Zápas za najvyššiu kultúrnu hodnotu

Slovensko, 30. 11. 2009 (Verejná správa 24/2009)

„Jazyk je jeden z rozhodujúcich znakov národa, bez preháňania ho možno označiť za najvyššiu kultúrnu hodnotu národa, z ktorej vyrastá všetko ostatné: dorozumenie i porozumenie medzi ľuďmi, pestovanie a rozvíjanie národnej identity, ukotvovanie a umocňovanie duchovných a materiálnych hodnôt – kultúry, umenia, politiky morálky, rodinných, rodových a spoločenských vzťahov, ale aj kvality sociálneho života, slobody, spravodlivosti, rovnosti, rozličnosti ľudského bytia.“

Tak začína svoju najnovšiu knihu Zápasy o slovenčinu, ktorú vydal Politologický odbor Matice slovenskej, publicista a prekladateľ Pavol Dinka. Publikácia je vkladom do diskusie okolo novely jazykového zákona, proti ktorej rozpútali veľkú a nezmyselnú kampaň najmä predstavitelia Strany maďarskej koalície. Opäť sme tak nútení brániť národné a štátne záujmy v súboji s presilou klamstiev a cielených dezinformácií. Odhaliť ich – to je hlavným poslaním knihy. Ide o to, aby sa umožnilo všetkým občanom, teda aj Slovákom na južnom Slovensku, dostať sa k informáciám v rodnej reči. Autor súčasne zdôrazňuje, že platný jazykový zákon ani v najmenšom neuberá z práv garantovaných menšinám.

Kniha je rozdelená do niekoľkých tematických okruhov. Najskôr sa zaoberá procesmi uzákonenia slovenského jazyka ako jednotného dorozumievacieho prostriedku, bojmi o jeho uchovanie a presadzovanie v období národného obrodenia i pred ním. Vzápätí prechádza do súčasnosti, ktorá je charakteristická útokmi proti slovenčine ako úradnému a štátnemu jazyku. V ďalšej časti publikácia prináša porovnávanie nášho novelizovaného jazykového zákona s podobnými zákonmi iných štátov, vyvracia lži o našom jazykovom zákone. Prílohami sú štyri zákony týkajúce sa jazykovej praxe z rokov 1995 až 1999. Na záver je umiestnený slovníček nesprávnych jazykových výrazov v úradnom styku.

Autor cituje významného slovenského jazykovedca Jána Kačalu, ktorý hovorí: Skutočným zmyslom zákona o štátnom jazyku SR, a predovšetkým terajšej novely tohto zákona, je potvrdiť legálne rozšírenie slovenského jazyka ako štátneho jazyka na celom území SR, a tým posilniť integritu slovenskej spoločnosti na základe jednotného štátneho jazyka, ako aj integritu štátneho územia.

Človek hovoriaci slovenským jazykom sa na juhu Slovenska totiž často nedorozumie, je znevýhodňovaný a diskriminovaný aj pri výbere zamestnania. Na tieto a podobné problémy odpovedá autor komparáciami s jazykovými zákonmi iných štátov. Okrem iného uvádza francúzsky jazykový zákon, v ktorom sa o. i. píše: Všetky nápisy alebo oznamy vyložené na verejnej ceste, na mieste dostupnom verejnosti alebo v prostriedkoch hromadnej dopravy a určené na informovanie verejnosti musia byť vo francúzskom jazyku. Ďalej sa uvádza: Vo všetkých prípadoch, keď sú poznámky, oznamy a nápisy doplnené jedným alebo viacerými prekladmi, francúzska verzia musí byť rovnako čitateľná, počuteľná alebo zrozumiteľná ako verzie v cudzích jazykoch.

Podobné zákony majú aj iné štáty, napríklad Poľsko, samotné Maďarsko, Rumunsko, Litva, Lotyšsko a tak ďalej. V tejto súvislosti autor nemohol neuviesť stanovisko vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny Knuta Vollenbaeka. I podľa neho novela zákona sleduje legitímny cieľ a celkovo je v súlade s medzinárodnými štandardmi. Ďalej Vollenbaek poznamenal, že novelou došlo k náprave minulej nerovnováhy, a že na Slovensku sa zaznamenáva v oblasti práv osôb patriacich k národnostným menšinám dobrý trend.

Peter JÁNOŠÍK

Späť