V boji o moc niet údernejšej sily

Slovensko, 13. 10. 2009 (Verejná správa 20/2009)

V predošlých častiach sme sa zaoberali situáciou v Slovenskej televízii pod vedením riaditeľov, ktorí sa vystriedali v jej vedení v poslednom dvadsaťročí. Pokračujeme autorom aktualizovanými a redakciou upravenými pasážami knihy Slovenské masmédiá – metódy manipulácia, ktoré sa zaoberajú komerčnými televíziami. Dnes konkrétne Markízou, ktorú autor analyzuje v kapitole V., na stranách 87 až 104.

Už pri zrode televízie Markíza ju vlastnícky uchopil Pavol Rusko. Licenciu zrejme získal, okrem iných, aj za pomoci Vladimíra Mečiara.

Lenže po krátkom čase sa Ruskovi pravdepodobne znepáčilo mrviť sa vo zvieracej kazajke, chcel sa vydať vlastnou cestou, cestou neobmedzeného pána Markízy. A tak mu neostávalo nič iné, len prebehnúť na iný breh. Vari ani sám nevedel, na aký, dôležité bolo, aby naň fúkal priaznivý vietor.

Ten sa raz aj prihnal. Rusko vedel, že je to vietor, čo ho potlačí dopredu.

Zadul v noci z 15. na 16. septembra 1998.

V utorok 15. septembra znezrady obrazovka zmĺkne, objaví sa na nej iba zrnenie. Krátko pred pol šiestou podvečer informuje v mimoriadnom vstupe vtedajší štatutárny zástupca TV Markíza Stanislav Pavlík, že došlo k obsadeniu televízie ľuďmi, ktorí tam vstúpili protiprávne. V to ráno, pred deviatou hodinou, vraj pod hrozbou použitia streľby obsadili vyše dve desiatky pracovníkov cudzej bezpečnostnej služby administratívnu budovu i časť štúdia. Marián Kočner z firmy Gamatex sa predstavil ako nový majiteľ televízie. Pavlík zdôraznil, že generálny riaditeľ Rusko, jeho manželka a on dostali okamžitú výpoveď. Súčasne vyzval divákov, aby prišli Markízu podporiť pred budovu do Záhorskej Bystrice.

Všetko pokračovalo ako podľa scenára. Na parkovisku a na trávniku pred otáčavými dverami do televízie sa zhromaždili stovky občanov. Ľudia kričali: „Dosť bolo Mečiara!“

Inscenátori to vymysleli celkom dobre – ako hodenú rukavicu pre všetkých zástancov slobody slova. V okne budovy Markízy na prvom poschodí sa po celú noc striedali tváre opozičných politikov a ich sympatizantov, akože ináč, predovšetkým hercov. Na pódiu s mikrofónom v ruke stál Jožo Pročko. Hodinu pred polnocou si podávajú ruky Weiss, Hamžík a Kukan. Posledný z nich vyhlási: „Hovorí sa, že Mečiar má tvrdý servis, ale verte, že my máme perfektný return.“ A Hamžík ubezpečí: „Strana občianskeho porozumenia nie je pripravená rokovať o tom, že by po voľbách spolupracovala s HZDS. So Schusterom a Hamžíkom sa to nestane!“

Z okna sa potom ozve Pavlík: „Musíme všetci vydržať! Prosím, aby prišli aj ďalší občania. Hrozí totiž, že ak v televízii zostane iba hŕstka redaktorov a technikov, incident môže dostať zelenú.“

Pred polnocou Pročkovi priamo do okna telefonuje už odvolaný generálny riaditeľ Markízy Pavol Rusko z Čiech, kam sa vraj utiekol skryť.

Po polnoci sa ozve aj Mikuláš Dzurinda: „Ide o slobodu tvorby a slobodné šírenie informácií pre občanov. V tom je celá podstata dnešnej situácie v televízii Markíza. Obávam sa, že to nemusí byť náhoda, útoky do seba zapadajú. Je možnosť, že pomocou filtrovaných informácií dôjde k manipulácii s verejnou mienkou a máme obavy z politického vplyvu na redaktorov a na vysielanie Markízy.“

Pán Dzurinda má pravdu, len nepriznáva, že celú akciu zrejme pripravili jeho kamaráti.

Napokon sa celý cirkus okolo Markízy vydaril. A to pre tých, čo ho zinscenovali. Aj vďaka tomu sa dostali k moci.

