|
|
Spravodlivosť nie je vzdialený prelud
Slovensko, 18. 2. 2010 (Verejná správa 4/2010)
Mladý politológ a filozof politiky Ľuboš Blaha v monografii Späť k Marxovi? prichádza s koncentrovaným odborným pohľadom na problematiku teoretického a praktického riešenia veľkej geopolitickej témy - sociálnej spravodlivosti. Vychádza zo základnej premisy, že moderná spoločnosť rozvíjajúca sa v podmienkach globálneho korporatívno-kapitalistického trhového systému plodí sociálnu nespravodlivosť. Princípy súčasného trhového kapitalizmu, nad ktorými drží ochrannú ruku neoliberálna ideológia, nie sú dobrým riešením, ak sa má dosiahnuť vyvážená distribúcia bohatstva a majetku vo svete. Na negatívne dôsledky tejto ideológie už dlhší čas upozorňujú významné osobnosti z politickej a ekonomickej vedy aj finančného sektora, napríklad Henry Kissinger, Joseph Stiglitz, Georg Soros. V nerovnosti distribúcie príjmov vidia jednu z príčin súčasnej krízy, ako aj potenciálny zdroj budúcich problémov v politickej, sociálnej a hospodársko-ekonomickej rovine.
Ľuboš Blaha otvára otázku, ktorú si kládlo mnoho intelektuálov už v devätnástom storočí, či je kapitalizmus jedinou možnou sociálnou a ekonomickou alternatívou ľudstva. Celkom prirodzene sa v týchto súvislostiach vracia až k Marxovi, ktorý ho inšpiruje najmä v kladení radikálnych otázok o sociálnych a ekonomických alternatívach dobre spravovanej ľudskej spoločnosti.
Hľadanie odpovede na otázku, čo je sociálna spravodlivosť, začína Ľuboš Blaha vymedzením sociálneho štátu a jeho základných výziev. Uvádza štyri dôvody jeho existencie a na základe analýzy liberálneho, konzervatívneho a sociálnodemokratického modelu dospieva k poznaniu, že modernú spoločnosť si bez sociálneho štátu nemožno predstaviť.
Z pohľadu uvedených modelov sociálneho štátu je dôležité ich historické filozoficko-ideové ukotvenie. Argumentačnú bázu progresívneho zdaňovania, sociálnej pomoci a redistribúcie hľadá v historicko-filozofickom prúde utilitarizmu, koncept sociálnych práv zasa v známej Rawlsovej koncepcii egalitárneho liberalizmu a ľudskú solidaritu, spolupatričnosť a väzby kooperácie spája s klasickou komunitaristickou argumentáciou zdôrazňujúcou kooperatívny mechanizmus navzájom zainteresovaných jednotlivcov. Popri tomto historicko-filozofickom ukotvení pojmu „sociálna spravodlivosť“ neobišiel ani jeho modernejšie varianty, ktoré vznikli na základe kritickej analýzy utilitarizmu, libertarianizmu, klasického liberálneho egalitarizmu, komunitarizmu a ortodoxného marxizmu. Po dôkladnom analytickom hodnotení jadra uvedených filozoficko-ideových konceptov riešenia problematiky sociálnej spravodlivosti a sociálneho štátu, ale aj na základe konštruktívnej kritiky Rawlsových princípov spravodlivosti, predovšetkým princípu rovnosti príležitosti a princípu diferencie, načrtáva a obhajuje komplexnú predstavu sociálnej spravodlivosti, ktorú nazval antiakcidentálnou teóriou spravodlivosti.
Táto teória ponúka tri hlavné závery. Zásluhové kritérium znie: každému podľa jeho úsilia vyplývajúceho zo slobodnej vôle človeka, čiže pracovitosti, a nie podľa podmienok prírodnej lotérie. Zásluhovosť sa teda viaže na to, čo môže človek ovplyvniť. Pokiaľ ide o kritérium potrieb v procese spravodlivej distribúcie, autor preferuje sociálnodemokratický model realizovaný v severných európskych štátoch, osobitne švédsky model sociálneho štátu. Tretím záverom je požiadavka ekonomickej, respektíve občianskej spravodlivosti, inak povedané, komplexná rovnosť príležitostí. Za doplnkový princíp Blahovej antiakcidentálnej teórie spravodlivosti možno pokladať komunitaristické myšlienky morálnych zásluh.
Marcela GBÚROVÁ
Späť
Pridať komentár.
|