Banská Bystrica - História

Prvá zmienka o obci Banskej Bystrici pochádza z roku 1255 pod názvom Noua villa Bystrice prope Lypcham. Názov sa postupne menil na1263 Byzterchebana, 1287 Bystricia, 1303 Nouisolium, 1340 Byztricia, 1400 Bystrichia, 1424 Bistríciensís civitas alias Novizolium, 1446 Nouozolium, 1773 Banska Bistryca, 1920 Baňská Bystrica, 1927 Banská Bystrica; maďarsky Besztercebánya; nemecky Neusohl; latinsky Neusolium, Neosolim.
Názvy jednotlivých mestských častí: Urpín: 1520 Urpin. Kráľová: 1264 Villa Reginalis Querali, 1402 Khunigldorf, 1503 Khunigsdorf, 1522 Kyralowa, 1523 Regis villa, 1542 Kyralfalwa, 1687 Krallowa, 1920 Kráľová; maď. Garamkirályfalva; Iliaš: 1447 Petowfalwa, 1513 llesfalwa, 1516 Eliaz, 1521 Petowa wes, 1527 Felsw Pethewfalwa, 1528 Superior Pethewfalva. 1567 Horná Petowa, 1687 Illiaschowa, 1786 Jalssowce. Radvaň: 1263 Radwana, 1280 Roduan, 1287 Radona, 1291 Raduana, 1295 Raduanya, 1773 Radvan, 1927 Radvaň nad Hronom, 1946 Radvaň, 1964 Radvaň-Kráľová; maď. Radvány; Beč: 1402 Beech. Majer: 1454 Meyerhof, 1473 Mayer, 1490 Mayrdorf, 1523 Maiorfalwa, 1970 Mayerdorfel, 1808 Majer; maď. Majorfalva; nem. Mayersdorf; Podlavice: 1390 Olerdorf, Olorsdorf, 1402 Podlavicha, 1404 Podlawnycha. 1454-6 Olerdorf, Podlawicz, 1543 Indorf alias Podlawycz, 1773 Podlavicz, 1920 Podlavice, 1961 Laskomerské; maď. Pallós; Skubín: 1524 Scubín, 1808 Skubín; maď. Szakbény; Rudlová: 1390 Villa Rudelini, 1435 Rydelfolwa, 1485 Rwdelsdorf, 1773 Rudlová, 1920 Rudlová, Ľudrová; maď. Rudló; nem. Rudollsdorf; Sásová: 1350 Villa Militis, 1391 Zazfalva, 1401 (de) Anthonio, 1420 Zassfalu, 1485 Sand Anthony, 1487 Zazfalw, Zenthanthal, 1549 Sachsendorflein, 1786 Sassowa, Sachsendorf, 1808 Sásowa, 1920 Sásová; maď. Zólyomszászfalu; nem. Sachsendorf.
Na Hrádku bolo objavené predlaténske výšinné sídlisko, (osídlené v neolite) sídlisko lužickej kultúry, intenzívne osídlené v rímskej dobe. Banská Bystrica sa spomína v privilégiu Bela IV. v roku 1255, keď už bola osídlená nemeckými hosťami. Týmto bola pôvodná slovenská obec, ktorého obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva zaoberali ryžova ním zlata, vyňatá spod právomoci zvolenského žu­pana. Dostala mestské výsady, právo ťažby zlata, striebra a iných kovov na území Zvolenskej župy, mýtne výsady podľa Banskej Štiavnice, pri výmene peňazí sa využili zvyklosti Búdína a Ostrihomu. Erb Banskej Bystrice pochádza z konca 13. storočia. a po obsahovej stránke je totožný s erbom Arpádovcov, od ktorého sa líši len sfarbením (strieborno-červené delenie). V roku 1496 dostala právo skladu. V roku 1380 sa kvôli riešeniu banských problémov spojila s ďalšími stredoslovenskými baníckymi mesta­ mi, čo bol predstupeň neskoršieho Zväzu stredoslovenských baníckych miest, v ktorom bola Banská Bystrica do 16. storočia vedúcim činiteľom. K Banskej Bystrici sa postupne primkli aj okolité obce a bývalé občiny. Na sklonku feudalizmu mala Banská Bystrica, 10 poddanských obci, z ktorých 4 (Sásová, Rudlo­vá, Zvolenské Nemce, Kynceľová) získalo mesto 1485-1549, 3 (Riečka, Majer, Uľanka) pripadli koncom 15. stor. Thurzovcom a po nich Banskej ko­more, 3 (Podlavice, Svätý Jakub, Kostiviarska) patrili sčasti mestu a sčasti komore. Nositeľmi mestských výsad boli predovšetkým banskí podnikatelia (waldbürgeri, rindbürgeri). Okrem patriciátu žili v meste remeselníci a obchodníci, medzi ktorými prevládal slovanský živel. Nemeckí kolonisti sa sústredili na ťažbu zlata a striebra, od polovice 14. storočia na ťažbu medi, ale v 14. storočí ťažili aj ortuť a začiatkom 15. storočia olovo. Meď spracúvali v šmelcovacích hutách. Banskú výrobu koncom 14. storočia prevzali ťažiarske spoločnosti.