Ukázala sa veľká sila televízie. Svojimi obrazmi majstrovsky zmanipulovala davy. Už je to raz tak, takmer každú revolúciu, či už čiastočnú, alebo celkovú, dokáže dotiahnuť do víťazného konca.

Jednoducho, niet údernejšej zbrane v boji o moc.

Ruskov výstup na veľhoru

Po rozličných harkaniciach Pavol Rusko úplne ovládol Markízu. Jeho televízia získavala čoraz väčšiu sledovanosť, brnkala ľuďom na strunu, ktorej zvuk si želali počuť bez ohľadu na to, či sú tóny falošné, alebo harmonické. Okolo väčšinového majiteľa sa motali politici, vplyvné persony, príťažlivé blondínky. Musí to byť pre neho slastný a krásny pocit stáť na vrchole, z ktorého už nebolo ďaleko k vysnívanej veľhore – k vysokej funkcii v politike.

Niet nič ideálnejšie, ako vlastniť médium a pomocou neho sa postupne k nej predierať. Svetlo sveta uzrela politická strana – Aliancia nového občana (ANO). Jej predsedom nemohol byť nikto iný, ako práve on.

V Ruskovej televízii ostošesť drukovali Ruskovej strane. Najlepšie to dokazuje monitoring Rady pre vysielanie a retransmisiu. Už v roku 2001 sa v jej analýzach konštatovalo, že vo vysielaní TV Markíza sa najčastejšie prezentuje strana ANO, a to iba v pozitívnom vykreslení. Informácie o akciách strany dopĺňali sugestívnymi zábermi na tlieskajúcich občanov pri príchode predstaviteľov strany, ako to komentátori nazývali, do hladových dolín. Áno... s ANO prichádzali do dolín spasitelia, ktorí všetko napravia (TV noviny 16. 5. a 26. 5. 2001).

Rok 2002 je rokom parlamentných volieb.

TV Markíza ešte zosilňuje kaliber manipulačných nábojov namierených predovšetkým na subjekty a osoby, s ktorými sa neparlamentná strana ANO, najmä v súvislosti s vytváraním novej koalície po nasledujúcich voľbách, neráči. Ešte máme v živej pamäti opakované výroky Pavla Ruska, že s SDKÚ áno, ale s Dzurindom nikdy! Po voľbách však mení názor, s úsmevom a poklonou podáva onomu politikovi ruku.

Porušovanie dobrých mravov i zákonov

Rada pre vysielanie a retransmisiu majstrovské kúsky manipulácie TV Markíza náležite ocenila. Za príspevok Kolaps (11. 3. 2002), ktorý podáva skreslený obraz o stave našej ekonomiky, jej uložila odvysielať tento oznam o porušení zákona:

„Rada pre vysielanie a retransmisiu po podrobnej analýze hlavných spravodajských programov TV Markíza, vysielaných v čase od 4. 3. 2002 do 31. 3. 2002, konštatovala, že vysielateľ preferovaním politickej strany ANO a používaním komentatívnych prvkov v spravodajskom programe Televízne noviny v sledovanom období porušil § 16 písm. b (zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, podľa ktorého: Vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov, názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.“

Markíza odmietla oznam odvysielať, tvrdiac, že k takému deliktu v jej spravodajskom programe nikdy nedošlo. Rozhodnutie rady neakceptovala ani po viacerých upozorneniach. Preto jej rada za opakované porušenie zákona vymerala pokutu vo výške 1 milión korún.

Markíza ústami Pavla Ruska radu napadla. Vzápätí rada vydala vyhlásenie, v ktorom okrem iného uviedla: „Rada príspevok televíznych novín TV Markíza pod názvom Bez komentára z 28. augusta považuje za neetický, nekorektný a neobjektívny. Vysielateľ tým, že jednostranne prezentoval názor televízie bez toho, aby dal možnosť vyjadriť sa druhej strane (v tomto prípade rade), ignoroval princíp nestrannosti v spravodajstve. Jeho odvysielaním TV Markíza iba potvrdila skutočnosť, že rada konala oprávnene, keď televíziu upozornila na porušovanie princípov objektivity a nestrannosti v spravodajstve...“

V zákonnej lehote podala Markíza odvolanie proti rozhodnutiu rady na Najvyšší súd SR. Ten rozhodnutie rady potvrdil.

Bossom Markízy však ani to nestačilo. Aj proti rozsudku Najvyššieho súdu SR podali odvolanie. Márne! Odvolací senát rozsudok potvrdil.

