|
|
Organizovaný zločin stále šarapatí
Slovensko, 25. 3. 2010 (Verejná správa 6/2010)
Štatistický pohľad na vývoj kriminality uplynulom roku je vcelku uspokojivý. Aj evidencia prokuratúry za uplynulé štvorročné obdobie vykazuje postupný pokles počtu trestných činov. Kým v roku 2005 ich bolo 136 000, vlani o 24 000 menej, pričom mierne vzrástol počet obvinených a obžalovaných. Policajti objasnili viac zločinov. Objasnenosť trestnej činnosti dosiahla 54 percent a viac rokov dosahuje nadpolovičnú úroveň.
Na nedávnej tlačovej besede preto minister vnútra Robert Kaliňák vyslovil spokojnosť s prácou polície a zdôraznil vysokú zaťaženosť najmä základných policajných pracovísk. Použil pritom globálny pohľad, podľa ktorého slovenská polícia „denne stíhala stoštyridsaťšesť ľudí, každý deň zadržala osemnásť osôb a do väzby odovzdala deväť páchateľov trestnej činnosti.“
Nie sú to údaje, ktoré by navodzovali spokojnosť, ale hovoria o realite, ktorú celoslovensky ovplyvňuje najmä situácia v Bratislavskom kraji, kde evidujú približne štvrtinu z celoslovenskej kriminality. Objasnenosť trestných činov je tu oproti iným krajom ani nie polovičná. Najslabšia je tradične v prípade krádeží motorových vozidiel. Ako tak potešiteľným faktom je, že počet týchto krádeží je oproti situácii spred pár rokov takmer o polovicu nižší.
Nijako mimoriadne sa vlani v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nezmenila štruktúra páchateľov. Stále vysoký je podiel takzvaných prvopáchateľov. Štatistiky však výrazne nezvyšujú mladiství, aj keď by sa na prvý pohľad do nočných ulíc našich miest mohlo zdať, že ich podiel na kriminalite bude výraznejší. Čo je zaujímavé, za uplynulých päť rokov dosť výrazne narástol podiel žien na páchaní trestnej činnosti. Ak v roku 2005 stíhali za zločiny 6 035 žien, ich počet odvtedy plynulo rástol až na lanských 7 515.
Viditeľný efekt
Pri hodnotení štruktúry trestnej činnosti nemožno obísť, že je menej prípadov klasických druhov trestnej činnosti, ako sú napríklad krádeže či krádeže vlámaním. Zdá sa, že zvýšený počet policajtov v našich uliciach prináša svoj efekt a tento trend sa bude môcť potvrdiť aj v nasledujúcich rokoch, pretože prítomnosť policajtov v uliciach je evidentne vyššia. Do terénu sa v uplynulom období dostalo o 1 600 policajtov viac vďaka opatreniam na schengenskej hranici, ktoré umožnili presunúť veľký počet ľudí z hraničnej a cudzineckej polície najmä do zložiek poriadkovej a dopravnej polície.
Podľa skúseností funkcionárov okresných riaditeľstiev je práve častejšia prítomnosť policajtov v teréne rozhodujúcim faktorom v úsilí o zníženie počtu trestných činov v duchu hesla – najlepší trestný čin je ten, ktorý sa nestal. V posledných rokoch sa polícia oveľa razantnejšie pustila do rôznych preventívnych programov, zameraných na jednotlivé vekové kategórie obyvateľstva.
Nasadenie odborne pripravených policajtov na preventívne aktivity je v mnohých okresoch naozaj masívne. Trebárs v okrese Dolný Kubín urobia ročne okolo 600 preventívnych akcií a vidieť to aj na výraznom poklese trestnej činnosti. Dnes je už isté, že najmä v boji s takzvanou klasickou kriminalitou bude prevencia rozhodujúcim prvkom, pretože represia je veľmi náročná na financie i ľudských potenciál a navyše má svoje vymedzené a neprekročiteľné hranice. Bude záležať najmä na okresných policajných štruktúrach, aby v budúcom období možnosti prevencie ešte plnšie využívali, pretože z doterajších poznatkov je zrejmé, že tieto aktivity majú najmä na vidieku vysoký účinok.