V polovici 15. storočia sa prosperita baní skončila, lebo používaná hutnícka technológia nedovoľovala využiť strieborno-medené a medené rudy, neúmerne vzrástli pre­vádzkové náklady. Signálom krízy bol úpadok naj­ väčších podnikateľov Jungovcov. Krakovsky mešťan Jan Thurzo sa v roku 1475 zaviazal zatopené bane odvod­niť, v rokoch 1494—96 prevzal a prenajal temer všetky bane, v roku 1495 sa spojil s Fuggerovcami z Augsburgu. Vznikla Thurzovsko- tuggerovská spoločnosť, ktorá zintenzívnila ťažbu, vybudovala nové huty a zásobovala meďou európske trhy. Vysoké zisky z banského podnikania a z razenia menejhodnotných mincí popudili šľach­tu, narúšanie mestských privilégií zo strany spoločnosti zasa banskobystrický patriciát. Preto dal kráľ v roku 1525 príkaz na skonfiškovanie majetku Thurzovsko - tuggerovskej spoločnosti.
Od začiatku 16. storočia dochádzalo v Banskej Bystrici k sociálnym nepokojom. V baniach a hutách pracovalo vyše 1000 robotníkov. V roku 1517 vznikli nepokoje pre machinácie okolo peňazí Bratstva bo­žieho tela, svojpomocnej sociálnej inštitúcie baníkov. Vyplácanie miezd v nehodnotnej minci po roku 1521 a úžernícke ceny na trhu vyvolali štrajky v máji a júni 1525, ďalšie stúpanie cien povstania vo februári, a auguste 1526. Asi 4000 baníkov a príslušníkov mestskej chudoby vniklo 24. 2. 1526 do mesta; vyplienili domy patriciátu a uväznili banského grófa. Baníci žiadali spravodlivú mzdu, odstránenie úžery a zabezpeče­nie banskej prevádzky. Po desiatich dňoch ustúpili pod tlakom vojska do hôr, ale 3. 8. 1526 vtrhli opäť do mesta, ktoré takmer úplne ovládli. Nakoniec museli ustúpiť pred presilou vojsk okolitých miest a feudálov, ktorým prišiel na pomoc i oddiel kráľovského vojska. Organizačným rámcom povstania bol Zväz baníkov, ideologickou základnou bola v jeho vrcholnej fáze začínajúca reformácia. Povstanie bolo potlačené a jeho vodcovia, pokiaľ sa ich podarilo chytiť, popravení. Povstanie baníkov v Banskej Bystrici v rokoch 1525 — 26 bolo v období feudalizmu jedným z najväčších triednych stretnutí na našom území. Banícke vzbury a nepokoje prepukli znovu v rokoch 1609, 1626, 1632, 1639-40, 1749 a 1798. V rokoch 1526—46 mali mediarske podniky v prenájme Fuggerovci, ktorí vyčerpali najväčšie ložiská. V rokoch 1526-39 predali 150 000 q medi, 280 q striebra a dosiahli 1,297 192 zlatých čistého zisku. V roku 1546 ich prevzal erár. Pre obmedzenie vývozu banskobys­ trickej medi cez Antverpy a pre konkurenciu švéd­skej medi po roku 1570 podnik stagnoval.
Začiatkom 17. storočia produkoval 3500-3900 q medi ročne. Turecké ne­bezpečenstvo v roku 1593 bolo síce zažehnané, ale Banskú Bystricu ťažko postihli stavovské povstania.. Bocskayho jed­notky mesto v roku 1605 vypálili a banské zariadenia zničili. Banská Bystrica sa aktívne zúčastnila na Béthlenovom povsta­ní; v roku 1620 tu bol snem konfederátov, ktorý zvolil Bethlena za uhorského kráľa. Hoci sa v 18. storočí pomery skonsoli­dovali, produkcia medi klesala. V roku 1700 sa vyťažilo 1300 q, začiatkom 19. storočia 1600 q medi ročne. Posledné bane zatvorili v roku 1788. Obyvatelia Banskej Bystrice sa od 16. storočia zameriavali prevážne na remeslá a obchod. Doklady o cechoch sú už zo 14. storočia (krajčíri), z roku 1443 sú artikuly mäsiarov. V meste bolo 50 cechov. Významnejšími remeselníkmi boli súkenníci, modrotlačiari, klobučníci, stolári debnári, zlatníci, hodiná­ri, prachári a zvonolejári. Banská Bystrica ako významné obchodné stredisko vyvážala hlavne meď a dobytok. Z Čiech a Moravy sa dovážalo plátno a čipky, z Poľska olovo a kožušiny.
