Problémy uplatňovania volebného práva

Slovensko, 26. 5. 2010 (Verejná správa 7/2010)

V minulom roku sme sa zúčastnili troch dôležitých volieb – do Európskeho parlamentu, do vyšších územných celkov a voľby prezidenta Slovenskej republiky, v tomto roku budeme môcť využiť svoje aktívne volebné právo vo voľbách do Národnej rady SR. V našom právnom poriadku sú každé z uvedených volieb upravené osobitným predpisom. To okrem iného znamená, že realizácia volebného práva nemá vo všetkých prípadoch rovnaké možnosti.

Volebné právo patrí ako jedno z hlavných politických práv medzi základné práva a slobody. Podľa Ústavy SR je volebné právo všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním, pričom podmienky jeho výkonu ustanoví zákon. Ako už bolo spomenuté, pre každé voľby existuje osobitný zákon, ktorý konkretizuje podmienky určené pre uskutočnenie a priebeh daných volieb. Podmienky pre vykonávanie volebného práva v rôznych voľbách sa v konkrétnych okolnostiach môžu odlišovať v závislosti od danej právnej úpravy. Jednou z odlišností, ktorými sa takáto roztrieštenosť právnej úpravy vyznačuje, je aj tá skutočnosť, podľa ktorej je možnosť zúčastniť sa na voľbách zo zahraničia stanovená len pre niektoré voľby.

Momentálne táto otázka nie je natoľko aktuálna ako tomu bolo v minulom roku, pretože zákon o voľbách do Národnej rady SR umožňuje zúčastniť sa parlamentných volieb aj mimo územia Slovenska, a to prostredníctvom pošty. No napríklad zákon o spôsobe voľby prezidenta a o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní takúto možnosť už neustanovuje a ako jednu z podmienok výslovne uvádza zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky v deň konania volieb.

Samozrejme, takáto právna úprava neporušuje základné ústavné podmienky spomenuté v úvode (všeobecnosť, rovnosť, priamosť, tajné hlasovanie), no pre pomerne širokú skupinu občanov Slovenskej republiky spôsobuje ťažko prekonateľnú prekážku pri vykonávaní ich volebného práva. Dnes je už bežnou skutočnosťou, že naši občania žijú, respektíve pracujú mimo územia Slovenska. Ak chcú realizovať svoje volebné právo, tak musia vynaložiť určité finančné prostriedky spojené s cestou na Slovensko. Ďalšou komplikáciou je v takýchto prípadoch aj nutnosť čerpania si dovolenky. Aj keď sa voľby konajú v deň pracovného pokoja, je nanajvýš pravdepodobné, že občan, ktorý musí prekonať väčšiu vzdialenosť, bude musieť cestovať o deň skôr. Naviac je takmer isté, že po prvom kole volieb prezidenta je nutné uskutočniť aj druhé kolo. Preto je pochopiteľné, že naši občania zdržujúci sa v zahraničí sa radšej dobrovoľne vzdajú možnosti voliť, ako by mali absolvovať všetky ťažkosti s tým spojené. Tento problém je pritom ľahko odstrániteľný, a síce zabezpečením možnosti zúčastniť sa na voľbách zo zahraničia rovnakým spôsobom, ako je tomu pri parlamentných voľbách.

Taktiež by mala byť zohľadnená aj tendencia z posledných rokov, ktorá sa prejavuje v neustále klesajúcom záujme občanov o verejné záležitosti a s tým súvisiacej menšej účasti na voľbách. Je nespochybniteľné, že k tejto negatívnej tendencii prispievajú i nadmerné zákonné obmedzenia.

K vyriešeniu tohto problému na spokojnosť občanov Slovenskej republiky žijúcich v zahraničí by do úvahy pripadali dve riešenia. Mohlo by ísť o novelizáciu už existujúcich volebných zákonov. Druhou cestou by bolo prijatie nového zákona, ktorý by zrušil a nahradil všetky už existujúce volebné zákony. Samozrejme, že v takomto prípade by sa v tomto zákone okrem všeobecných ustanovení vzťahujúcich sa na všetky voľby museli nachádzať aj osobitné časti, ktoré by riešili konkrétne otázky vyplývajúce z povahy daných volieb. Výhodou zjednotenia právnej úpravy by bolo nesporne aj sprehľadnenie a zjednodušenie predpisov týkajúcich sa vykonávania volebného práva. Stálo by za zváženie podobným spôsobom upraviť aj priebeh referenda.

Uvedenú problematiku zaznamenal v uplynulom roku aj verejný ochranca práv. Pred voľbami prezidenta SR sa na neho obracali občania žijúci alebo pracujúci mimo územia Slovenska, ale aj organizácie združujúce slovenských občanov v zahraničí a na daný problém poukazovali. V reakcii na ich podnety verejný ochranca práv adresoval list predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sa zaoberal možnosťou zjednotenia právnej úpravy v otázkach volebného práva s prihliadnutím na záujmy občanov Slovenska, ktorí sa v deň konania volieb zdržiavajú v zahraničí. Ťažko predpokladať, že poslanci parlamentu vyvinú aktivitu smerujúcu k zásadnejším legislatívnym zmenám práve teraz, čiže v období, keď nás o niekoľko mesiacov čakajú voľby do parlamentu. Je všeobecne známym faktom, že počas relatívne dlhšieho obdobia pred parlamentnými voľbami, ale aj v čase nasledujúcom po týchto voľbách, sa parlament ťažko odhodlá k akejkoľvek zmene v platnom právnom poriadku. Táto „zaužívaná tradícia“ by ale nemala byť nadradená nad záujmy občanov a také kroky a opatrenia, ktoré im uľahčia vykonávanie ich základných občianskych práv.

Juraj FÍBA

Späť