Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Diktát nekultúrnych, drzosť hlúpych

Slovensko, 18. 2. 2010 (Verejná správa 3/2010)



Pre čitateľov, ktorý dostávajú náš časopis do rúk iba príležitostne uvádzame, že i v tomto roku pokračujeme v uverejňovaní vybraných častí publikácie Slovenské masmédiá – Metódy manipulácie, ktorá vyšla v roku 2008 a doteraz predstavuje najkomplexnejšiu a najobjektívnejšiu analýzu toho, čo sa deje v tlačových i elektronických médiách na Slovensku po roku 1989. Záujemcov o náš časopis zároveň upozorňujeme, že naďalej zostáva v predaji na stánkoch nedostupný. Jedinou možnosťou, ako sa k nemu dostať, je objednávka pravidelného odberu na zadanú adresu.


Médiá vo všeobecnosti po parlamentných voľbách 2006 ustavične atakovali všetky návrhy, ktoré súviseli so zmenou druhého piliera dôchodkového sporenia. Nevravím, že všetky boli dobré, že vždy a zakaždým zohľadňovali potreby občanov.


Ale bola to len príprava, návrhy, diskusia, nič schválené, nič odobrené, iba rôznosť variantov, ktoré by mali v konečnom dôsledku viesť k tomu najlepšiemu návrhu. Prirodzene, aj konštruktívna diskusia v médiách mohla napomáhať pri hľadaní tej najvýhodnejšej verzie.


Lenže diskusia v médiách bola takáto – všetko, čo robí vláda, je zlé, dobré je iba to, čo schválila predchádzajúca vládna garnitúra.


Stačí iba zopár citátov (.týždeň, 12. 2. 2007): „Príprava na dôchodkovú lúpež – všetky tie rituálne tance posledných týždňov okolo osobných dôchodkových účtov, na ktoré si vyše 1,5 milióna Slovákov odkladá peniaze na starobu, majú jediný cieľ – pripraviť verejnú mienku na deštrukciu druhého dôchodkového piliera. Signály, že práve o toto ide, sú už neprehliadnuteľné.“


Nemožno však neuviesť, že niektoré príspevky boli konštruktívne a prospešné. Na prekvapenie sa objavili predovšetkým v denníku SME. Napríklad v príspevku Nepraví rytieri a svätý pilier (8. 2. 2007) sociologička Zuzana Kusá uviedla: „SDKÚ má takmer istotu, že občania vedia máločo o priebežnom dôchodkovom systéme, ktorý jej reformy zmrzačili. Prostriedky, ktoré si vláda kedysi požičala od medzinárodných inštitúcií, išli na propagáciu stavu, ktorý mienila nastoliť. Nie je ťažké dokázať, že SDKÚ neinformovala verejnosť férovo o systéme, ktorý by sa reformou opúšťal... kampaň za druhý pilier stláča spoločenskú morálku na úroveň trojročného dieťaťa s jeho moje, moje si nedám... SDKÚ stavila v reformnej kampani na obmedzené informácie a jednoduché svedectvo a stávka sa jej zatiaľ vypláca. Nebude ľahké debatu o dôchodkovej reforme odpolitizovať. Veľmi pravdepodobne sa pri tom odhalí faloš morálneho rytierstva, ktoré dnes predvádza SDKÚ.“


Rovnako seriózne vyznel aj rozhovor s exministerkou Brigitou Schmögnerovou (16. 4. 2007), ktorá konštatovala: „Prvá vec je, že druhý pilier je potrebný. Druhá vec je vzťah prvého a druhého piliera. Spôsob, ako sa rozdelili príspevky na prvý a druhý pilier, jednoznačne na najbližších 10 až 15 rokov ohrozil prvý pilier. Je to finančne neudržateľné. Bolo treba začať s nízkym odvodovým percentom a zvyšovať ho postupne. Tak, ako je nastavený, je skutočne užitočný len pre ľudí s určitou výškou príjmov. Riešením, ako pomôcť ľuďom s nízkymi príjmami, ktorí sú málo kvalifikovaní alebo si málo nasporili, je do druhého piliera zakomponovať prvok solidárnosti.“


A záver z toho všetkého?


Na druhom dôchodkovom pilieri sa prakticky nič nemení, iba sa zvýšia a sprísnia garancie vkladov občanov na dôchodky. A navyše umožní vystúpiť z neho tým, pre ktorých je nevýhodný.