V 18. storočí vznikli v Banskej Bystrici prvé manufaktúry (Stercova súkenka 1725, Kahnova a Benedictiho súkenka 1729, výrobňa mlynských kameňov M. Smrtníka 1692, Hlaučova papiereň na Štiavničke z konca 18. storočia, ktorá pracovala do polovice 19. storočia). Začiatkom vlastnej priemyselnej výroby bol cukro­var (1830—46). V 80. rokoch prešli niektoré manu­ faktúry na priemyselnú výrobu a vznikli nové podniky. Uplatnil sa priemysel drevospracujúci, textilný výroba halenového súkna a prikrývok. Horárikova súkenka so 180 robotníkmi z roku 1884, Furdíkova z roku 1866, Ruttkayho z manufaktúry založená v roku 1810, modrotlač K. Benača z manufaktúry založená v roku 1785, potravín, (mlyny, pivovary, liehovary a iné). V prevádzke bola mestská tehelňa a od roku 1908 mestská elektráreň. Význam Banskej Bystrice stúpol postavením železnice Zvolen - Banská Bystrica (od 3. 9. 1873), Banská Bystrica - Podbrezová (od 26. 7. 1884) a Banská Bystrica - Harmanec (od 1913). Vznikli tu peňažné ústavy (1845 sporiteľňa, 1872 úverová banka, potom ďalšie), v roku 1720 malo mesto 337 domov a 2651 obyvateľov, 1761 vyhorelo (zhorelo 270—300 domov, zahynulo 130-200 osôb). V roku 1776 sa Banská Bystrica stala sídlom biskupstva, koncom 18. storočia sídlom Zvolenskej župy. Ako ukázali národnostné rozbroje prepukajúce v 17. a 18. storočí. slovenský živel v meste predstavovali hlavne nižšie mestské vrstvy, remeselníci a mestská chudoba. Sústavne zápasil o vplyv na správe mesta s nemeckým patriciátom.
Od konca 18. storočia sa Banská Bystrica stala jedným z centier slovenského národného života. Založili tu pobočný stánok Slovenského učeného tovarišstva, v roku 1845 A. Tilleš, T. Hromada, Š. Záhorský a i. Spolok pohronský, ktorý nadviazal styky s Ľ. Štúrom a rozvíjal osvetovú prácu medzi ľudom. V polovici 19. storočia sa Banská Bystrica zásluhou K. Kuzmányho a Š. Moysesa stala jedným zo stredísk slovenského školstva a kultúry. Snubný rozvoj zarazil zvýšený maďarizačný tlak. V rokoch 1899-1900 sa práve v Banskej Bystrici konal súdny proces s predstaviteľmi slovenského, kultúrneho a politického života (S. H. Vajanský, M. Dula, J. Škultéty). S vývinom kapitalizmu sa začalo vzmáhať robotnícke hnutie. V roku 1872 tu založili robotnícky podporný Spolok, 1895 organizáciu sociálno demokratickej strany, ktorého zástupca sa už nasledujúceho roku zúčastnil zjazdu uhorskej sociálnej demokracie. V roku 1895 vypukol štrajk v továrni na nábytok, v roku 1897 zorganizovali oslavy 1. mája. Začiatkom 20. storočí vznikali odborové sociálne organizácie, v roku 1904 robotnícky vzdelávací spolok Snaha. Robotníci sa podieľali na práci slovenskej sociálnej demokracie, v roku 1907 sa zúčastnili na generál­nom štrajku za všeobecné volebné právo. V roku 1906 vypukol štrajk kovorobotníkov a typografov, v roku 1918 textilných robotníkov.
Po vzniku ČSR sa v meste naplno rozvinul národnostný a politický život. Do roku 1928 bola Banská Bystrica sídlom župy. Mesto zostalo hospodárskym a obchodným centrom, sídlom peňažných ústavov. Jeho postave­nie zvýšilo dobudovanie železnice Červená Skala - Margecany (1936) a Banská Bystrica - Diviaky (1940). V prevádzke zostala väčšina závodov potravinárskeho, spo­trebného a stavebného priemyslu z predchádzajúceho ob­dobia. Nové kapacity však vznikali len výnimočne, naopak, niektoré významné podniky nábytkárskeho a textilného priemyslu zanikli. Mesto nevedelo poskytnúť pracovné príležitosti ani svojim obyvateľom, tým menej voľným pracovným silám na okolí. Chronická neza­mestnanosť nadobudla v rokoch svetovej hospodárskej krízy hrozivých rozmerov. Vo februári 1933 registrovala miestna sprostredkovateľna práce 4203 nezamestna­ ných. Revolučná vlna vyvolaná zhoršenými životnými podmienkami v rokoch vojny a pod vplyvom ideí októbrovej revolúcie pokračovala