Banská Štiavnica - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky:

Banská Štiavnica je mestská pamiatková rezervácia.

Starý Zámok – národná kultúrna pamiatka – vznikol v rokoch 1546 – 1559 prestavbou bývalého farského románskeho kostola z 1. polovice 13. storočia, prestavaného v 15. storočí v gotickom slohu na halový kostol; karner, pôvodne románska stavba, prestavaný v 15. storočí v gotickom slohu a za renesancie pretvorený na pevnosť,
Kostol rímsko-katolícky, pôvodne románska dominikánska bazilika z 1. polovice 13. storočia; upravený koncom 15. storočia v neskorogotickom slohu, za protestantizmu v 16. a 17. storočí v renesančnom slohu, začiatkom 19. storočia v klasicistickom slohu; zvyšky dominikánskeho kláštora v suteréne gymnázia; hlavný oltárny obraz od V. Fischera z roku 1809, obraz od J. Czauczika z roku 1835, nástenné maľby v priečnej lodi od P. J. Kerna z roku 1910,
Radnica zo začiatku 14. storočia pôvodne v gotickom slohu, prestavaná v roku 1788 v neskorobarokovom slohu,
Kaplnka je zachovaným gotickým presbytériom špitálskeho kostola zo 14. storočia, upravená koncom 19. storočia v novogotickom slohu,
Pacher-štôlňa, dom z 15. storočia v gotickom slohu, prestavaný v 16. storočí, v 18. storočí zbarokizovaný,
Kostol rímsko-katolícky z roku 1491 v neskorogotickom slohu; plastika Madony z roku 1506 údajne od Majstra MS v neskorogotickom slohu; interiér z 18. storočia v barokovom slohu,
Kostol rímsko-katolícky z roku 1512 v neskorogotickom slohu, upravený v 18. storočí v barokovom slohu,
Budova starej pošty, dom zo začiatku 16. storočia v neskorogotickom slohu, prestavaný koncom 16. storočia v renesančnom slohu,
Meštianske domy (niektoré až štvorpodlažné) vznikli prestavbou v renesančnom slohu alebo spojením starých domov v gotickom slohu, niektoré na základoch v románskom slohu (významnejšie: bývalá mincovňa, Belházyovský dom, Szitnyaiovský dom, Szábélyovský dom atď.),
Kammerhof zo začiatku 16. storočia v renesančnom slohu vznikol spojením starých budov v gotickom slohu,
Prašovňa zo 16. storočia v renesančnom slohu,
Hellanbachovský dom (bývalý Berggericht) zo 16. storočia v renesančnom slohu, prestavaný v 18. storočí, neskôr banské múzeum,
Piargská brána, časť mestského opevnenia z roku 1554 v renesančnom slohu, upravená v 18. storočí v barokovom slohu,
Nový zámok (Panenský hrad) z roku 1571 v renesančnom slohu,
Klopačka z roku 1681 v barokovom slohu, v 18. storočí v nej bolo väzenie,
Kalvária z roku 1751 v barokovom slohu s dvoma kostolmi,
Dom jezuitov (bývalá rezidencia jezuitov) z roku 1757 v barokovom slohu, vznikla prestavbou dvoch domov v renesančnom slohu; nástenná maľba z roku 1751 v rokokovom slohu,
Súsošie Trojice od D. Stanettiho z roku 1764 v barokovom slohu,
Mariánsky stĺp z 2. polovice 18. storočia v barokovom slohu,
Socha Jána Nepomuckého z 2. polovice 18. storočia,
Meštianske domy z 18. a 19. storočia v neskorobarokovom a klasicistickom slohu,
Kostol evanjelický z roku 1796 v klasicistickom slohu; bohoslužobné predmety v neskororenesančnom slohu,
Budova evanjelického lýcea z roku 1820 v klasicistickom slohu,
Domy (budovy) z 2. polovice 19. storočia v novorenesančnom slohu (Fritzovský dom, lesnícka škola z roku 1889, chemická škola z roku 1899, tabaková továreň z konca 19. storočia),
Domy (budovy) secesné (gymnázium zo začiatku 20. storočia, chemické laboratórium),
Synagógy z 2. polovice 19. storočia v neoklasicistickom slohu,
Pamätné tabule (S. Mikovíniho, S. Petofiho z roku 1896, Andreja Sládkoviča z roku 1920, banskej vzbury z roku 1852, SNP a iné),
Pomníky (Andreja Kmeťa od F. Gibalu z roku 1941, SNP od K. Dúbravského z roku 1952, L. Exnára, Sovietskej armády z roku 1952, na pamäť popravených občanov na Teplom potoku z roku 1952),
V očistných kúpeľoch je mozaika E. Zmetáka z rokov 1963 – 1964.