Jedna otázka ostáva aj tak nezodpovedaná: súkromné správcovské spoločnosti vznikli za Dzurindovej éry. Vtedajší vládni predstavitelia si do nich dosadili svojich ľudí, ktorí gazdujú s peniazmi ostatných, a to aj napriek určitým limitom. Lenže limity nie sú všemocné, a tak sa s peniažkami dá vykúzliť kadečo!


Opravy lží až po donútení


Médiá pri svojej povrchnosti, nevyváženom a jednostrannom prezentovaní faktov sa dopúšťajú nemálo chýb, omylov a rozličných dezinterpretácií. Opravy však uverejňujú nerady, zriedkakedy samy od seba, skôr vyčkávajú, či sa dakto ozve.


Svedčí o tom aj Ospravedlnenie v týždenníku Plus 7 dní (2. 3. 2007): „V spoločenskom týždenníku Plus 7 dní, ročník XV, č. 43 z 21. októbra 2005 sme uverejnili článok „Fico sa má!“, v ktorom sme uviedli nepravdivú informáciu, že Robert Fico, vtedajší poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, spolu so svojou manželkou kúpili byt na Borodáčovej ul. v Bratislave v hodnote niekoľko miliónov korún, a súčasne sme v tomto článku uverejnili aj pravdu skresľujúcu informáciu, že v tomto bytovom dome sa nachádzajú len dvojizbové a trojizbové byty, pričom sme následne zistili, že Robert Fico s manželkou kúpili v tomto bytovom dome jednoizbový byt a kúpna cena tohto bytu bola 1 539 991 Sk.


Ospravedlňujeme sa týmto pánovi doc. JUDr. Robertovi Ficovi,CSc., za zverejnenie nepravdivej informácie o cene bytu a pravdu skresľujúcej informácie o veľkosti bytov nachádzajúcich sa v danom bytovom dome, ako aj za zverejnenie neopodstatnenej kritiky, úvahy o tom, či si kúpu tohto bytu a ostatných vecí, ktoré spolu s manželkou vlastní, mohol dovoliť zo svojho poslaneckého platu, resp. aj z príjmov jeho manželky.“


Ako vidno z ospravedlnenia, nešlo o nijakú neúmyselnú chybu či tlačiarenského škriatka, lež o cielený zámer, ktorý mal poškodiť rodinu Roberta Fica. A vôbec celé ospravedlnenie sa ťahalo takmer poldruha roka. A dnes si sotvakto spomenie, čo bolo podstatou článku.


Po takomto faux pas sa v rubrike Slovo vydavateľa objaví: „Keď Robert Fico vyhlásil boj proti „neobjektívnym médiám“, postupne sa k nemu pridali ako hlásne trúby aj ďalší politici. Samozrejme, že nikomu nie je príjemné, keď sa hovorí a píše o jeho prešľapoch, o tom, kto, čo a za akých podmienok získal, či sa jeho žena, deti či prípadne milenky vyvážajú v štátnych limuzínach. Oveľa krajšie by bolo, keby sa občania dozvedeli, čo všetko dobré pre nich páni politici a naša vláda na čele s premiérom zase vykonali, aké krásne dni pokoja, mieru a tvorivej práce nás čakajú.“


Týždenník Plus 7 dní akoby mal uverejňovanie opráv vyárendované. Vo vydaní z 10. 8. 2007 sme mohli čítať: „Spoločnosť 7 Plus, s. r. o., sa týmto verejne ospravedlňuje JUDr. Mag. Jánovi Čarnogurskému ml. za neoprávnené uverejnenie jeho fotografie v článku Vraždy a podvody, ktorý vyšiel v čísle 14 týždenníka Plus 7 dní z roku 2003, dňa 7. 4. 2003, strana 16 až 18 a ktorého autorom je redaktorka Ľuba Lesná.


