Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Výzva pre centrálnu i miestnu politiku

Slovensko, 25. 3. 2010 (Verejná správa 6/2010)



Slovensko patrí medzi európske krajiny s roztrieštenou lokálnou územnou štruktúrou, čo sa odráža v nižšej výkonnosti a hospodárnosti miestnych samospráv. O probléme sa zatiaľ hovorí skôr v teoretickej rovine než v rovine praktickej politiky. Ing. Viktor NIŽŇANSKÝ, PhD., riaditeľ Komunálneho a výskumného centra v Piešťanoch, predstavuje vo svojom článku argumenty z diskusie odborníkov.


Formovanie štruktúry osídlenia Slovenska má dlhú históriu. Urbanizácia na Slovensku zaostávala a takmer 50 percent obyvateľov žilo v obciach do dvetisíc obyvateľov. Viac ako 88 percent obcí malo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia menej ako tisíc obyvateľov. Štruktúra osídlenia bola už vtedy vnímaná ako bariéra v racionálnom rozvoji spoločnosti. V rokoch 1950 až 1980 prišlo k výraznému poklesu počtu obcí veľkostnej kategórie do päťsto obyvateľov, takmer o 40 percent. Potom sa však tento proces zastavil a po roku 1989 nastúpil opačný, dezintegračný trend ako reakcia na násilné opatrenia v predchádzajúcich desaťročiach. V rokoch 1980 až 2006 vzrástol počet obcí do päťsto obyvateľov o 208, čo predstavovalo prírastok 21 percent.


Technická revolúcia, globalizácia, ale aj iné spoločenské zmeny stále viac zmazávajú tradičné hranice - štátne, ale aj regionálne a miestne. Stále viac sa požaduje a presadzuje cezhraničný život a obyvateľstvo má právo očakávať, že sa tieto zmeny prejavia aj vo verejnej správe.


Obec už nie je jediným reálnym priestorom pre život občanov. Rastúca mobilita a rozpad tradičného vzťahu „kde je práca, tam je i bývanie“ vedú k tomu, že politická, územnosprávna štruktúra sa už dávno neprekrýva s hospodárskou alebo kultúrnou štruktúrou. Rastúci tlak na verejné financie a potreba viac šetriť v obecných rozpočtoch si vyžadujú nové a účinné nástroje. Synergické efekty si vynucujú stále rozsiahlejšiu spoluprácu alebo zmenu štruktúry územnosprávnych jednotiek. Požiadavky na kvalitu a orientácia na zákazníka si vyžadujú čoraz viac profesionality. Najmä menšie obce sú už dnes na hranici svojich schopností zabezpečovať celú paletu vyžadovaných verejných služieb. Začína sa prejavovať problém nájsť vhodných ľudí pre samosprávne orgány, ale aj výkonné úrady. Zväčšuje sa rozsah úloh, ktoré by mali obce zabezpečovať, ale tie sa tomu bránia a snažia sa zachovať pôvodný stav. Dokonca spochybňujú povinnosť vykonávať úlohy, ktoré jednoznačne, na základe princípu subsidiarity, patria na miestnu úroveň. Argumentujú nedostatkom zdrojov, ale ten je tiež dôsledkom existujúcej štruktúry osídlenia. Jednorazové výpomoci centrálnej vlády nie sú riešením.


Alternatívy medziobecnej spolupráce


Decentralizácia kompetencií v rokoch 2002 až 2004 zvlášť výrazne preukázala potrebu väčšej spolupráce obcí, ktorá je platnými zákonmi založená na dobrovoľnosti. Existuje však viacero teoretických, ale aj praktických argumentov pre a proti zlučovaniu obcí.


Odporcovia zlučovania tvrdia, že kontakty medzi poslancami a občanmi sú oveľa užšie a politici nesú viac zodpovednosti voči miestnym komunitám v malých obciach. V malých sídelných jednotkách môžu občania „voliť nohami“, čiže sa sťahujú tam, kde pomer zaplatených daní a poskytovaných služieb čo najviac zodpovedá ich osobným preferenciám. Malé komunity sú homogénnejšie a jednoduchšie robia takú politiku, ktoré uspokojí očakávania väčšiny obyvateľstva. V malých komunitách je viac motivačných faktorov pre spoluúčasť obyvateľov a počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca je výrazne nižší. Malé samosprávy sú menej byrokratické. Argument ekonomiky z rozsahu, čiže hospodárnosti zabezpečovania celej škály služieb, je irelevantný, pretože zodpovednosť za službu možno oddeliť od jej reálneho poskytovania, napríklad kontrahovaním do súkromného sektora alebo privatizáciou verejných služieb. Napokon rozdrobenosť podľa odporcov zlučovania podporuje experimenty a inováciu.