Súkromné knižnice:

Knižnica rektora evanjelickej mestskej latinskej školy (1585 – 1594) mala 332 kníh. Popri náboženskej, historickej a prírodovednej literatúre boli najviac zastúpené diela antických klasikov,
Knižnica Banskej a lesnej akadémie, založená v roku 1774, mala v roku 1885 16 450 zväzkov, v rokoch 1912 – 1913 34 474 zväzkov,
Knižnica piaristov, založená v roku 1776, mala v roku 1912 – 1913 6 800 zväzkov,
Knižnica evanjelického lýcea mala v roku 1885 5 300 zväzkov, v rokoch 1912 – 1913 19 957 zväzkov,
Knižnica profesora Breznyaka, založená v roku 1836, mala v roku 1885 4 034 zväzkov,
Profesorská knižnica gymnázia mala v roku 1885 7 912 zväzkov, v rokoch 1912 – 1913 9 363 zväzkov,
Žiacka knižnica mala v roku 1885 1 153 zväzkov, v rokoch 1912 – 1913 2 260 zväzkov,
Verejná knižnica bola založená v roku 1842,
Ľudová knižnica bola založená v roku 1897,
Knižnica čitateľského spolku bola založená v roku 1864 a v roku 1911 mala 3 000 zväzkov, neskôr mala 13 000 zväzkov,
Knižnica Slovenského banského múzea bola tiež bohatá, opatrovala ju bývalá knižnica lýcea, piaristov a knižnice likvidovaných spolkov,
Knižnica Štátneho slovenského ústredného banského archívu bola významná pre dejiny baníctva a vedy.

Múzeá:

Mestské a župné múzeum bolo založené v roku 1900. Zameriavalo sa na dokumentáciu histórie, kultúry a prírody mesta i okolia. K jeho najcennejším exponátom patrili numizmatické zbierky a galéria s cennými olejomaľbami a sochárskymi dielami z obdobia gotiky,
Banské múzeum bolo založené v roku 1927. Jeho základom sa stali zbierky banského geológa L. Cseha.
Rozhodnutím SNR sa v roku 1964 obe múzeá zlúčili do Slovenského banského múzea. Má celoslovenskú pôsobnosť, zameriava sa na banskú geológiu, históriu baníctva, techniku ťažby a hutníctva na Slovensku. V múzeu sa robí vedecký výskum; vydalo niekoľko vlastných zborníkov

Tradície:

Banská Štiavnica je jedno z najstarších (od 17. storočia) a najväčších stredísk výroby paličkovaných čipiek, podomového obchodu s čipkami a domácej košikárskej výroby. V poslednej tretine 19. storočia J. Záhora na základe skúseností z Tirolska priniesol sem zo Štiavnických Baní (Piargu) rezbársku školu a dielňu na výrobu kostolných interiérov, sošiek a hračiek. Po 2. svetovej vojne sa stala základom rezbárskeho oddelenia Umelecko-priemyselnej školy v Bratislave.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia pôsobili ako ľudoví rezbári J. Červeň, bratia Slaninovci, J. Schindler. Maľované betlehemy, znázorňujúce život pastierov, pochádzajú od miestnych baníkov. Sú ukážkou naivného realizmu z prelomu 19. – 20. storočia.

