Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11782

Počet fotografií:
9329

 

 

 

V Dobrej Nive vládne dobrá nálada

Slovensko, 18. 2. 2010 (Verejná správa 3/2010)



Keď v minulom roku Banskobytrický samosprávny kraj po prvý raz vyhlásil súťaž Úspešné ženy vidieka a hľadali sa líderky roka 2009, tak prvenstvo v kategórii žien pôsobiacich vo verejnej správe a v politike si odniesla starostka Dobrej Nivy Ing. Marta Sýkorová. Cenu si prevzala 15. októbra na Svetový deň vidieckych žien. O tri týždne neskôr preberala od podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča víťazný štít Dediny roka 2009. O mesiac neskôr v Bratislave prijímala blahoželanie od prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý sa stretol s predstaviteľmi obcí ocenených v piatom ročníku národnej súťaže Dedina roka.


„Do funkcie starostky som nastupovala s cieľom utužiť vzťahy medzi obyvateľmi obce a čo najviac ju skrášliť,“ otvára srdce starostka. „Mala som predstavu krajšej, usporiadanejšej, útulnejšej, ľudsky súdržnejšej a občiansky iniciatívnejšej Dobrej Nivy, čo je aj podstatou súťaže Dedina roka. V predvolebnom letáku som občanom sľúbila, že na úrade budú dvere otvorené každému, kto nás potrebuje, a tiež každému, kto si všimne a upozorní na nejaký obecný problém, kto príde s nápadom a iniciatívou urobiť niečo pre prospech obce, na úžitok občanom. Tohto sľubu sa držím sedem dní v týždni, minimálne dvanásť hodín denne, lebo taký je starostovský pracovný čas“.


V novembri 2009 vyzvala starostka spolu s vedením Verejno-súkromného partnerstva Hontiansko-Dobronivského občanov, aby sa zapojili do tvorby projektov v rámci prístupu Leader. Nezapadne táto výzva prachom? „Vychádzame z toho, že nielen v našej obci, ale i v ďalších štyridsiatich naokolo je dosť bystrých, vzdelaných, rozhľadených a podnikavých ľudí,“ objasňuje iniciatívu starostka. „Tí, čo sa chceli verejne angažovať, založili v lete 2008 partnerstvo. Spája nás cieľ vypracovať stratégiu rozvoja tohto územia, ktoré zahŕňa štyri mikroregióny - Pliešovskú kotlinu, Adelu, Východný Hont a Krupinskú planinu. Keď bude stratégia hotová, požiadame o finančné prostriedky pre jednotlivé projekty a obce z prístupu Leader.“


Maľovaná obec


Máloktorá obec na Slovensku má také veľké a výstavné centrum ako Dobrá Niva. „Námestie bolo predtým schátrané, doslova volalo po rekonštrukcii, po niečom milom a peknom,“ spomína Marta Sýkorová. „Chceli sme mať z neho prirodzené centrum, kde by sa občania radi stretávali, kde by sa odohrávali aj významné spoločenské udalosti a kultúrne podujatia, ale ponúknuť ho tiež ako vizitku našej kultúrnosti a obecnej hrdosti. Rozmýšľali sme, ako ho prestavať, čo naň umiestniť, ako ho vyzdobiť. Dve povodne v rokoch 1990 a 1999 ho doslova zdevastovali. K tomu sa pridali dve víchrice v dvoch augustových dňoch roku 2007, ktoré úplne zničili parky námestia. To bol posledný impulz, aby sme s tým niečo urobili. A keď už si vybudujeme nové námestie, prečo nedať do poriadku a neskrášliť aj ďalšie časti obce? Dobronivčania prišli myšlienke obnovy obce na chuť. Vykonali veľa užitočnej práce, čo ocenila aj hodnotiaca komisia, ktorá posudzovala našu prihlášku do národnej súťaže Dedina roka 2009.“