Spoločnosť 7 Plus, s. r. o., sa súčasne ospravedlňuje JUDr. Mag. Jánovi Čarnogurskému ml. za neoprávnený zásah do jeho občianskej cti a podnikateľskej povesti, ktorý bol spôsobený protiprávnym uverejnením jeho fotografie a spájaním jeho služieb so závažnou trestnou činnosťou analyzovanou v predmetnom článku.“


Ďalšia oprava tohto týždenníka sa dotýka článku z roku 2002, uverejnená bola až v polovici roka 2007 (č. 26), čiže po piatich rokoch. Pod hlavičkou Ospravedlnenie pánovi JUDr. Alexandrovi Földesovi sa píše: „Ospravedlňujeme sa pánovi JUDr. Alexandrovi Földesovi za ničím nepodložené tvrdenia, výroky a nepravdivé špekulácie, ktoré sme uverejnili dňa 8. júla 2002 v čísle 27, ročník 2002 týždenníka Plus 7 dní, pod názvom Vojna funebrákov.“


Tlačové opravy nie sú zriedkavosťou ani v denníku Pravda. Napríklad pod titulkom Ospravedlnenie a tlačová oprava (2007) uviedli nasledujúci text: „Denník Pravda dňa 5. 12. 2007 uverejnil na strane 11 článok pod titulkom Exekútor čelí obžalobe z miliónového podvodu, ktorý informoval o trestnom stíhaní vedenom voči bývalému bratislavskému exekútorovi JUDr. Mariánovi Michnicovi na Okresnom súde Bratislava III. V texte bolo okrem iného napísané, že bývalý bratislavský exekútor JUDr. Marián Michnica je prokuratúrou obžalovaný z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. V titulku predmetného článku však bolo omylom nepresne uvedené, že JUDr. Marián Michnica je trestne stíhaný z iného trestného činu, a to z trestného činu podvodu. Na základe uvedeného opravujeme nepresnú informáciu v titulku článku tak, že JUDr. Marián Michnica je trestne stíhaný len z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Za uvedenú chybu a nepresnosť sa vydavateľ denníka Pravda spoločnosť PEREX, a. s., ako aj redakcia denníka Pravda JUDr. Mariánovi Michnicovi, ako aj čitateľom ospravedlňujeme.“


Ďalším bolo Ospravedlnenie (12. 6. 2008): „Denník Pravda uverejnil dňa 16. 8. 2007 na str. 3 článok pod názvom Kto je Ivan Bernátek , v ktorom bolo okrem iného uvedené, že dcéra ministerky Viery Tomanovej Petronela Tomanová má vzťah s Ivanom Bernátkom. Uvedená informácia je nepravdivá a za jej uverejnenie sa vydavateľsrvo PEREX, a. s., Petronele Tomanovej ospravedlňuje.“


Takmer rok trvalo Pravde, pokým sa za nemiestne ohováranie ospravedlnila.


Denník SME takisto neobchádzajú povinnosti tlačových opráv: „Denník SME v sobotu 12. apríla na strane 6 v texte Kladivo na reťazceje gumené nesprávne pripísal výroky týkajúce sa zákona o obchodných reťazcoch exministrovi pôdohospodárstva Miroslavovi Maxonovi. Tie boli navyše dané do kontrastu s podnikateľskými aktivitami M. Maxona v potravinárstve. V texte spomenuté výroky patria poslancovi HZDS Miroslavovi Jureňovi. K zámene došlo vinou redakcie. Takisto sme nesprávne uviedli, že M. Maxon je poslancom HZDS. M. Maxon nie je členom HZDS a nie je poslancom Národnej rady. Za chyby sa denník SME Miroslavovi Maxonovi a Miroslavovi Jureňovi ospravedlňuje.“


Ten istý denník 8. 4. 2008 uviedol opravu: „Denník SME dňa 7. apríla 2008 na druhej strane v príspevku Fico: Chudoba prišla s Dzurindom uviedol, že ´Premiér povedal, že za tretej Mečiarovej vlády u nás nebola chudoba´. Premiér vo svojom vystúpení nehovoril ani o M. Dzurindovi, ani o tretej Mečiarovej vláde, ale zdôraznil, že ekonomický rast nevedie automaticky k odstraňovaniu chudoby, a uviedol príklad Slovenska, kedy privatizácia, liberalizácia a deregulácia, ktorú všetky vlády po roku 1989 realizovali, mala za následok zvyšovanie regionálnych rozdielov a rozdielov medzi ľuďmi vrátane vzniku chudoby, ktorá nebola predtým na Slovensku známym fenoménom.“


Denník SME (26. 5. 2008) v rubrike Opravy a spresnenia uviedol: „Dňa 21. 5. 2008 sme v texte Do televízie sa vracia Hlinický napísali, že nový poradca riaditeľa STV Jaroslav Hlinický posledné roky pracuje pre Siloša Pohanku, známeho z kauzy Markíza. Pohanka je však už niekoľko rokov mŕtvy.“


„Elegantná“ ukážka overovania si faktov!