Zástancovia zlučovania obcí oponujú. V mnohých miestnych službách platia pravidlá ekonomiky z rozsahu, čiže náklady na poskytovanie služieb sú nižšie a množstvo zabezpečených služieb je väčšie. Obyvatelia malých obcí v súčasnosti využívajú služby v jednej obci, pričom bývajú a platia dane v inej obci, respektíve v rámci prerozdeľovania transferov aj malé obce dostávajú podiel na poskytovanie týchto služieb, ale nechcú tieto služby spolufinancovať. Veľké samosprávy môžu vykonávať viac funkcií, čo môže viesť k väčšiemu záujmu verejnosti a participácii v miestnej politike. Územná konsolidácia, zlučovanie obcí poskytuje viac operačného priestoru záujmovým skupinám reprezentujúcim pluralitnú spoločnosť. Vo veľkých samosprávach je väčšia možnosť formovania silnej občianskej spoločnosti. Veľké samosprávy môžu poskytnúť väčšiu podporu miestnemu ekonomickému rozvoju. Argumenty stúpencov rozdrobenosti sú podľa zástancov zlučovania založené na „komunitných“ argumentoch a sú veľmi idealistické, pretože viac ľudí zaujíma to, či dostanú kvalitné a lacné služby, a menej participácia na každodennom rozhodovaní a formulovaní miestnej politiky.


Európske skúsenosti inšpirujú


Spory medzi stúpencami uvedených alternatív pretrvávajú napriek tomu, že proces zlučovania obcí prebieha v mnohých štátoch Európy desiatky rokov. V priebehu času sa menia iba metódy a prístupy. Čoraz viac sa presadzujú ťažiskové prvky demokracie, lebo sa vyžaduje podpora a súhlas širokých vrstiev zainteresovaného obyvateľstva. Ale aj centrálne vlády vyvíjajú iniciatívu smerujúcu k zlučovaniu alebo aspoň prehĺbeniu spolupráce obcí. Nerobia tak náhodou, ani z rozmaru. Ich cieľom má byť logicky efektívna verejná správa ako celok. Teda okrem zmien vo svojich vlastných štruktúrach (racionalizácia, zvyšovanie efektívnosti) musia vytvárať podmienky (poradenské, finančné a iné) aj pre proces fúzie obcí. Nemôžu sa tváriť, že to nie je ich vec a ponechať riešenie na samotné obce. V konečnom dôsledku je nevyhnutný súhlas väčšiny občanov dotknutých obcí, ale iniciatíva musí vychádzať od toho, kto je za efektívnosť verejnej správy ako celku zodpovedný. Tým je v unitárnom štáte centrálna vláda.


Projekt zlučovania obcí nie je otázkou roka, ani jedného volebného obdobia. Skúsenosti v mnohých štátoch ukazujú, že väčšinou sa najprv prejavoval odpor, nedôvera a nezáujem predstaviteľov a obyvateľov obcí. Niekde konsolidačný proces odštartovali zákony o zlučovaní obcí. Inde sa začal narastajúcim ekonomickým tlakom, zmenami finančného vyrovnávania. V niektorých krajinách dlhšie presviedčali, pripravovali pilotné projekty a na nich preukazovali prínosy zmien. Vždy však vládlo presvedčenie centrálnej vlády o potrebe takého, hoci aj nepopulárneho riešenia.


Na Slovensku prebieha diskusia o zlučovaní obcí od roku 1990. Viaceré ponovembrové vlády iba poukázali na problém, niektoré pripravili aj materiál na verejnú diskusiu, ale výsledkom bolo vždy odloženie riešenia. Téma ako keby bola tabu a doteraz sa prakticky nikdy nedostala v konkrétnej podobe do programových cieľov ktorejkoľvek vlády. Posledný pokus bol v rokoch 2005 a 2006, nenašiel však dostatočnú politickú podporu.


