Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11782

Počet fotografií:
9329

 

 

 

Klasifikácia a funkcia interpunkcie

Slovensko, 26. 5. 2010 (Verejná správa 7/2010)



Text je bilaterálna (dvojstranná) jednotka, pre ktorú je príznačný funkčný vzťah medzi obsahom a formou. Obsahová stránka sa týka hĺbkovej, obsahovo-tematickej organizácie textu, na úrovni formy ide o jeho povrchové, jazykovo-kompozičné stvárnenie. Z hľadiska expedienta (autora) je východisková, základná hĺbková organizácia. V čase tvorby konkrétneho jazykového prejavu si musí najprv vymedziť komunikačný zámer. Vzápätí si stanovuje komunikačný plán, v rámci ktorého uvažuje o obsahovom pôdoryse svojho textu, rozhoduje sa o následnosti a hierarchizácii obsahových segmentov (čiastok) témy. Zároveň zo štýlovej vrstvy vyberá vhodné jazykovo-kompozičné prostriedky a funkčne ich spája tak, aby prostredníctvom nich spriezračnil vnútorné vzťahy medzi obsahovo-tematickými čiastkami (motívmi). Adresát totiž práve prostredníctvom povrchového stvárnenia textu vníma jeho obsah, orientuje sa v jeho celkovom významovom zameraní.


Základným stavebným materiálom na povrchovú organizáciu textu sú jednak lexémy, slová a slovné spojenia, a jednak syntaktické prostriedky, jednoduché vety a súvetia, v rámci ktorých sa lexikálne prostriedky funkčne usúvzťažňujú. Na úrovni kompozície sa syntaktické konštrukcie spájajú a členia do vyšších celkov, odsekov, kapitol a rámcových zložiek prejavu, ako je titulok, úvod, jadro, záver, predhovor, prológ, epilóg; v náučných textoch to môžu byť aj heslové slová a anotácia, ktorá býva vo svetovom jazyku, spravidla v angličtine. Ako významný, pomocný, sprievodný výrazový prostriedok na povrchovú organizáciu písaných textov, ktorý upriamuje pozornosť čitateľa na obsahové vzťahy textu, sú aj interpunkčné znamienka. V slovenčine je to bodka, čiarka, bodkočiarka, dvojbodka, výkričník, otáznik, úvodzovky, pomlčka, spojovník, tri bodky, zátvorky, lomka.


Tieto grafické prostriedky sa výpovedne opierajú o jazykové alebo kompozičné výrazové prostriedky. Iba v spolupráci s nimi potvrdzujú alebo dolaďujú významové a štylistické odtienenie slova, vety i širšieho kontextu. Samy osebe túto schopnosť nemajú. Fyzicky na seba síce upozorňujú, lebo ich prítomnosť v písanom texte je spravidla nevyhnutná, a tak naznačujú čitateľovi, ako sú v jazykovom prejave štruktúrované a odstupňúvané výrazovo-významové vzťahy. Adresátovi významne pomáhajú orientovať sa jednak v členení a jednak v odstupňúvaní obsahovo-tematických vzťahov v texte. Výrazná fyzická tvár interpunkčných znamienok upozorňuje čitateľa na tieto vzťahy tak, aby ich neprehliadol, pomáha mu orientovať sa v nich. Cez formu upriamuje jeho pozornosť na obsah.


Fyzické vlastnosti interpunkčných znamienok si v čase tvorby konkrétneho textu uvedomuje aj skúsený autor. Intuitívne, spravidla však uvedomene s nimi ráta tak pri členení, ako aj pri hierarchizácii obsahovo-tematických čiastok textu. Ich fyzickú prítomnosť a ich funkčnú hodnotu si pri čítaní textu uvedomuje aj adresát.


Interpunkčné znamienka možno klasifikovať jednak zo systémového a jednak z funkčného hľadiska. Ako výrazové prostriedky sú vonkajším, formálnym signálom obligátneho, bezpríznakového alebo štylisticky príznakového členenia a odstupňovania textu na úrovni slova, vety, odseku alebo aj širšieho kontextu. Na základe toho ich možno klasifikovať na bezpríznakové a príznakové. Aj prostredníctvom nich sa v konkrétnom texte „odtláča“ alebo dolaďuje autorov komunikačný zámer a komunikačný plán, aj ony formálne vyznačujú horizontálno-vertikálnu organizáciu textu.


Ako bezpríznakové pomáhajú interpunkčné znamienka formálno-graficky vyznačovať objektívne, vecnovýznamové zameranie textu. Ako štylisticky príznakové sa využívajú vo funkcii štylizujúcej, sú to prostriedky aktualizácie. Prvú skupinu tvoria interpunkčné znamienka, ktoré sa uplatňujú v obidvoch funkciách. Takto sa využíva hlavne bodka, čiarka, výkričník, otáznik bodkočiarka, dvojbodka a spojovník. Ako príznakové, ako prostriedky na vyznačenie pragmatického zamerania textu sa využívajú najmä úvodzovky, ale aj pomlčka, zátvorky, tri bodky.


V bezpríznakovom uplatnení sa interpunkčné znamienka správajú nenápadne, ich prítomnosť v texte si čitateľ takmer neuvedomuje. Napríklad v objektívne ladenom výkladovom texte bodka ako bezpríznakové interpunkčné znamienko signalizuje koniec predchádzajúcej a začiatok nasledujúcej oznamovacej vety. Zároveň naznačuje, že pri ústnej realizácii treba túto vetu intonovať pokojnou melódiou, ktorá postupne ku koncu (pred bodkou) klesá. Takto sa zabezpečí jej objektívne zameranie. Ale aj za pomoci bodky a dvojbodky možno príznakovo formulovať vety a diferencovane tvarovať kontext. Napríklad:




  1. Pôvodný variant: Je tu však aj druhá možnosť: samotné posudzovanie Tvarošku nebolo až také dôležité, keďže výsledok sa dal dopredu očakávať. Dôležité bolo zvažovať a zvažovať dlho.

  2. Prepracovaný (možný) variant: Je tu však aj druhá možnosť. Samotné posudzovanie Tvarošku nebolo až také dôležité: výsledok sa dal dopredu očakávať. Dôležité bolo zvažovať. A zvažovať dlho.



Funkčná a významová odlišnosť týchto dvoch variantov sa ukáže pri ich pretransformovaní do ústnej podoby. Pravdaže, v hre je komunikačný zámer. Citát je totiž súčasť publicistického komentára, v ktorom sa môže výraznejšie uplatniť aj subjektívny aspekt, pragmatický zámer autora. Aj preto sa problematike interpunkcie ešte vrátime.


Ján FINDRA



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2010 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.