Z uvedených tlačových opráv vidno, že niektoré vyšli až po troch, resp. piatich rokoch. Boli to tie, ktoré mali súdnu dohru. Médiá samy od seba opravy neuverejnili. Dnes, po schválení nového tlačového zákona, v ktorom je zakotvené právo na odpoveď, by sa také niečo už nemalo stať. Noviny a časopisy sú povinné uviesť veci na pravú mieru do niekoľkých dní.


V okovách bulvárnosti a primitivizmu


Ako ďalej s našimi tlačovými médiami? Opäť si pomôžem citátom, tentoraz publicistu Ivana Brožíka: „Barbarstvo nekultúrnych, drzosť hlúpych, neúcta nevzdelaných, primitivizmus „mediálnych osobností“. Na Slovensku sa v médiách mnohé stalo zvykom. A keďže zvyk je železná košeľa – dostali sme sa do okov bulvárnosti. Nepoužívame krstné mená, veď Fico či Paška, alebo Hrušovský či Bugár sú naši kamaráti od piva. Naopak, krstné mená a ich zdrobnelinky typu Zuzka, Darinka, Tomáško, Adelka, Janík, Branko, Norika – označujú „osobnosti“ mediálnymi hlupákmi za osobnosti vyhlásené. V dobe internetu už novinár nemusí ťažko pátrať v archívoch a knižniciach. V dobe internetu má každý záujemca hneď niekoľko petícií za záchranu kultúry a kultúrnosti na Slovensku. Na obrazovke počítača naraz.“


Výrazne tým napáchli aj tlačové médiá, ktoré sú vo všeobecnosti jednoznačne zamerané. Ale nielen tie, lež takmer všetky – a nejde tu pritom o jednostrannosť voči vláde, parlamentu, štátnej moci ako celku – žiaľ, dotýka sa to jednotlivcov, združení, spolkov, ktoré sú inej politickej proveniencie ako príslušné médium. Slovo a priestor v nich iba výnimočne dostane človek, ktorý nebude hovoriť tak, ako si to želá redakcia. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa v médiách „pretŕčajú“ stále tie isté osoby.


Schopného nepriateľa treba umlčať. Konkurencia sa predsa nenosí... a keď už, tak len na jednej strane barikády!


Toľko, pokiaľ ide o personálne otázky.


Pokiaľ ide o obsah, nie je to o nič lepšie!


Manipulácia tlačových médií so skutočnosťou je ozaj masová, stačí sa pozrieť na ich každodennú tvár. Takmer všetky spája úsilie spraviť posolstvo „viac sexy“. Tento pojem sa uplatňuje od tých čias, keď britská BBC obvinila Ala Istara Cambella, chýrneho mediálneho poradcu Tonyho Blaira, že pred vojnou v Iraku sa silou-mocou snažil o to, aby vládne správy o tamojšom zbrojnom programe boli „viac sexy“.


Vyčačkávanie reality môže sledovať tie najdôležitejšie ciele a mať veľmi vážne následky. Prosím, nech sa ľudia zabávajú, ak prostredníctvom médií uniknú z reality. Horšie však je, keď médiá vydávajú tento únik za realitu a pravdu nahrádzajú fikciou.


Žiaľ, z tlačových médií sa vytratili žánre, stĺpčeky, reportáže, vládne iba suché znetvorené spravodajstvo. Žurnalistika je značne odľudštená. Robí sa cez telefón. A to je chyba! Viac treba písať o obyčajných ľuďoch, písať o nich tak, že im prenikneme do duší, že sa s nimi stotožníme a budeme v nich hľadať to najlepšie, najľudskejšie, a nie sa orientovať na tzv. celebrity, darebákov a vrahov.


Papierové noviny sa ešte do penzie nechystajú. Objavom desaťročia sú bezplatné noviny – nestoja nič a netreba mať ani počítač. Slovensko patrí zatiaľ medzi malú hŕstku európskych štátov, ktorých sa tento fenomén takmer nedotkol.


Nástupcom dnešných novín by mala byť ďalšia novinka: na prvý pohľad sa toho veľa nezmení, iba papier nahradí tzv. elektronický papier.


(Pokračovanie nabudúce)


Pavol DINKA




Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.