Stred obce a námestia zdobí oblúk pôvodnej storočnej kamennej domovej brány, aký nájdete už len na niektorých dobronivských obydliach. Takáto brána spravidla patrila dvom domom so spoločným dvorom. Taký dvor si vyžadoval hlboký cit pre spolužitie, súdržnosť, vzájomnú pomoc, ochotu vedno prežívať radosť i žiaľ. Na kamennom oblúku nie sú vráta. Občania i návštevníci obce tak cítia, že dedina je otvorená a pohostinná komunita. Je výzvou, aby si ľudia boli i naďalej navzájom blízki a nápomocni, aj keď mnohí už dnes nemajú spoločné dvory. V obci veľmi dobre spolunažívajú evanjelici s katolíkmi. Preto je dlažba chodníkov v parkoch námestia položená do tvaru kresťanského kríža. Krášli ju vzorka typickej krížikovej výšivky z dobronivského mužského a ženského kroja. Fontánka s prýštiacou vodou uprostred parku námestia stelesňuje prameň života, nádej a optimizmus.


Na druhej strane námestia, cez cestu, je parčík s pamätníkom obetiam I.a II. svetovej vojny. Tá sa pre Dobrú Nivu skončila 8. marca 1945, keď ju oslobodili vojaci rumunskej armády. Občania pevne veria, že to bola posledná vojna a posledné utrpenie, čo Dobrá Niva vo svojej stáročnej histórii zažila.


Príroda dáva i berie


Obec leží v lone veľmi peknej, zachovanej prírody s viacerými vzácnosťami. Z východu lemuje obecný chotár Javorie a v ňom je areál európskeho významu Gavurky. O jeho hodnote vypovedá aj zaradenie do štvrtého stupňa ochrany. Možno tu nájsť vzácne druhy chrobákov a rastlín. Najcennejšie sú stáročné duby. Obľúbenou zábavou školákov na vlastivedných vychádzkach je meranie ich obvodu, keď ani rúčky štyroch – piatich detí nestačia oblapiť statné kmene. Okolie Dobrej Nivy je známym poľovníckym revírom, bohatým na vysokú i diviačiu zver. Neďaleko za obcou je vodná nádrž, kde si prídu na svoje rybári. V tomto ohľade bola k obci príroda štedrá. Na druhej strane jej dala okúsiť aj svoje vrtochy.


„Dedina sa rozkladá na úrodnej nive riečky Neresnice,“ predstavuje starostka jeden z vážnych problémov. „Spodnej vody je tu priveľa, ohlodáva základy domov a hlbšie zapustených stavieb, poškodzuje ich statiku, spôsobuje pukliny v múroch. Máme tu aj potok Hajtmanka, ktorý kolmo steká z kopcov do Neresnice. Keď dobre zaprší, raz-dva sa obe korytá zaplnia a za pár hodín máme v obci povodeň. Spoločne s odborníkmi zo Slovenského vodohospodárskeho podniku v Banskej Bystrici sme sa podieľali na príprave projektu suchej priehrady, poldra, ktorý bol v decembri 2009 úspešne vyhodnotený a bude sa realizovať pomocou peňazí z eurofondov. Polder by mal nad obcou zachytávať prívalové dažde a vypúšťať vodu do Hajtmanky regulovane. Ale dva roky sme museli presviedčať občanov, aby pochopili nevyhnutnosť takéhoto riešenia a aby predali pozemky potrebné na tento účel.“


Aj Dobrá Niva ako desiatky ďalších slovenských obcí má problémy s kanalizáciou.


„Keď som nastúpila do funkcie, tak do zeme boli položené dve vetvy kanalizácie tlakovej kanalizácie z piatich plánovaných, lenže neboli napojené na novšiu čističku odpadových vôd,“ hovorí o závažnom probléme Marta Sýkorová. „Aj s čističkou boli veľké starosti, lebo ju obec na istý čas požičala na podnikanie, ale vrátila sa nám v žalostnom stave. Bolo ju treba generálne opraviť. Stálo nás to veľa peňazí a námahy, zapotili sa aj odborníci, aby to celé sfunkčnili. Okrem toho bolo treba občanov presvedčiť, aby sa na kanalizáciu pripojili. Obec získala dotáciu na šachty s čerpadlami, ale každý vlastník domu si už musel urobiť prípojku ku hlavnej vetve sám. Ľudia našťastie pochopili, že v tomto storočí už aj dedina potrebuje takýto hygienický a technický štandard a že netesniace žumpy a septiky už zákon netoleruje.“


