Štrnásť dní prezidenta republiky perom Margity Ivaničkovej z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR

Slovensko, 14. 1. 2010 (Verejná správa 1/2010)

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič adresuje čitateľom Verejnej správy do nového roka 2010 tieto slová: „Prajem vám, veľa zdravia, šťastia a osobných úspechov. Zvlášť v týchto nie ľahkých časoch ich všetci veľmi potrebujeme. Želám vám, ako aj všetkým občanom, aby sme si v nastávajúcom roku dokázali pomáhať, aby sme prekonali ťažké časy s čo najmenšími stratami. Ak dokážeme byť solidárni, získame všetci – rodiny i spoločnosť, tí čo pomoc dostanú, aj tí, čo ju poskytnú.“

Ešte v predvianočnom čase prezidentský pár prijal slovenských skautov, ktorí priniesli Betlehemské svetlo. Príchod Mikuláša zažil uprostred detí z detských domovov. Tento rok vyžrebovali deti z detského domova Michalovciach, Vysokej nad Kysucou a v Malackách. Zišlo sa ich viac ako sto. Prezidentský pár tento rok dostal od nich okrem medovníkov aj originálny darček – vlastnoručne namaľovaný obraz kaštieľa v Malackách. Ivanko Galba z detského domova v Malackách vyžreboval ďalšie detské domovy, z ktorých deti oslávia príchod Mikuláša na budúci rok. Budú z detských domovov v Trnave, Istebnom a Nižnej Kamenici.

Záver roka zamestnával hlavu štátu početnými zahraničnopolitickými aktivitami.

Prijal vietnamského prezidenta Nguyena Minh Trieta, ktorý pricestoval na oficiálnu návštevu Slovenskej republiky. Náš prezident v rozhovore pripomenul priateľskú atmosféru počas jeho návštevy vo Vietname v roku 2006, ktorá posunula bilaterálne vzťahy na vyššiu úroveň. Pozitívne zhodnotil slovensko-vietnamskú spoluprácu na pôde OSN, ako aj iných medzinárodných organizácií a prisľúbil, že Slovensko je pripravené aj naďalej ju prehlbovať.

Ivan Gašparovič bol na oficiálnej návšteve Srbskej republiky. Rokoval s prezidentom Borisom Tadičom, s predsedom vlády Srbska Mirkom Cvetkovičom a s predsedníčkou Národného zhromaždenia Srbska Slavicou Djukič Dejanovičovou, pred ktorou zopakoval slovenskú podporu integračnému úsiliu Srbska.

Súčasťou programu bola návšteva Nového Sadu, kde sa stretol s predsedom Výkonnej rady autonómnej krajiny Vojvodina Bojanom Pajtičom. Prezident zdôraznil význam Vojvodiny, kde žije najväčšia kompaktne žijúca slovenská menšina vo svete. Na záver návštevy sa stretol s krajanmi a poďakoval srbskej vláde za starostlivosť, ktorú venuje slovenskej komunite. „Chcem oceniť aj Slovákov, ktorí tu žili, že si zachovali vzťah k materskej krajine, ku kultúre svojich rodičov. Chcem sa im poďakovať aj za to, že sa cítia ako hrdí a zodpovední Srbi, pretože takáto menšina je vždy vzácna,“ zdôraznil prezident.

Slovenský prezident vystúpil na srbsko-slovenskom obchodnom fóre. Spolu s ním sa na podujatí zúčastnilo vyše dvesto podnikateľov. V príhovore povedal: „S pánom predsedom vlády aj s pánom prezidentom sme hovorili o niektorých konkrétnych projektoch, ktoré sa týkajú Slovákov a Srbov. Hovorili sme aj o možnosti investícií do tretích krajín. Máloktoré stretnutia, ktoré som takto absolvoval, boli naplnené takou vôľou a chuťou hľadať spoločné cesty v ekonomike a podnikaní. Už dnes môžem povedať, že niektoré návrhy na spoločné riešenia a na priame investície na Slovensko nie sú iba vo verbálnej rovine, ale náš minister hospodárstva si s vaším prezidentom tak porozumeli, že hovorili o konkrétnych krokoch, ktoré treba okamžite urobiť. A to je veľmi dobrý signál.“

Po návrate prijal poverovacie listiny od nových veľvyslancov Salvádoru, Kanady, Kórey a Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov.

