hlavné mestá sú vďaka svojmu administratívnemu, ekonomickému, spoločensko-kultúrnemu a medzinárodno-politickému významu často v dôležitejšej pozícii než ostatné obce. Nezriedka plnia aj úlohy regiónov ako vyšších samosprávnych jednotiek, s čím sa možno stretnúť napríklad v prípade Budapešti, Bukurešti, Kyjeva, Londýna, Minsku, Osla, Prahy, Rigy, Sofie, Štokholmu alebo Záhrebu. Vo federatívne usporiadanom Nemecku a Rakúsku majú hlavné mestá Berlín a Viedeň dokonca postavenie samostatnej spolkovej krajiny. Podobnú pozíciu zastáva i Brusel, no keďže Belgické kráľovstvo je federáciou skladajúcou sa z troch spoločenstiev a troch regiónov, Bruselu je priznaný status regiónu. V dôsledku toho pôsobia v týchto mestách popri samosprávnych orgánoch aj všetky orgány štátnej moci a správy, napríklad krajinské parlamenty a krajinské vlády, ktoré sú v niektorých sférach podriadené federálnym orgánom, no v iných oblastiach pôsobia autonómne - zvyčajne v oblasti kultúry a školstva. Pozíciu spolkových krajín však nemajú iba niektoré hlavné mestá. Typickým príkladom je postavenie veľkomestských aglomerácií Hamburg a Brémy.


Podobnú paralelu možno nájsť aj v prípade regiónov, pretože status regiónu majú i mestá, ktoré nie sú hlavnými mestami danej krajiny. Ako príklad možno uviesť Gotland, Göteborg a Malmö vo Švédsku a na Ukrajine je takýchto miest dokonca viac než 170. Napríklad Sevastopoľ má rovnaký špecifický status ako hlavné mesto Kyjev.


V európskych krajinách sa možno stretnúť aj s takzvanými štatutárnymi mestami, čiže mestami so zvláštnym štatútom. Zvyčajne majú väčší objem kompetencií než ostatné obce a často majú aj špecifickú štruktúru vlastných samosprávnych orgánov, napríklad dvojúrovňovú namiesto jednoúrovňovej. S týmto fenoménom sa možno stretnúť napríklad v Českej republike, kde je 23 štatutárnych miest, prípadne v Rakúsku, kde je 15 takýchto miest. Zaujímavé je to, že kým v Českej republike nie je hlavné mesto Praha zaradené medzi štatutárne mestá, v Rakúsku je Viedeň nielen spolkovou krajinou, ale i štatutárnym mestom.


Viacúrovňové modely


Takmer vo všetkých európskych krajinách však existujú výnimočné obce s viac než jednoúrovňovou štruktúrou samosprávnych orgánov, hoci ostatné obce v týchto krajinách využívajú iba jednoúrovňovú štruktúru. Dôvodom na takúto výnimku je najčastejšie význam a osobitosť týchto obcí. Pritom platí, že jednu úroveň samosprávy vytvárajú takéto obce ako celky a druhá úroveň je naviazaná na jednotky, do ktorých sú tieto obce rozdelené. Napríklad v prípade českých štatutárnych miest sa označujú ako mestské obvody alebo mestské časti, v hlavnom meste Veľkej Británie sú takzvané londýnske obvody (London borough), tri najväčšie francúzske mestá - Paríž, Lyon a Marseille - sú rozdelené do obvodov, rumunské hlavné mesto Bukurešť sa delí do šiestich sektorov.


Určitým špecifikom je vnútorné členenie takzvaných municipalizovaných, respektíve amalgamizovaných sídelných jednotiek. Využívajú ho niektoré krajiny, v ktorých došlo k amalgamizácii, teda zlučovaniu obcí. Typickým príkladom je Bulharsko. Tamojšie obce totiž predstavujú municipalizované sídelné jednotky, ktoré zvyčajne zahŕňajú viaceré sídelné súčasti. Ide o takzvané usadlosti – sídelné jednotky s populáciou pod hranicou 250 obyvateľov, starostovstvá – sídelné jednotky s populáciou dosahujúcou aspoň 250 obyvateľov a mestské štvrte – sídelné jednotky v mestách, ktorých populácia prekračuje 100 000 obyvateľov (Plovdiv, Sofia a Varna). V uvedených sídelných súčastiach sa využíva odlišná samosprávna štruktúra a líšia sa aj z hľadiska svojich kompetencií.


Experimenty na lokálnej úrovni


S mimoriadne zaujímavou iniciatívou vyšli v priebehu osemdesiatych rokov 20. storočia škandinávske krajiny. Švédsko (1984), Dánsko (1985), Nórsko (1986) a Fínsko (1989) totiž experimentálne zaviedli do svojej praxe inštitút takzvaných slobodných samosprávnych komún. Ich podstata spočíva v tom, že zapojená obec môže požiadať o vyňatie spod časti legislatívnej úpravy vzťahujúcej sa na ostatné obce, pričom vydelenú oblasť si následne upravuje podľa vlastných potrieb a v súlade s miestnymi podmienkami.


Do tohto experimentu sa zapojil iba určitý počet obcí. Napríklad v Nórsku oň prejavilo záujem dvadsať obcí a štyri kraje a v priebehu roka im bolo udelených 305 rôznych výnimiek z 88 rôznych zákonov. Vo Fínsku sa v prvom roku zapojilo 56 obcí. Projekt slobodných komún sa postupne rozšíril aj do iných krajín a zavedený bol, napríklad, vo Francúzsku (2003) alebo Rumunsku (2004), kde sa zaužíval pojem „lokálne laboratórium“. Zaujímavé je to, že kým v škandinávskych krajinách má experiment pozitívny ohlas, francúzske i rumunské obce, ktoré sa zapojili do tohto projektu, zatiaľ nedosiahli výraznejšie výsledky.


Slovenská politika sa zatiaľ na komunálnu reformu len pripravuje. Otázka zavedenia experimentu typu slobodných samosprávnych komún alebo lokálnych laboratórií, respektíve pokračovanie v reforme verejnej správy aj na lokálnej úrovni nepatria v súčasnosti medzi horúce témy parlamentných strán. Pritom práve kompetenčná kategorizácia obcí sa ukazuje ako jedna z reálnych možností ako prekonávať problémy vyplývajúce z vysokej fragmentovanosti lokálnej sídelnej štruktúry a z koexistencie veľkostne veľmi rozdielnych obcí. Takýto návrh si však vyžaduje vypracovanie serióznych podkladov a vecnú odbornú diskusiu. Rok 2010 a trendy zavádzania mnohých inovatívnych riešení v európskom kontexte by ale mohli inšpirovať aj slovenské politické elity k tomu, aby do pripravovaných volebných programov zaradili i túto problematiku.


Daniel KLIMOVSKÝ



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2010 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.