i v prvých rokoch ČSR. V septembri 1919 a marci 1920 sa na demonštrácii proti zlému zásobovaniu zúčastnilo 7000 ľudí; v júli a auguste 1920 boli mohutné demonštrácie na podporu a uzavretie mieru so Sovietskym sväzom. V roku 1919 štrajkovali robotníci v ná­bytkovej továrni, do decembrového štrajku v roku 1920 sa v 6 miestnych podnikoch zapojilo 1800 robotníkov. Keďže sa väč­šina organizovaných robotníkov počas roku 1920 hlásila k marxistickej ľavici, hneď po založení KSČ vznikla v mes­te silná MO KSČ. V roku 1919 tu vychádzali noviny Proletár, v rokoch 1919—22 Hlas ľudu, v rokoch 1919-21 Kovorobotník, a v oku 1922 začal vychádzať Spartakus. Mesto bolo sved­kom mohutných, komunistami vedených prvomájo­vých demonštrácii, demonštrácií na podporu Sovietskeho zväzu a medzinárodného revolučného hnutia, proti politickému útlaku štátneho apará­tu, proti fašizačným snahám najmä ľudáckej buržo­ázie, za obranu demokracie a republiky.
Postupe sa rozrastalo protifašistické národnooslobodzovacie hnutie. Banská Bystrica sa stala centrom príprav celonárodného ozbrojeného boja a po jeho vypuknutí jeho politickým, vojenským i administratívnym centrom. V Banskej Bystrici sídlilo veliteľstvo pozemných vojsk klérofašistického slovenského štátu, pri ktorom sa pod politickým vedením SNR vytvorilo v roku 1944 Vojenské ústredie vojenský orgán pre prípravu SNP a riadenie konšpiračnej práce v armáde. Na veliteľstve uskutočnili 29. 8. 1944 protifašistický prevrat a pplk. Golian vydal armáde rozkaz postaviť sa na odpor okupačným nemeckým jednotkám. V noci na 30. 8. 1944 vstúpili do mesta partizáni a dovŕšili prevrat; 30. 8. 1944 o 11,00 hod. začal z Banskej Bystrice vysielať Slobodný slovenský vysielač, ktory vyzval celý národ do boja proti klerofašizmu a nemeckým okupačným silám. Pokusy miestneho ilegálneho NV založeného 25. 8. 1944 a zloženého prevážne z predstaviteľov buržoázie stať sa ako oblastný RNV vedúcou politickou silou povstania, stroskotali. Banská Bystrica sa stala sídlom skutočných vedúcich síl povstania a Veliteľstva 1. Čs. armády na Slovensku. V Baskej Bystrici sídlila sovietska vojenská misia zabezpečujúca koordináciu akcií so Sovietskou armádou, a hlavnú materiálnu a vojenskú pomoc povstaniu, zástupcovia moskovského vedenia KSČ, delegácia československej emigrantskej vlády v Londýne a predstavitelia anglo-americkej vojenskej misie. Mesto bolo počas SNP niekoľkokrát bombardované. Pod tlakom presily fašistických vojsk museli povstalci 27. 10. 1944 mesto opustiť opustiť ; 30. 10. sa v B. B. odohral jeden z najhanebnejších činov slovenského fašizmu: prezident Tiso verejne vyznamenal nacistických vojakov za to, že povraždi­li povstalcov i civilné obyvateľstvo. Okupanti väznili v mes­te okolo 2000 ľudí, pred príchodom frontu ho vyra­bovali. Banskú Bystricu oslobodili vojská 2. ukrajinského frontu 25. 3. 1945. Mesto bolo vyznamenané Radom republiky a Radom SNP 1. triedy.
Oslobodenie znamená pre Banskú Bystricu novú kapitolu v jej dejinách. V roku 1949 sa stala sídlom Krajského národného výboru, v roku 1960 sídlom Stredoslovenského Krajského národného výboru. Stala sa skutočným politickým, hospodárskym, kultúrnym a administratívnym centrom stredného Slovenska. Zrekonštruovali a zmodernizovali sa staré priemyselné závody, ale vyrástol aj rad nových. Rozrástli sa i ostatné odvetvia hospodárstva, obchod, doprava, miestne hospodárstvo, opravárenstvo, služby. Mesto poskytuje pracovné príležitosti tisícom obyvateľov. z okolia. Vybudovali sa pre nich nové sídliská (Fončorda, Pred stanicou, Na Uhlísku, Na Fortníčka), školy, sociálne, zdravotné, kultúrne a športové, zariadenia. K Banskej Bystrici. boli pričlenené ďalšie obce.