Pozornosť mestám
Situácia v mestách je neporovnateľne horšia. Platí to najmä o Bratislave. Slabou útechou je skutočnosť, že kriminalita je vo väčšine okolitých hlavných miest omnoho horšia. Aj preto odborníci z Rady Európy upozorňujú, že pre vnútornú bezpečnosť štátov bude čoraz dôležitejšia kontrola situácie v mestách, kde sa všetky bezpečnostné riziká koncentrujú. Ku kriminalite v európskych mestách pribúda pouličné násilie a iné nepokoje. Rada Európy vypracovala akýsi manuál – návod pre samosprávy – kde určila hlavné problémy a poskytla návody, ako týmto negatívnym javom čeliť.
„Všeobecne platí, že medzi základné príčiny kriminality patrí nezamestnanosť a problémy zabezpečiť si zákonnou cestou primeraný príjem alebo životné podmienky, nárast možností a pokles sociálnej kontroly, sociálna deprivácia a vylúčenie, monotónne alebo schátrané materiálne životné prostredie, nevhodné bývanie, rodinné problémy, strata identity, náboženských a morálnych hodnôt, susedskej súdržnosti, ako aj negatívny vplyv mediálneho násilia,“ uvádza sa v tomto návode. Odborník Rady Európy Jan Mans z Holandska na margo situácie v európskych hovorí: „Aj keď existuje významné množstvo najnovších úspešných príkladov prevencie kriminality a budovania bezpečných a dôveryhodných komunít, je tu ešte stále alarmujúci výskyt bytových vlámaní, vlámaní do garáží a podnikov, narušovanie susedstva hlukom, nešvár grafity, znečisťovanie odpadom, viditeľné známky úpadku sídlisk, vandalizmus, rasovo motivovaná kriminalita, domáce násilie, delikvencia mládeže a delikvencia v centrách miest, kriminalita viazaná na autá, drogy, alkohol a činy bezdôvodného násilia.“
Táto definícia plne platí aj o podmienkach v slovenských mestách. Široká oblasť utvárania predpokladov pre spokojný život, ktorý eliminuje vznik a rozmach kriminality, vonkoncom nie je záležitosťou polície, ale je obrazom stavu spoločnosti ako takej. Odborníci z Akadémie PZ spresňujú, že dnes už by sme ani nemali používať termín „boj s kriminalitou“, pretože automaticky nabáda k represii.
„ Podporujeme názor, že prvoradou úlohou je kriminalite predchádzať a až po zlyhaní preventívnych aktivít s ňou zápasiť represívnymi nástrojmi. Reálna kontrola kriminality pritom systémovo integruje jej zložku preventívnu aj represívnu s akcentom na tú prvú. Preventívny účinok represie však nepopierame ,“ zhodujú sa policajní odborníci.
Vysoká latencia
Organizovaný zločin sa systémovo vymyká všetkým štatistickým pokusom o kvantifikáciu, pretože zahŕňa veľké množstvo odlišných druhov trestnej činnosti – od násilnej cez majetkovú a hospodársku až po mravnostnú. Naše trestné právo síce presne definuje, čo je zločinecká organizovaná skupina – v uplynulých rokoch dokonca polícia vo svojich správach o stave kriminality presne uvádzala, koľko zločineckých skupín rozložila a koľko ich ešte na našom území pôsobí – ale tieto údaje bolo a stále treba brať s veľkou rezervou, pretože organizované skupiny rýchlo vznikajú a rovnako rýchlo zanikajú a operatívne preskupujú sily (nahrádzajú straty po úspešných zásahoch polície). Ak už predtým pre nich štátna hranica nerobila veľký problém, po vstupe do Schengenu sa operačný priestor slovenských zločincov mnohonásobne zväčšil. Rovnako sa však nadnárodnému zločinu otvorilo aj Slovensko. Konkurenčné boje týchto skupín, ilustrované trebárs vraždami na objednávku či podpaľovaním áut a nehnuteľností sú len vonkajším znakom, že organizovaný zločin je naďalej veľmi životaschopný a ani náhodou nemieni svoje aktivity utlmovať. To podstatné ostáva pod povrchom, latentná kriminalita dosahuje v tejto oblasti rozmery, ktoré je vôbec ťažké odhadnúť, pretože ide ruka v ruke s najväčším neduhom – s korupciou na všetkých úrovniach spoločnosti. V našich podmienkach ostáva stále živé a veľmi nebezpečné aj vydieranie – hrubý nátlak, hovorovo výpalníctvo.
Apel pre budúce roky
V prognóze o vývoji kriminality do roku 2020, ktorú už v roku 2002 vypracovali odborníci z ministerstva vnútra, sú zreteľné upozornenia na nebezpečenstvá, ktoré vyplývajú zo vzniku nových, dosiaľ u nás neznámych druhov trestnej činnosti.
„ K typickým novým druhom a formám kriminality patria napríklad z oblasti ekonomickej kriminality podvody pri privatizácii (tunelovanie), podvodné bankroty, úverové podvody, bankové podvody, kriminalita spojená s fiktívnymi firmami alebo aj kriminalita spojená s elektronickým obchodovaním. Internet vyprodukoval veľké množstvo ďalších nových foriem kriminality, napríklad šírenie pornografie vrátane detskej, sledovanie osôb (cyber-stalking), internetové hazardné hry a podobne. V drogovej kriminalite možno badať nárast podielu výroby a distribúcie takzvaných syntetických drog. Organizovaná kriminalita sa okrem svojich tradičných oblastí –výroba, pašovanie a distribúcia drog, krádeže áut a súčiastok z nich a obchod s nimi, organizovanie prostitúcie a obchodu so ženami, organizovanie nelegálnej migrácie – zameriava aj na u nás relatívne nové oblasti počítačovej kriminality, medzinárodného obchodu so zbraňami a výbušninami, nelegálny dovoz a vývoz nebezpečných odpadov, podvody s cestovnými šekmi a kreditnými kartami. Táto kriminalita bude mať v najbližších rokoch tendenciu narastať,“ hovorí analýza.
Prognostici sa nemýlili. Súčasná realita im dáva za pravdu. Aj pre najbližšie roky predstavuje nadnárodný organizovaný zločin najväčšiu výzvu pre slovenskú políciu, ktorá sa nezaobíde bez ešte užšej spolupráce s políciami v celej Európe i mimo nej a bez prípravy dostatočného množstva špičkových odborníkov, špecializovaných na jednotlivé druhy organizovanej trestnej činnosti.
Peter ONDERA
Stíhané a obžalované osoby na prokuratúre SR podľa vekovej štruktúry v roku 2009 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi
|
rok 2005 |
rok 2006 |
rok 2007 |
rok 2008 |
rok 2009 |
Ukončené trestné stíhanie osôb |
64 451 |
46 491 |
51 579 |
51 029 |
53 413 |
z toho ženy |
6 035 |
6 253 |
6 683 |
6 958 |
7 515 |
mladiství |
3 799 |
3 541 |
4 536 |
4 683 |
4 286 |
alkohol |
6 060 |
4 581 |
5 362 |
5 238 |
5 228 |
iné návykové látky |
284 |
216 |
263 |
283 |
356 |
počet útokov pri trestných činoch |
86 884 |
61 650 |
68 561 |
67 660 |
68 193 |
Ukončené podaním obžaloby |
30 282 |
22 468 |
24 583 |
24 826 |
26 908 |
Obžalovaných osôb |
38 513 |
27 523 |
29 926 |
30 070 |
32 266 |
z toho ženy |
4 746 |
3 735 |
3 847 |
4 100 |
4 451 |
alkohol |
5 603 |
3 316 |
3 624 |
3 547 |
3 487 |
iné návykové látky |
266 |
156 |
183 |
163 |
210 |
vek 15-17 / 14-17 |
3 138 |
1 936 |
2 456 |
2 498 |
2 247 |
z toho dievčat |
156 |
106 |
157 |
120 |
148 |
vek 18-19 |
2 772 |
1 876 |
2 124 |
4 136 |
4 446 |
vek 20-24 |
6 530 |
4 897 |
5 359 |
3 183 |
3 315 |
vek 25-29 |
6 013 |
4 390 |
4 752 |
4 742 |
5 327 |
vek 30-39 |
9 825 |
7 272 |
7 761 |
8 110 |
8 928 |
vek 40-49 |
6 770 |
4 788 |
4 917 |
4 797 |
5 220 |
vek 50 a viac |
3 406 |
2 345 |
2 534 |
2 587 |
2 758 |
recidivisti |
15 807 |
11 642 |
12 213 |
12 189 |
13 495 |
obzvlášť nebezpeční recidivisti |
107 |
41 |
31 |
32 |
21 |
úmyselné trestné činy |
15 586 |
11 482 |
12 018 |
12 004 |
13 250 |
úmysel. rov. druhu |
12 189 |
8 704 |
8 730 |
8 314 |
8 949 |
počet útokov pri trestných činoch |
55 784 |
37 361 |
40 892 |
40 423 |
41 753 |
Tabuľka: Generálna prokuratúra SR
Späť
Pridať komentár.
|