|
|
Funkcia úvodzoviek v písaných textoch
Slovensko, 28. 5. 2007 (Verejná správa 11/2007)
Úvodzovky sa zaraďujú medzi interpunkčné znamienka. V písaných textoch označujú výraz, ktorý kontrastuje s ostatným textom. Takto slúžia na jemné odstupňovanie vzťahov medzi čiastkovými zložkami textu, pričom obmieňajú význam slova, vety alebo aj kontextu. V tejto funkcii sa využívajú dvojako.
V prvej funkcii sú úvodzovky obligátnym, konvenčným prostriedkom. V umeleckých i vecných textoch vyčleňujú a rozhraničujú dve textové roviny, základný text a citátový text, pri ktorom sa spravidla uvedie aj pôvodca citátu. V umeleckej literatúre, v epike sa takto vydeľuje z pásma rozprávača priama reč, v ktorej sa realizuje autentický prehovor postavy; jej meno sa uvádza v uvádzacej vete. Napríklad:
Dufek pohodil halenou a načrel do zviazaného rukáva, akoby mal v nej peniaze, a opýtal sa:
„Koľko?“
„Sto korún,“ povedal mu richtár.
V dnešnej modernej próze sa namiesto úvodzoviek používajú pomlčky.
Citátový text sa aj vo vecnej literatúre obligátne vyznačuje úvodzovkami. Kým však v umeleckej próze sa priama reč vyčleňuje aj do osobitného odseku, vo vecnej literatúre je druhý, citátový text, vyznačený úvodzovkami, včlenený do základného textu. V rečníckych prejavoch, publicistických žánroch a v náučných textoch sa citátový text využíva ako doklad, ako argument a zároveň ako prostriedok autentickosti. Príklady:
Už majú jednu spoločnú medailu z ME a ktovie, možno sa čoskoro dočkajú ďalších. „Asi som jej išla príkladom, raz sa prišla pozrieť na tréning a tiež ju to chytilo,“ spomína Jana na sestrine začiatky.
Pravdaže, aj v tých najlepších a najusporiadanejších manželstvách sa všeličo pritrafí. „Nie je stále májový večer,“ hovoria v jednom svojom prísloví Holanďania.
Podľa A. Tarského je model „ľubovoľná postupnosť objektov, ktorá spĺňa každú výrokovú funkciu triedy L“, podľa S. C. Kleena je model „systém objektov, ktoré spĺňajú vzťahy abstraktných systémov“.
Príklady potvrdzujú, že v obligátnej funkcii, teda pri vyčleňovaní citátu ako textu v texte sa používanie úvodzoviek natoľko štandardizovalo, že tu možno hovoriť o striktnej norme.
V druhej funkcii je však ich uplatňovanie individuálne, zaraďujú sa k prostriedkom, ktoré zabezpečujú pragmatické zameranie textu. Rozdiel je aj v tom, že spravidla vyznačujú iba jeden výraz, slovo alebo spojenie slov, ktoré je z nejakých dôvodov exponované, a preto naň autor osobitne upozorňuje. V umeleckej próze sa takto kríži výraz rozprávača s citátovým výrazom z reči postavy, napríklad: San Clemente poďakoval za radu a pozval ho na malé občerstvenie. To, čo nazval vyslanec „malým občerstvením“, bola v skutočnosti veľká hostina.
Najmä v publicistike sú bohaté a funkčne diferencované možnosti na využívanie úvodzoviek v pragmatickej funkcii. Vyznačený výraz prečnieva nad ostatným textom, upozorňuje na seba. Úvodzovky sú signálom, ktorým autor čitateľovi naznačuje, že isté slovo nepoužil náhodne, že nejde o omyl, ani o štylistickú chybu, ale o zámer. Časté sú prípady, keď sa úvodzovkami vyznačí expresívne hovorové alebo aj nespisovné (slangové a nárečové) slovo. Takéto slovo autor spravidla použije vtedy, keď sa mu zdá, že vecný, nocionálny text by mohol byť fádny, a preto ho v rovine výrazu uvoľní, odľahčí, zatraktívni. V tomto prípade akoby sa úvodzovkami čitateľovi ospravedlňoval, že použil výraz, ktorý kontrastuje s ostatným textom. Príklady: „Karol Mello sa na Slovensku nezdržuje. Pátrapo ňom Interpol,“ povedal nám hovorca KR PZ Martin Korch. Dôvod „naháňačky“ je jednoduchý. – Bývalá „domováčka“ Anka Kalejová (25) býva s dcérkou v podnájme.
Zdrojom osobitnej štylisticky textu môže byť slovo v úvodzovkách, keď sa z napätia medzi ním a kontextom prebúdzajú, aktualizujú jeho latentné (skryté, možné) významy, prípadne keď sa úvodzovkami signalizuje opačný význam slova, pričom kontext môže mať ironické alebo kritické zacielenie. V týchto prípadoch je pragmatické zacielenie vyjadrenia najsilnejšie, zameranie na čitateľa najadresnejšie. Príklady: V noci z 24. na 25. decembra „navštívili“ bratislavský Slovnaft zlodeji. – Písal do martinských Národných novín aj za klérofašistického štátu, ktorý ho „poctil“ Ilavou, banskobystrickým väzením a trvalým policajným dozorom. – Na štedrý deň čakali Jána „len“ dve poobedňajšie služby Božie.
Možno povedať, že adresát spravidla pochopí a príjme autorovu jemnú hru s výrazom, s jeho kontrastným včleňovaním do kontextu. Ten však musí mať cit pre mieru, musí citlivo zvažovať, kedy čitateľa úvodzovkami navigovať a kedy je tento pragmatický signál nadbytočný. Tak napríklad v úryvku z úvodníka v jednom denníku slovo tešiť sa nebolo treba vyznačovať úvodzovkami; v krajnom prípade by ich „znieslo“ sloveso obšťastnili, ale aj to sa bez nich zaobíde: Obaja spomínaní páni sa však vyjadrili, že oni svoj darček Ficovi ešte len venujú. Ak si Fico predstaví, čim ho doteraz obšťastnili, má sa na čo „tešiť“. V inom prípade zas si slovo sekera úvodzovky žiadalo, lebo vo význame dlh je výrazne expresívne: Paris v kaviarni nechala sekeru 170 korún.
Na napätí medzi konštantným významom slova a jeho opačným významovým zameraním v kontexte sa úvodzovky využívajú aj vo vedeckej polemike, napríklad: A z autopiedestálu sa nediskutuje, ale len exaltovane difamuje so „skromnou“ sebaglorifikáciou.
Ján FINDRA
Späť
Pridať komentár.
Komentáre |
Posledný príspevok 01.12.2008 19:16:58 |
Komentár |
Meno |
Dátum |
poďakovanie |
sebestová (Neregistrovaný) |
01.12.2008 19:16:58 |
|
|