Na domácej pôde navštívil juhoslovenskú obec Kráľov Brod v galantskom okrese. Privítal ho starosta Pavel Racsko, ktorý ho informoval o rozvojovom pláne na budúce obdobie. Hlava štátu spolu so starostom potom slávnostne odovzdali 23 nájomných bytov. Podľa starostu Racska je obec investorom troch blokov domov v radovej výstavbe. Šesť jednoizbových bytov, päť dvojizbových bytov a dvanásť trojizbových bytov stálo celkovo 1,4 milióna eur. Výhodou pre nájomcov je, že po uplynutí určitej lehoty si ich môžu od obce odkúpiť do osobného vlastníctva. Prednosť dostali občania obce alebo takí, čo z nej pochádzajú a chceli sa vrátiť.

Hlava štátu si našla čas na krátku diskusiu s miestnymi agropodnikateľmi, ktorí sú najväčšími zamestnávateľmi v obci. Poľnohospodári sa posťažovali na zlú cenovú politiku na slovenskom trhu obilnín, kde aj vplyvom hospodárskej krízy výrazne poklesli ceny zrna. Rovnako za likvidačné označili trhové ceny hydiny a bravčového mäsa. Agropodnikatelia poukázali na slabú konkurencieschopnosť v rámci európskeho, ale aj domáceho trhu, najmä ak zahraniční bohato dotovaní producenti sa na slovenskom trhu ľahšie etablujú. Prezident skonštatoval, že „vstup Slovenska do Európskej únie priniesol aj negatíva. Najviac utrpelo naše poľnohospodárstvo. Úpadok agrosektora sa ale začal už počas transformácie poľnohospodárstva na trhovú ekonomiku po rozpade veľkých roľníckych družstiev a štátnych majetkov.“ Slovenský agrosektor potrebuje byť na trhu flexibilnejší a musí hľadať možnosti pestovania alternatívnych poľnohospodárskych plodín.

Priateľskou atmosférou sa vyznačovalo stretnutie prezidentského páru s vyše štyridsiatimi hosťami – zástupcami obcí, ktoré sa zúčastnili V. ročníka súťaže Dedina roka. „Som veľmi rád, že sa pri takejto príležitosti môžem stretnúť s ľuďmi, ktorí dokazujú svoju zodpovednosť pri spravovaní obcí, ktorú im delegovali občania vo voľbách. Vyhrať súťaž, kedy jedna obec súťaží s druhou a dosiahne uznanie, je veľmi cenné. Táto súťaž podnecuje všetkých, aby sa starali o lepšie prostredie, krásu svojich obcí, ale aj o svojich občanov. Všetci máte svoj podiel na tom, že naše obce sú oveľa krajšie a som presvedčený, že v nich žijú aj spokojnejší ľudia. Preto vám všetkým, najmä víťazovi chcem poďakovať a s predstihom do budúceho roka zaželať veľa úspechov do práce v prospech celého Slovenska,“ povedal prezident.

Za hostí sa prihovorila starostka víťaznej obce Dobrá Niva z okresu Zvolen Marta Sýkorová. Pripomenula význam súťaže, ktorej cieľom je rozvoj obcí, aby mali motiváciu k efektívnemu hospodáreniu a ku spolupráci s miestnymi podnikateľmi. Program obnovy dediny by nemal byť záležitosťou len ministerstva životného prostredia, ale záujem by mali prejaviť aj ďalšie ministerstvá. Treba ho rešpektovať ako vládny program, pretože tak bol vyhlásený už od roku 1998. Druhé miesto v súťaži obsadila obec Prenčov v okrese Banská Štiavnica, tretie obec Mošovce v okrese Turčianske Teplice. Mimoriadnu cenu získala obec Pruské v okrese Ilava.

Späť