Urpín: Pôvodnebol osadou obce Iliáš. Doložená je od roku 1520, keď ju kúpilo mesto Banská Bystrica. V roku 1520—44 sa spomína ako poddanská obec. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pašienkárstvom a ťažbou dreva.

Kráľová: Pôvodne bola osadou slu­žobníkov (rybári, hájnici) Zvolenského hradu a pa­ trila Zvolenskému panstvu. Doložená je od roku 1264. V zá­ mku bola v rokoch 1790—1848 (továreň na výrobu vojenskej vý­zbroje z hrončianskej ocele. V roku 1828 mala 81 obyvateľov v 17 domoch. Zaoberali sa poľnohospodár­ stvom a pracovali v Banskej Bystrici. Za I. ČSR bola v obci výroba koží, tehelňa, pálenica, veľkostatok rodiny Hegedus. Po oslobodení boli vybudované objekty Stavoindustrie, Stredoslovenských pekárni (od roku 1954), bitú­ nok. Od roku 1960 sú Čs. automobilové opravovne pri­ členené k n. p. LIAZ. V roku1964 bola obec pričlenená k Radvani (Radvaň-Kráľová) a od roku 1966 k Banskej Bystrici.

Iliaš: Obec doložená od roku 1447 je pokračovaním Peťo­ vej, ktorá vznikla v 13. storočí a v 16. storočí sa rozdelila na Dolnú a Hornú. Horná Peťova je od roku 1527 známa už pod menom Iliaš ako zemianska obec. V roku1828 mala 196 obyvateľov v 24 domoch. V roku 1886 sa stala osadou Kráľo­vej.

Radvaň: Obec je doložená od roku 1263. Podľa potvrdenia staršej donácie z roku 1250 vznikla darovaním časti kráľovského územia rybárov Radunovi a jeho synom. Patrila Radvanským, ktorí si tu vystavili opevnený kaštieľ a stala sa sídlom panstva; patrili mu obce: Skubín, Tajov s Jabrikovou, Oravce, Malachov, a Králiky. V 17. storočí sa stala mestečkom, od roku 1650 so známym jarmokom 8. septembra. Obyvatelia sa zaoberali poľ­nohospodárstvom a najviac remeslami (farbiari, klobučníci, nožiari, hrebenári). Mäsiari patrili od 14. storočia k banskobystrickému cechu slovenských mäsiarov.