V predvolebnom období Markíza obsadzuje všetky bojové polia v prospech politickej strany ANO.

V prvej palebnej pozícii stála predovšetkým relácia SITO moderátora Daniela Krajcera. Čudné veci, aj keď ich ťažko dokázať, sa pravdepodobne diali pri diváckom hlasovaní. Viacerí diváci mi potvrdili, že sa im nepozdávalo. Priateľ ma dokonca vyzbrojil konkrétnym faktom: do relácie SITO (26. 1. 2006) poslal hlas Vladimírovi Mečiarovi (7001), displej to potvrdil, a vzápätí prišla odpoveď z TV Markíza – ďakujeme za hlas 7002 (v prospech Bélu Bugára). Nečudo, že Rada pre vysielanie a retransmisiu v roku 2002 sťažnosti na reláciu SITO pretriasala viackrát.

Pri vstupe do vládnej koalície musel Pavol Rusko (vyplýva to zo zákona) prepísať svoj väčšinový vlastnícky podiel Markízy na svojho priateľa Vizváryho. Iba formálne!

Pán Krajcer však svoju politickú orientáciu nezmenil. Prikyvoval, prikyvoval, prikyvoval. Vypuklo sa to prejavilo pri rozkole v ANO. Divákom naservíroval rozhovor s Pavlom Ruskom, z ktorého kričala jednostrannosť a oddanosť v prospech jeho (i keď skrytého) bossa.

Inak to nebolo a nie je ani so Zlaticou Puškárovou, moderátorkou relácie Na telo. Jej úlohou je očividne vymámiť čo najviac pikantných informácií zo straníckych kabinetov. Zavše účastníkovi či účastníkom pripomenie, aby jeden na druhého čosi prezradili. Muži to občas nevydržia a pustia sa do seba ako kohúty. Puškárová pritom žiari – konečne je to debata podľa jej gusta. A keď sa politik chystá povedať dačo, čo by nevyhovovalo, tak mu jednoducho skočí do reči. Nebodaj by povedal niečo k veci, a to sa predsa v Markíze nenosí.

V oblasti spravodajstva pokračovala Markíza v starých šľapajach. Upozornenia, porušovanie zákona, pokuty, to boli symptomatické javy jej vysielania. Televízia sa mohla popýšiť neobyčajnou nádielkou trestov za relácie odvysielané v roku 2005. Napríklad v auguste a neskôr v novembri, keď odvysielala päťminútový prejav Ruska po zasadnutí republikovej rady ANO. Vtedy musela vysielať oznam o porušení zákona desať minút. Trest ju postihol aj za príspevok Kto ušetril milióny? (26. 10.), a to uložením povinnosti odvysielať oznam o porušení objektívnosti a nestrannosti vo svojej hlavnej spravodajskej relácii Televízne noviny . Príspevok sa týkal zníženia štátnych investícií na výstavbu automobilky KIA. Bola v ňom účelovo zostrihaná odpoveď ministra financií Ivana Mikloša, ktorý tvrdil, že rokovania o znížení dotácií na výstavbu automobilky sa začali na podnet ministerstva financií. Príspevok však vyznel tak, že peniaze ušetril bývalý minister hospodárstva a predseda strany ANO Pavol Rusko.

Markíza začala s veľkým nasadením získavať divákov a upevňovať si svoje vedúce postavenie na slovenskom mediálnom trhu.

Vo svete fičali reality show, u nás sa ich vysielanie omeškávalo. V Markíze však nechceli zaostať. Najprv sa pustili do próby vlastnou reláciou Mojsejovci. Tíboli nielen veľkou hanbou Markízy, ale aj odióznym paškvilom poškvrňujúcim kultivovanosť národa. Toľko hlúpostí, nezmyslov a vulgárností počas niekoľkých desiatok minút sa dá naakumulovať len s riadnou dávkou cynizmu a arogantnosti.

Bolo to zaucho divákovi, zaucho kultúre, zaucho inteligentnému humoru!

Pobúrilo to množstvo kultúrnejších divákov. Ticho, našťastie, neostala ani Rada pre vysielanie a retransmisiu. Televízii najprv udelila pokutu 1,6 milióna, neskôr 2 milióny korún – a to za odvysielanie programu Mojsejovci dňa 13. 3. a 20. 3. 2005, „ktoré spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovali do ľudskej dôstojnosti a základných ľudských práv a slobôd iných...“

(Pokračovanie nabudúce)

Pavol DINKA

Späť