Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 30. 11. 2009 (Verejná správa 24/2009)

Dvadsiate výročie novembrových udalostí zaradil prezident Ivan Gašparovič medzi najvýznamnejšie z novodobej histórie nášho národa. Dôrazne však pripomenul, že 17. november nebol začiatkom revolúcie. Bol pokračovaním a vyvrcholením nespokojnosti a túžby ľudí po slobode, ktorú si uvedomili po roku 1968. Prvý krok k verejnému protestu urobili študenti 16. novembra 1989 v uliciach Bratislavy, ktorý prekvapil nielen ministra školstva, ale aj vtedajších predstaviteľov ÚV KSS: „Ja som vtedy pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského ako pedagóg a živo si spomínam na spontánne študentské stretnutia, ktoré zo živelného nadšenia postupne prešli do organizovaných akcií s jasnými požiadavkami, ku ktorým sme sa pridali i my, učitelia. Rozhodujúcou úlohou v organizovaní akcií bola spolupráca so študentmi, na ktorej sa v tom čase spolupodieľal jeden zo študentov mojej skupiny. Spolu s profesorom Karolom Plankom sme založili Verejnosť proti násiliu. Novembrové udalosti sa už od začiatku dotkli i môjho života a spomienky na ne sa mi natrvalo vryli do pamäti,“ povedal prezident. Vyjadril presvedčenie, že demokratické zmeny, ktoré sa odohrali po páde železnej opony, priniesli predovšetkým pozitívne výsledky: „Isto sa nájdu aj takí, ktorí sú sklamaní. Na základe mojich stretnutí s občanmi viem pochopiť aj takéto názory. Veď za slobodu a demokraciu mnohí dodnes platia stratou sociálnych istôt, ktoré im garantoval predchádzajúci režim“. Napriek tomu november 1989 priniesol našej spoločnosti oveľa viac dobrého, umocneného v slobode osobnosti. Po páde železnej opony sa nám otvorila možnosť voľne cestovať, podnikať a vytvoril sa väčší priestor na sebarealizáciu. „Žiaľ, musím konštatovať, že sa zo života vytratilo súručenstvo neopakovateľného obdobia, spolupatričnosť a jednota novembrových mítingov. Vystriedal ich egoizmus a ziskuchtivosť. To, čo ma denne trápi, nie je len hospodársky a sociálny úpadok, ale aj kríza hodnôt a morálky. Preto tak naliehavo pri každej príležitosti požadujem, aby sme viac pozornosti venovali najmä výchove detí v rodinách, v školách i na ulici,“ povedal ďalej na margo výročia novembrových udalostí. Občanom adresoval slová o tom, že Deň boja za slobodu a demokraciu nám pripomína, aby sme nezabúdali na trvalé, všeľudské hodnoty. Na prvom mieste na rozvoj právneho štátu, ústavnosti a zákonnosti, na humanizmus, starostlivosť o človeka, ochranu života, občiansku solidaritu, na práva a slobody obsiahnuté v našej ústave. Len takýmto zodpovedným prístupom naplníme odkaz tých, ktorí v boji za slobodu a demokraciu priniesli obete, ktoré si zasluhujú našu úctu a uznanie.

Významné výročie novembrových udalostí pripomenul aj svojím vystúpením na vedeckej konferencii Slovensko a odkaz Novembra 1989, ako aj tradičnou účasťou na pietnej spomienke pri príležitosti 20. výročia boja za slobodu a demokraciu na bratislavskom ružinovskom cintoríne. Súčasťou jubilejného výročia bol slávnostný koncert, ktorý pripravil Zastupiteľský úrad SR a Slovenský inštitút vo Viedni. Náš najvyšší predstaviteľ sa na ňom zúčastnil spolu s rakúskym spolkovým prezidentom Heinzom Fischerom.

S významným zahraničným hosťom, tureckým prezidentom Abdullahom Gülom, ktorý oficiálne navštívil Slovensko, diskutoval Ivan Gašparovič predovšetkým na tému eurointegračných ambícií Turecka. V otázke rozširovania Európskej únie potvrdil svoje postoje a našu podporu plnohodnotnému členstvu Turecka. Očakáva, že Turecko bude naďalej pokračovať v plnení predvstupových kritérií a vytvárať tak predpoklady na zintenzívnenie prístupového procesu.

Jedným z dôsledkov rokovaní Ivana Gašparoviča a Abdullaha Güla bolo aj slovensko-turecké ekonomické fórum. Prezident konštatoval, že až do vypuknutia krízy mali vzájomné obchodné kontakty veľmi priaznivý trend. Pre Slovensko, ako krajinu odkázanú na export, je dôležité, že dlhodobo dosahujeme v obchodnej spolupráci s Tureckom aktívne saldo. Prezident pozitívne hodnotil fakt, že Turecká republika nedávno ratifikovala dohodu o hospodárskej spolupráci medzi oboma krajinami, ako aj zmluvu o podpore a vzájomnej ochrane investícií, čím sa upevnil legislatívny rámec na ďalší rozvoj ekonomických vzťahov.

Vážnejšie výhrady mal k tomu, že v Turecku nie je evidovaná žiadna investícia zo Slovenska a u nás evidujeme turecký kapitál v celkovej sume len asi 3 milióny eur. To je naozaj málo na dve krajiny s rozvinutou ekonomikou. Mimoriadne možnosti spolupráce, či už ide o obchod alebo investície, vidí najmä v oblasti energetiky. Za ďalšie exportné možnosti pre Slovensko označil vývoz investičných celkov alebo vytváranie výrobných kooperácií, pretože Turecko sa vyvíja ako strategický transportér energetických nosičov z oblasti Kaspického mora a Centrálnej Ázie.

Prezident SR v ďalšej časti pozitívne hodnotil nedávny podpis medzivládnej dohody týkajúcej sa plynovodu Nabucco, ktorý otvára možnosť diverzifikovať naše zdroje plynu a prepravné trasy. Za rovnakú príležitosť označil plynovod Južný prúd, ktorého realizáciu vo svojich teritoriálnych vodách odsúhlasila 22. októbra vláda Tureckej republiky.

Spomedzi zahraničných hostí prijal predsedu Ústavného súdu Českej republiky Pavla Rychetského. Témou rozhovoru bola aktuálna problematika Lisabonskej zmluvy v súvislosti s tým, že ako posledný ju podpísal český prezident Václav Klaus. Obaja partneri sa zhodli v názore že rozhodnutia ústavných súdov sú nielen odborné, ale majú politickú dimenziu a zásadný dopad.

V Prezidentskom paláci sa stretol s novým predsedom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavlom Sečkárom a prijal predstaviteľov Slovenskej akadémie vied na čele s jej predsedom Jaromírom Pastorekom. Delegáciu hostí tvorili aj rektori početných slovenských univerzít na čele s prezidentom Slovenskej rektorskej konferencie Vladimírom Bálešom. Hlavnou témou stretnutia bola predovšetkým príprava vedeckej konferencie s názvom Veda – politika a spoločnosť, nad ktorou prevzal prezident záštitu. Po stretnutí uviedol, že s predstaviteľmi akademickej obce bilancovali uplynulé dvadsaťročie budovania demokracie vo vzťahu k rozvojovým prvkom spoločnosti, medzi ktorými má veda a vzdelávanie významnú rolu. Podčiarkol tiež, že veda, výskum a vzdelanie aj v období krízy nemôže byť z pohľadu štátu sekundárne.

Späť