Decentralizácia ešte nie je v cieli


Dlhodobým cieľom procesu decentralizácie bolo vytvoriť z obcí čo najvýznamnejší článok verejnej správy. To sa však pri súčasnej štruktúre osídlenia a s ňou súvisiacich problémoch nepodarí. Viaceré regióny nebudú konkurencieschopné, podstatne silnejšie ich zasiahnu rôzne globálne krízy, a to nielen ekonomické, ale aj demografické, klimatické a iné.


Potrebu zmien súčasného stavu územných jednotiek vyvoláva najmä :


- zvyšovanie podielu samospráv na plnení hospodárskych, sociálnych a environmentálnych úloh v spoločnosti;


- uplatňovanie modernej koncepcie miestne iniciovaného rozvoja;


- požiadavka efektívnejšieho miestneho vládnutia;


- fiškálny faktor, tlak na efektívnejšie využívanie obmedzených disponibilných verejných financií.


Z výsledkov porovnávacích analýz, predovšetkým európskych štátov, vyplynulo poznanie, že prevažná väčšina krajín, ktoré pristúpili k spájaniu malých obcí do väčších samosprávnych jednotiek - municipalít, má dnes životaschopný a efektívny systém verejnej správy, spravujúci podstatnú časť verejných vecí súvisiacich s kvalitou života ich občanov. Aj z našich diskusií s odbornou verejnosťou sa ukázalo, že je vhodné začať tento proces a že zlučovanie obcí je cestou, ktorou by malo kráčať aj Slovensko. Proces spájania obcí neznamená vylúčenie možnosti združovania sa obcí do väčších jednotiek (medziobecná spolupráca) za účelom spoločného zabezpečovania verejných služieb. Sú to procesy, ktoré môžu prebiehať paralelne, pričom je predpoklad, že tam, kde obce dlhodobo spolupracujú, kde sa poznajú, sú šance urobiť krok k zlúčeniu do jednej územnosprávnej jednotky podstatne väčšie.


Očakávaný efekt zlučovania


Treba zdôrazniť, že každý prípad zlúčenia obcí je samostatným projektom, neexistuje jedno plošné riešenie. A čo nám prinesie naplnenie strategického cieľa?


Posilnia sa inštitucionálne predpoklady na rozvoj vidieckeho priestoru. Vzniknú lepšie možnosti pre regionálny rozvoj, založený na využívaní miestneho rozvojového potenciálu. Dosiahne sa vyššia konkurencieschopnosť obcí a regiónov. Rovnomernejšie sa rozloží verejná správa a služby do obcí optimálnej veľkosti, čím sa zvýši ich kvalita a dostupnosť. Bude možné zrušiť inštitút preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy. Vytvorí sa predpoklad na znižovanie miestnych daní. Zavedie sa spravodlivejší systém finančného vyrovnávania. Efektívnejšie sa budú využívať verejné zdroje. Samospráva na miestnej úrovni vystačí s nižším počtom volených predstaviteľov.


V prípade úspešnosti tohto procesu bude možné začať diskusiu o potrebnosti druhej úrovne územnej samosprávy.


Vďaka grantovému programu Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy sa tri kolektívy - jeden z tejto vysokej školy, druhý z Fakulty verejnej správy UPJŠ Košice a tretí z Komunálneho výskumného a poradenského centra v Piešťanoch - môžu zaoberať problematikou podrobnejšie. V roku 2009 vypracovali vstupnú analýzu, ktorá vychádza z doteraz pripravovaných dokumentov, ale aj poznatkov z poznatkov pri zlučovaní obcí vo švajčiarskom kantone Luzern. Výskumná úloha pokračuje aj v tomto roku a na jeho konci oboznámime verejnosť s výsledkami. Pokladáme to za náš príspevok do diskusie o výhodách, respektíve nevýhodách zlučovania obcí a k hľadaniu riešenia, ktoré by zmiernilo doterajší odmietavý postoj čo i len k širšej diskusii o neľahkej, ale nevyhnutnej zmene v prospech posilnenia miestnej samosprávy na Slovensku.


Viktor NIŽŇANSKÝ




Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.