|
|
V Habure bude drevený magnet
Slovensko, 25. 3. 2010 (Verejná správa 6/2010)
Keď sme pred dvomi rokmi pripravovali rubriku Letopisy miest a obcí v Habure na východe republiky, zmienili sme sa aj o zámere tamojšieho starostu Mikuláša Juščíka, vrátiť na pôvodné miesto v dedine niekdajší drevený chrám sv. Mikuláša. Ten dnes stojí v Jiráskových sadoch v Hradci Králové. Do metropoly východných Čiech sa táto tristoročná originálna stavebná pamiatka – taká typická práve pre slovensko-poľské pohraničie – dostala za dramatických okolností. V roku 1759, keď Haburčania dostavali murovaný kostol, predali svoju drevenú cerkov do neďalekej Malej Poľany. Královohradecký fabrikant a starosta Josef Pilňáček tento drevený kostolík v roku 1935 kúpil za dvanásťtisíc korún so zámerom, že ho premení na originálny pamätník bojovníkom v prvej svetovej vojne. Veď mnohí Česi, ktorí bojovali v rakúsko-uhorskej armáde, zahynuli práve v kraji pod Nízkymi Beskydmi, kde ho vykresali šikovní rusínski tesári. Tí ho aj rozobrali – veď podľa grécko-katolíckej a pravoslávnej tradície pri stavbe takýchto objektov sa nesmeli použiť nijaké kovové klince – a na železničnej stanici v Medzilaborciach naložili drevené trámy aj šindle na vagóny. V Hradci Králové jednotlivé diely znovu zložili a chrám opätovne vysvätili. Pravoslávny pop Milan Jareš v ňom dodnes slúži omše. Českí legionári majú živý pamätník.
Úsilie starostu M. Juščíka o navrátenie originálu od prvých chvíľ narazilo na jednoznačný majetkovoprávny status i na odhodlanie královohradeckej mestskej rady zachovať unikát vo svojom meste. Vyšli však maximálne v ústrety zámeru, pripraviť podklady pre repliku kostola, pre ktorú sa haburský richtár napokon rozhodol. Prizvaný architekt znovu všetko zameral a nakreslil a v rusínskej obci na hornom toku Laborca tesárski majstri – tak ako kedysi – začali okresávať a spájať trámy, aby postavili pamiatku pripomínajúci ich predkov. Ako napovedá aktuálna fotografia, nepotrvá dlho a v Habure vyrastie dvojník niekdajšieho dreveného chrámu. Určite sa stane pietnym miestom, ale aj návštevníckym magnetom.
Emil SEMANCO
Späť
Pridať komentár.
|