Dobronivská starostka dúfala, že v tomto programovom období bude môcť budovať ďalšie kanalizačné vetvy z europeňazí. Obci však chýba 160 obyvateľov do dvoch tisícok, ktoré sú kritériom na to, aby sa mohla o príspevok uchádzať. Nemôže sa zapojiť ani do Programu rozvoja vidieka, kde síce sú možnosti na budovanie malých kanalizačných rozvodov, ale je určený iba pre menšie obce mimo pólov rastu. Dobrá Niva potrebuje na výstavbu tretej etapy zhruba 830 tisíc eur. Marta Sýkorová považuje kritérium počtu obyvateľov za diskriminačné . Každý rok však žiada o dotáciu z Environmentálenho fondu, ale tá sa pohybuje len okolo piatich – šiestich miliónov korún, čo odkanalizovanie obce odsúva na dlhé roky.


Škola s vysokým štandardom


Čo sa celkom nepodarilo s kanalizáciou, to sa samospráve podarilo so základnou školou, ktorá je skutočnou pýchou Dobrej Nivy. Budova má práve päťdesiat rokov. Bola vo veľmi zlom stave – okná netesnili, rámy a dvere boli rozsušené, steny ošúchané, omietka opadaná a popraskaná . „ Do jej obnovy sme sa pustili v novembri 2007,“ popisuje starostka úspešnú anabázu. „Zvládli sme to za dva roky. Mali sme skutočne veľké šťastie na všetkých, ktorí na projekte a jeho realizácii pracovali. Prišla sem šikovná stavbárska partia, denne bola na stavbe 20 až 25 ľudí. Práce sa začali 22. júna 2009, tesne pred školskými prázdninami, a 7. septembra sme ju už otvárali školákom bez obáv, že na nich spadne kus lešenia alebo nejaký stavebný materiál. Potom sa ešte vykonali menšie stavebné práce mimo projektu, dolaďovali a dorábali drobnosti. Aj naši hostia na slávnostnej novembrovej kolaudácii konštatovali, že to bolo vysoké tempo a výsledok je prekrásny. Ja som bola na stavbe každý deň ako neoficiálny stavebný dozor. Každý deň som fotila, čo sa na stavbe vykonalo, takže mám podrobnú dokumentáciu k vyúčtovaniu, ale aj skvelú skúsenosť, ako sa má na takýchto stavbách postupovať. Mala som príležitosť pracovať s výbornými profesionálmi v ústretovej atmosfére.“


Človek, ktorý pozná stav školských budov na Slovensku, musí mať po návšteve dobronivskej základnej školy veľmi dobrý pocit. Radosť je pozrieť sa na ňu zvonku i do tried. Škola pôsobí útulným dojmom, najmä priestory, kde sa učia prváci. Všade je nainštalovaná moderná vyučovacia technika – interaktívne tabule, dataprojektory, počítače. Škola má výborne vybavenú špeciálnu počítačovú učebňu, jazykovú učebňu, chemické laboratórium. Má skutočne vysoký, možno povedať, až západoeurópsky štandard.


Jedno volebné obdobie nestačí na naplnenie niektorých dlhodobých a odvážnych zámerov. „Nijaký starosta nevystačí s víziou na jedno volebné obdobie,“ hovorí Marta Sýkorová. „Podarilo sa nám v obci veľa vecí posunúť dopredu, začaté ukončiť a začať niečo nové. Azda najťažšie je dnes zháňať peniaze. Ak sa rozhodnem kandidovať a ľudia mi dajú dôveru, mojou prioritou bude opäť kanalizácia odpadových vôd. Chceme na to využiť aj titul Dedina roka 2009. Neprináša obci peniaze priamo, ale možno bude odporúčacím listom pre inštitúcie, ktoré peniaze majú, alebo o nich rozhodujú či ich prideľujú.“


Peter KRÚTKY




Späť


Pridať komentár.

Pridanie komentára
Každý účastník tejto diskusie nesie za svoj publikovaný názor plnú zodpovednosť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Pred diskutovaním si prečítajte pravidlá.
Meno:
Predmet:
Komentár:
(Musíte vyplniť všetky polia formulára.)

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2010 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.