Od 2. polovice 16. storočia bola najtypickejšia prachárska výroba (cechové artikuly od roku 1633, platné aj pre prachárov v Banskej Bystrici). Potrebnú sanitru dodávali najprv miestni výrobcovia, v 18.—19. storočí ju dovážali zo Sliezska. Súkennícka výroba prešla na manufaktúrnu a priemyselnú (v roku 1890 pracovali dve súkenky a 15 drobných výrobcov). Mestečko malo v roku 1828 168 domov s 1218 obyvateľmi. Staré cechové remeslá začiatkom 20. storočia zanikli. Za I. ČSR bolo v obci hrebenárske družstvo, pilnikárska dielňa, súkenná manufaktúra, strojársky podnik, dva veľkostatky a liehovar, v roku 1923 bola žaložená píla. V obci sa viedli oslobodzovacie boje. Po oslobodení bol v renovovanom kaštieli zria­dený štátny archív. Od roku 1949 sú v prevádzke dva soľné sklady. JRD žaložené v roku 1949 bolo v roku 1961 zlúčené s JRD Kráľová, Kremnička, Malachov, Iliáš, Rakytovce (JRD SNP Banská Bystrica). V roku 1964 bola Radvaň zlúčená s Kráľovou a v roku 1966 pripojená k Banskej Bystrici.

Beč : Osada sa spomína v roku 1402, keď bola vrátená zemianskej rodine Beeche. Ležala v blízkosti Radvane.

Ma­jer: Obec sa spomína v roku 1454. Vznikla v 14. storočí na banskobystrickom mestskom území. Patrila mešťanom Karolovi, Jungovi a iným, od roku1495 Thurzovcom, v rokoch 1546-1848 Banskej komore. V 16.-18. storočí obyvatelia pracovali prevážne ako povozníci pre erárne podniky. V rokoch 1828 ich tu žilo 247 v 33 domoch. Po roku 1850 sa zaoberali aj remeslami a pracovali v Banskej Bystrici Za I. ČSR sa ich zamestnanie nezmenilo. Počas SNP bola v obci vojenská nemocnica. V roku 1966 bola obec pripojená k Banskej Bystrici.

Podlavice: Spomínajú sa od roku 1390. Pravdepodobne existovali už v roku 1255, keď bolo ich územie začlenené do Banskej Bystrice. Do roku 1495 patrili rozličným zemianskym i meštanským rodinám, potom Thurzovcom, v rokoch 1546—1848 Banskej komore. V roku 1402 postavil mešťan Sarman železný hámor, v 18. —19. storočí bola tu erárna drôtovňa a píla, v Laskomerskej doline prachárske stupy. V roku 1828 mala obec 705 obyvateľov v 91 domoch. Pracovali v závodoch Banskej Bystrice, a najviacej sa zaoberali povozníctvom, prevážaním tovaru do Pešti a späť do Banskej Bystrice Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodár­stvom, chovom dobytka a oviec. Muži pracovali v podnikoch v Banskej Bystrici. V rokoch 1961-66 tvorili Podlavice so Skubínom obec Laskomerské, v roku 1966 bolo pripojené k Banskej Bystrici.

Skubín: Obec sa spomína od roku 1524. Patrila Radvanským okrem rokov 1687-1696, keď ju zabrala Banská komora. Obyvatelia sa v 18. — 19. storočí zaoberali furmančením a chodili na sezónne poľnohospodárske práce. V roku 1828 obec mala 253 obyvateľov v 42 domoch. Za I. ČSR obyvatelia pracovali prevážne v poľ­nohospodárstve, časť v priemyselných závodoch v Banskej Bystrici. V rokoch 1961-66 bola obec spojená s Podlavicami, v roku 1966 pripojená k Banskej Bystrici.

Rudlová: Obec vznikla v 2. polovici 14. storočia odčlenením od Sásovej majetkovou deľbou v prospech richtára Rudelina. Spomína sa v roku 1390. Do roku 1516 boli jej vlastníkmi rozliční mešťania a zemani, do roku 1848 mesto Banská Bystrica. V roku 1828 mala 202 obyvateľov v 28 domoch. Zaoberali sa poľnohospodár­stvom a murárstvom. Za I. ČSR sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. V roku 1966 bola obec pripojená k Banskej Bystrici.

Sásová: Vznikla v 2. polovici 13. storočia, doložená je od roku 1350. V rokoch 1516- 1848 bola poddanskou obcou Banskej Bystrice. Obyvatelia sa zaoberali zväčša poľnohospodárstvom. V roku 1828 ich tu bolo 397 v 51 domoch. Po roku 1830 sa živili aj remeslami (murári) a prácou v okolitých závodoch. Zúčastňo­vali sa na robotníckom hnutí na prelome 19.— 20. storočia. Za I. ČSR muži pracovali ako murári a tesári na celom okolí. V Čase SNP boli v obci sklady vojenského materiálu. V roku 1966 bola obec pripojená k Banskej Bystrici.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť