Letisko je vizitkou mesta a štátu

Slovensko, 30. 11. 2009 (Verejná správa 24/2009)

Absolvent Právnickej fakulty Univerzity Komenského JUDr. Zdeněk SCHRAML pôsobil ako právnik v spoločnostiach I. D. C. Holding, Generali Poisťovňa a KPMG Slovensko. Na Úrade pre finančný trh zastával funkciu riaditeľa právneho odboru. Na Ministerstve obrany SR pracoval vo funkcii riaditeľa úradu právnych služieb. Od júla 2006 pôsobil ako riaditeľ Odboru zakladateľských funkcií a privatizácie na Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, zároveň bol predseda dozornej rady Letiska M. R. Štefánika. Od júna 2008 pôsobí vo funkcii predsedu predstavenstva a výkonného riaditeľa Letiska M. R. Štefánika.

Čo všetko spadá do kompetencie riaditeľa bratislavského letiska?

Všetky kompetencie, ktoré si viete predstaviť z pozície výkonného riaditeľa firmy, ktorá podniká v trhovej ekonomike. Bratislavské letisko nežije zo štátneho rozpočtu. Fungujeme z vlastných tržieb a na svoju prevádzku si musíme zarábať samy. Preto je mojou úlohou efektívne riadenie firmy ako celku - od vzťahov s akcionármi, cez obchodných partnerov až po interné veci, pričom pri ich riešení mi pomáhajú divízni riaditelia, ktorí majú niektoré rozhodovacie právomoci. Hlavná zodpovednosť je však na mne a predstavenstve spoločnosti. Portfólio služieb, ktoré poskytujeme, možno rozdeliť na služby súvisiace bezprostredne s obsluhou leteckej dopravy a prepravou cestujúcich a na doplnkové aktivity vykonávané v prospech cestujúcej verejnosti a iných užívateľov v rámci ich potrieb na letisku.

Prednedávnom skrachoval jeden z najväčších nízkonákladových dopravcov na bratislavskom letisku spoločnosť SkyEurope. Do problémov sa dostala aj spoločnosť Seagle Air.Je to podľa vás znak súčasnej hospodárskej krízy, alebo znak toho, že sa optimalizuje podnikateľské prostredie v oblasti letectva na Slovensku?

Obávam sa, že oblasť civilného letectva na Slovensku je vo veľkej kríze, čoho dôkazom sú prípady vami menovaných. Treba však podotknúť, že príčiny ich problémov sú odlišné. V prípade SkyEurope si dovolím tvrdiť, že išlo o chybné manažérske rozhodnutia a nesprávne riadenie firmy. Manažéri spoločnosti Seagle Air sa popálili na neserióznom talianskom partnerovi. Dopravcovia ani letiská to v dnešnej dobe všeobecne nemajú ľahké, sektor ovláda kríza, ľudia toľko nelietajú. Verím však, že spoločnými silami toto nepriaznivé obdobie skoro prekonáme a oblasť civilného letectva u nás bude zase prekvitať.

Írska letecká spoločnosť Raynair vám prednedávnom ponúkla otvorenie dvadsiatich nových liniek za predpokladu, že znížite letiskové poplatky. Aká bude vaša reakcia?

Rokovania s vedením spoločnosti Ryanair, ktorá od letiska požaduje zásadné zníženie letiskových poplatkov, pokračujú. Sme momentálne v štádiu analyzovania požiadaviek a ponuky írskej nízkonákladovej spoločnosti. Rozhodnutie bude prijaté vtedy, keď dosiahneme kompromis o rozsahu a cene poskytovaných služieb. Zníženie letiskových poplatkov alebo ich prípadné odpustenie pre potenciálnych dopravcov na našom letisku by nemuselo zásadne stimulovať ich prílev. Na to, aby letecký dopravca otvoril novú linku si musí byť predovšetkým istý, že trh bude schopný generovať na oboch jej koncoch dostatočný dopyt tak, aby bola linka rentabilná. Zníženie cien letiskových poplatkov je iba jednou z ciest ako podporiť príchod nových prepravcov.

Čo považujete za najväčší problém bratislavského letiska?

Dovolím si to dať do trochu inej roviny. Mesto, región, ba dokonca ani agentúry propagujúce našu krajinu v zahraničí nedostatočne podporujú význam bratislavského letiska ako vstupnej brány do Bratislavy a Slovenskej republiky. Stačí sa pozrieť na postávajúcich bezdomovcov pri odjazdovej komunikácii, ktorí majú v blízkosti letiska zriadené sociálne zariadenie. Má byť toto vizitka Slovenska po príchode cudzinca do Bratislavy? A to je len jeden z príkladov.

Ďalší problém vidím v tom, že nemáme národného dopravcu. V situácii, keď sme v zásade závislí na zahraničných partneroch, je omnoho zložitejšie pretláčať do praxe spojenia, ktoré by mali rozvojový význam pre leteckú dostupnosť Slovenska a podporu hospodárskych záujmov krajiny v určitých regiónoch. Bez širšie cielených opatrení na medzirezortnej úrovni v tejto oblasti budeme oproti Viedni naďalej ťahať za kratší koniec.

Akým smerom by sa podľa vás malo rozvíjať bratislavské letisko? Formou určitej spolupráce s viedenským letiskom alebo skôr formou konkurencie po dobudovaní nového odletového terminálu?

Bratislavské letisko sa nestavia do role konkurenta viedenského letiska. Sme letiská inej kategórie, vlastného života a rozvoja. Chceme byť plnohodnotnou vstupnou bránou do našej vlasti. Sme tu pre ľudí, ktorí chcú lietať z domovského letiska. Preto je pre nás dôležité zamerať sa na taký segment cestujúcich, pre ktorých by sme boli atraktívni s výhodami, ktoré naše letisko môže ponúknuť. Je to napríklad blízkosť, cenová dostupnosť, jazyková bezbariérovosť. Čo sa týka Schwechatu, sme pripravení na akúkoľvek formu spolupráce prospešnú pre obe letiská, avšak doteraz prezentované modely súčinnosti boli podľa môjho názoru výhodné skôr jednostranne.

Pred vstupom do Schengenského priestoru muselo letisko postupne plniť prísne kritériá a zároveň aj investovať.

Ako prvá sa realizovala požiadavka komisie EU oddelenia výkonu bezpečnostnej kontroly posádok lietadiel od obchodných cestujúcich. Zmenou dispozičného riešenia vybavovacieho procesu sme splnili požiadavky na lepšiu identifikáciu pasažierov a vylúčenie vzájomného kontaktu cestujúcich, ktorí prilietavajú a odlietavajú z krajín Schengenského priestoru a mimo neho. Významnou investíciou bola prístavba príletovej haly – terminál C, čím letisko splnilo ďalšiu požiadavku na oddelenie toku prilietavajúcich cestujúcich. Od 30. 4. 2008 slúži výhradne pasažierom bez nutnosti vstupnej pasovej kontroly.

V roku 2007 vrcholili intenzívne prípravy letiska Bratislava a jeho vzdušnej hranice na vstup SR do Schengenského priestoru. Požiadavky Migračného úradu SR na vybudovanie azylového pracoviska, požiadavky odsunu operačného a monitorovacieho pracoviska orgánov Policajného zboru z terminálu pre cestujúcich riešilo letisko rekonštrukciou a nadstavbou dvoch podlaží na budove Staré Cargo – dnes Prevádzkovo-administratívna budova. V priebehu roka sa zrealizovali ďalšie požiadavky a rekonštrukčné práce: zázemie pre prvosledovú kontrolu Policajného zboru v príletovom termináli B, vybudovanie bezpečnostnej kontroly pre tranzitujúcich cestujúcich, presun pasových pultov do novej pozície medzi terminálmi a mnohé ďalšie. Odletový terminál sa tak rozdelil v podstate na dve časti – časť A je vyhradená pre cestujúcich do krajín Schengenu bez nutnosti pasovej kontroly a časť B pre pasažierov cestujúcich mimo neho.

Bratislavské letisko mení svoju tvár. Ktorá z doterajších zmien je najvýznamnejšia?

Najvýraznejšou zmenou, ktorá pozmenila celkový vzhľad letiska z vnútornej strany, sú tzv. odletové mosty. Ich výstavba nesúvisela len s požiadavkou schengenskej prístupovej komisie na oddelenie toku cestujúcich do krajín schengenského priestoru a mimo neho. Riešili sme ňou aj ďalšie bezpečnostné požiadavky na odletový terminál, napríklad bezkolízny pohyb pasažierov ponad obslužnú komunikáciu, bezbariérový pohyb imobilných cestujúcich a podobne. Pomohlo nám to čiastočne vyriešiť aj kapacitný problém: cestujúci čakajúci v tranzitnej hale sa presunú do vyčkávacích priestorov mostov, čím sa uvoľní hala na doplnenie komerčných služieb v tranzite, ktorých nedostatok je dlhodobým problémom letiska. Realizáciou všetkých uvedených projektov dosiahlo letisko aj zvýšenie hodinovej priepustnosti terminálu a rozšírenie obchodných priestorov. Všetky úpravy a rekonštrukčné práce boli totiž navrhnuté tak, aby kapacitu letiska umožnili postupne zvyšovať zo súčasných dvoch miliónov pasažierov ročne podľa aktuálneho vývoja objemu prepravy až do roku 2010-2011. Vtedy by už mali stáť na Letisku Bratislava ďalšie nové a moderné priestory na vybavovanie cestujúcich a ich batožiny.

Ako pokračujú práce na výstavbe nového terminálu? Bude odovzdaný do užívania načas?

Momentálne uskutočňujeme osadzovanie strešných oceľových väzníkov, ktoré dodajú budove jej budúci vzhľad a následne začneme s oplášťovaním tak, aby sme v zimných mesiacoch mohli realizovať už vnútorné práce. Práce idú v podstate podľa harmonogramu a skúšobná prevádza v novom termináli by mala byť spustená už budúce leto, teda v máji – júni 2010.

Mnohí sa nás pýtajú, prečo staviame v čase hospodárskej krízy a či by nebolo ekonomickejšie celý projekt radšej zmraziť. Treba mať na pamäti, že letiskový terminál je infraštruktúrna stavba, ktorá je budovaná s výhľadom na nasledujúcich pätnásť až dvadsať rokov prevádzky. Preto aj súčasnú výstavbu treba posudzovať z hľadiska fungovania letiska v tomto horizonte.

Ako by mohlo podľa vás vyzerať bratislavské letisko o desať rokov?

Projektové vizualizácie, myslím, hovoria za všetko. Budeme tu mať nový terminál, ktorý bude moderný a útulný, s pokojnou atmosférou a spoľahlivými službami. V pláne sú aj ďalšie aktivity, ktoré by o desať rokov už mali byť ukončené. Či už ide o výstavbu v samotnom predstaničí, kde by mal vyrásť nový parkovací dom, biznis centrum a nákupná zóna, alebo v neverejnej zóne, kde vo štvrtom kvadrante chceme vybudovať nový cargo areál. Zároveň má byť do roku 2013 letisko napojené na železničnú sieť, čo by výrazne napomohlo ďalšiemu jeho rozvoju. Sú to ambiciózne plány a projekty, no ja verím, že o desať rokov tu bude letisko, ktoré cestujúcim poskytne komfort s celou paletou služieb, ktorú potrebujú.

Akým spôsobom zarába bratislavské letisko?

Rovnako, ako iné medzinárodné letiská. Príjmy delíme na dve hlavné skupiny, a to z leteckých a neleteckých činností. Patria sem napríklad tržby z prenájmu kancelárskych a obchodných priestorov, reklamných plôch, pozemkov - to sú najvýznamnejšie neletecké príjmy. Potom sú to odplaty za pristátie lietadiel, parkovanie lietadiel, použitie letiska cestujúcimi, pozemná obsluhu lietadiel a iné. Našou snahou je postupne vyvažovať príjmy z leteckých a neleteckých činností tak, aby sme sa priblížili štandardu moderných medzinárodných letísk. Momentálne prevažujú príjmy z leteckých činností.

Bude sa v priestoroch letiska väčšmi rozvíjať aj nákladná doprava?

Nákladná doprava je vhodným doplnkom osobnej dopravy z hľadiska efektívnejšieho využitia kapacít nášho letiska. Rozhodne by bola škoda ich nevyužiť. Zároveň je aj zdrojom príjmov, z ktorých by sa dal financovať ďalší rozvoj a skvalitňovanie bratislavského letiska.

V našich strategických plánoch však nie je byť cargo letiskom, ako to bolo mnohokrát proklamované našimi neprajníkmi. Našou prioritou naďalej ostáva oblasť osobnej leteckej dopravy.

Letisko v podstate dobehlo rozvoj Bratislavy. Mesto sa dokonca dostalo až za jeho hranice. Vidíte v tom skôr výhodu alebo nevýhodu?

Vidím to skôr ako raritu. V našom okolí je málo letísk, ktoré sú súčasťou aglomerácie a dopraviť sa na ne je časovo náročnejšie ako na bratislavské letisko. Aj v tomto sme výnimoční.

Aké parametre majú dráhové systémy letiska?

Čo sa týka kapacity a technologického vybavenia, letisko je možné porovnať s bežným európskym štandardom. Dráhový systém tvoria dve na seba kolmé vzletovo-pristávacie dráhy a pojazdové dráhy. Tento systém umožňuje u nás pristátie všetkých dopravných lietadiel – od tých najmenších, jednomotorových, až po lietadlá typu Boeing 747, ktorým nedávno v Bratislave pristála americká delegácia počas neformálneho stretnutia ministrov obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie.

Ale vráťme sa späť k dráham. Dráha 13-31, ktorá je 3 190 metrov dlhá a 45 metrov široká, je vybavená svetelnými a navigačnými zariadeniami pre presné priblíženie tak, že letisko je schopné prijímať lety pri dohľadnosti od 200 metrov, čo je v niektorých prípadoch konkurenčnou výhodou. Dráha 04-22 je 2 900 metrov dlhá a 60 metrov široká.

Prvým objektom pripravovaného areálu nákladnej dopravy (cargo) bolo centrum prepravy živých zvierat. Čo bude nasledovať?

Projekt cargo areálu u nás sa vyvíja. Za spolupráce s externými partnermi by sme v blízkej dobe chceli vybudovať dočasné cargo hangáre ľahkej konštrukcie v blízkosti administratívnej budovy, pričom vo štvrtom kvadrante je územná rezerva na veľký cargo areál so všetkou infraštruktúrou, ktorá k tomu patrí. Bratislava má strategickú polohu ako križovatka obchodných ciest. Je tu blízke spojenie na Čechov, Maďarov, Rakúšanov a Poliakov. Máme blízko nákladný prístav, diaľnicu a železničnú vlečku, čo znamená že od nás sa môže tovar okamžite distribuovať ďalej. Vzhľadom na výhodnú geografickú polohu letiska a napojenie na dopravnú sieť máme predpoklady vytvoriť z Bratislavy intermodálny cargo uzol. Výstavba však bude závisieť nielen od nárastu objemu prepravených tovarov, záujmu dopravcov a špedičných firiem využívať naše letisko, ale aj od nájdenia vhodného investora, ktorý celé cargo centrum vrátane hangárov a pojazdových dráh vybuduje.

Súčasnú leteckú svetovú i domácu dopravu postihla celosvetová kríza. Ako ju vnímate? V čom sa prejavuje najviac, aké sú jej príčiny a aké sú podľa vás možné riešenia.

Predovšetkým sa prejavuje nižším záujmom ľudí o leteckú prepravu a ešte väčšou citlivosťou na cenu produktu, pričom riešením bude oživenie celkového hospodárskeho rastu.

Letecká doprava v celosvetovom meradle je v kríze už od roku 2001. Akonáhle jeden krízový faktor ustúpil, prišiel iný s ešte vážnejšími následkami. Súčasná hospodárska kríza doľahla na oblasť leteckej dopravy v septembri minulého roka, pričom rast počtu vybavených cestujúcich sa u nás zastavil až v októbri. Napriek tomu bratislavské letisko dosiahlo s prírastkom 10 % pre osobnú prepravu za uplynulý rok nadštandardné výsledky v porovnaní s najvýznamnejšími letiskami v strednej Európe. Predpovede na rok 2009 však predpokladali hlbokú celosvetovú recesiu v sektore leteckej dopravy, ktorá sa prejavila aj u nás.

Letecká doprava prežila v minulosti množstvo kríz a jej zdravá časť prežije i túto hospodársku krízu.

Ktoré svetové letisko sa vám subjektívne z architektonickej a funkčnej páči najviac?

Možno to znie zvláštne, ale nemám svoje „naj“ letisko. Mám rád letiská, ktoré sú vzdušné, prehľadné a veľkosťou skôr menšie, kde nestrácam čas presunom z jedného bodu do druhého. Takto sa snažíme budovať aj náš nový terminál, aby v konečnom dôsledku v cestujúcom zanechal pocit útulnosti, pohodlia a efektívne stráveného času.

Zhováral sa Alexander SOTNÍK

Späť