Drevená klopačka bola v minulosti na vyklepávanie signálu pre baníkov (budíček, začiatok práce, pohreb a banské sviatky).

Ešte začiatkom 20. storočia sa chodilo s betlehemom a hrali sa betlehemské hry.

Významné osobnosti:

Rodisko:

Ján Adámi (16. 6. 1738 – 22. 5. 1812), filozof, pedagóg,
Ambróz (14. – 15. storočie), maliar, Alexander Cziczka (? 1848 - ? 1928), dirigent; tu aj pôsobil,
Dávid Czwittinger (asi 1673 – 18. 3. 1743), literárny historik,
František Xaver Daniš (? 1796 - ? 1849), prekladateľ,
Samo Daxner (4. 5. 1856 – 27. 4. 1949), národný pracovník,
Adolf Divald (1. 6. 1828 – 12. 11. 1891), lesný odborník,
František Eder (19. 3. 1727 – 17. 4. 1773), autor cestopisov,
Karol Faller (? 1857 – 30. 5. 19J13), hutnícky odborník,
Peter Fradelius (? - ? 1621), humoristický básnik a filozof,
Edmund Gwerk (15. 2. 1895 – 4. 12. 1956), maliar,
Ján Gottfried Hellenbach (? 1659 – 17. 10. 1728), banícky lekár,
Ján Adam Hofstetter (? 1667 – asi 1720), lekár,
Ľudovít Izák (13. 4. 1862 – 16. 3. 1927), zberateľ a upravovateľ ľudových piesní,
Jozef Jonas (? 1787 – 1. 5. 1821), geológ,
Pavel Kyrmezer (? – 19. 3. 1589), dramatik,
Karol Anton Woita (18. storočie), lekár – balneológ.

Pôsobisko:

Ján Adriány (1799 – 1871), banský inžinier,
Samuel Ambrózi (1748 – 1806), osvietenský pracovník; tu zomrel,
Jaroslav Augusta (1878 – 1970), pôsobil tu v rokoch 1919 – 1970, maliar; tu pochovaný,
Ján Blasius ml. (1708 – 1774), pôsobil tu v rokoch 1735 – 1737, básnik,
Július Bodnár (1870 – 1935), historik, etnograf,
Ignác Anton Born (1742 – 1791), pôsobil tu v rokoch 1769 – 1770, geológ, mineralóg,
Ondrej Bošányi (1766 – 1831), matematik a astronóm,
Ján Botto (1829 – 1881), básnik,
Hugo Bockh (1874 – 1931, pôsobil tu v rokoch 1900 – 1914, geológ,
Ján Buoc z Buoce (2. polovica 18. storočia), zberateľ ľudových piesní,
Ľudovít Czeh (1840 – 1908), banský geológ,
Otto Cséti (1836 – 1906), profesor banského meračstva,
Benjamín Pravoslav Červenák (1816 – 1842), spisovateľ,
Adolf Ivan Dobrianský (1817 – 1901), pôsobil tu v rokoch 1836 – 1846 a v roku 1848,
ukrajinský buditeľ, politik,
Pavol Dobšinský (1828 – 1885), pôsobil tu v rokoch 1858 – 1861, spisovateľ, zberateľ ľudovej slovenosti,
Christian Doppler (1803 – 1853), pôsobil tu v rokoch 1847 – 1849, matematik a fyzik,
Ladislav Exnár (1907 – 1944), zapojil sa do SNP,
Gustáv Faller (1816 – 1881), pôsobil tu v rokoch 1855 – 1870, pedagóg, banský odborník,
Štefan Farbaky (1837 – 1929), pôsobil tu v rokoch 1867 – 1929, matematik; tu pochovaný,
Rudolf Feistmantel (1805 – 1871), pôsobil tu v rokoch 1835 – 1848, profesor botaniky; tu zomrel,
Alexander Gessell (1839 – 1919), banský geológ,
Michal Godra (1801 – 1874), básnik, filológ,
Samuel Godra (1806 – 1873), básnik,
Alžbeta Gollnerová – Gwerková (1905 – 1944), literárna historička, účastníčka protifašistického odbora, zavraždená gestapom,
Ján Igor Hamaliar (1905 – 1931), literárny historik,
Jozef Karol Hell (1713 – 1789), konštruktér,
Matej Kornel Hell (1720 – 1792), pôsobil tu v rokoch 1694 – 1743, banský strojník, konštruktér banských strojov,
Maximilián Hell (1720 – 1792), astronóm, fyzik,
Ján Juraj Hoffinger (17f56 – 1792), prvý banský lekár,
Samuel Hojč (1806 – 1868), pôsobil tu v rokoch 1836 – 1840, osvetový pracovník,
Václav Chlumecký (30. 12. 1861 – 30. 9. 1944), pôsobil tu v rokoch 1941 – 1944, politik, organizátor robotníckeho hnutia; tu zomrel,
Ján Institoris – Mošovský (? – 1664), pedagóg,
Mikuláš Jozef Jacquin (1727 – 1817), botanik a chemik,
Antal Kerpely (1837 – 1907), odborník v hutníctve,
Samuel Kupčok (1850 – 1914), pôsobil tu v rokoch 1842 – 1846, botanik,
Daniel G. Lichard (1812 – 1882), pôsobil tu v rokoch 1833 – 1844, novinár, ľudový pracovník,
Ján Lill (1715 – 1817), konštruktér, kartograf,
Ľudovít Litschauer (1815 – 1885), banský právnik,
Gustáv Liskay (1843 – 1889), banský odborník; tu zomrel,
Ján Mallý – Dusarov (1829 – 1903), pôsobil tu v rokoch 1852 – 1856, národný pracovník,
Samuel Mikovíni (1700 – 1750), pôsobil tu v rokoch 1735 – 1745, kartograf, hvezdár,
Kálmán Mikszáth (1847 – 1910), maďarský spisovateľ,
Samuel Ormis (1824 – 1875), pôsobil tu v rokoch 1836 – 1846 a v roku 1852, pedagóg, folklorista,
Ján Palárik (1822 – 1870), pôsobil tu v roku 1851, dramatik,
Anton Péch (1812 – 1895), banský historik,
Tadeáš Peithner (1727 – 1792), pôsobil tu v rokoch 1772 – 1776, profesor banských vied,
Ján Pettko (1812 – 1890), geológ,
Mikuláš Poda, tiež Boda (1723 – 1798), pôsobil tu v rokoch 1760 – 1773, matematik, mineralóg,
Andrej Radlinský (1817 – 18679), pôsobil tu v rokoch 1843 – 1849, národný pracovník,
Ján Ribay (1754 – 1812), jazykovedec,
Anton Ruprecht (1750 – 1808), metalurg,
Ján Anton Scopoli (1723 – 1788), pôsobil tu v rokoch 1769 – 1776, botanik, mineralóg a metalurg,
Ján Seberíny (1780 – 1857), pôsobil tu v rokoch 1819 – 1857, osvetový spisovateľ; tu zomrel,
Ján Severíni (1716 – 1789), pedagóg, historik; tu zomrel,
Jozef Schittko (1776 – 1833), profesor banských vied,
Eugen Sobó Staudner (1853 – 1920), staviteľ,
Dionýz Stanetti (? – 1767), sochár,
Jozef Szabó (1822 – 1894), pôsobil tu v rokoch 1842 – 1843, geológ; tu aj študoval,
Samuel Štefanovič (1822 – 1910), novinár,
Krištof Traugot Delius (1728 – 1779), pôsobil tu v rokoch 1753 – 1754, profesor baníctva a chémie,
Imrich Tóth (1844 – 1928), pôsobil tu v rokoch 1880 – 1885, banský lekár a ovocinár,
Bohuslav Tablic (1769 –1832), básnik, literárny historik,
Štefan Vitáliš (1870 – 1947), pôsobil tu v rokoch 1894 – 1918, geológ,
Alojz Wehrle (1791 – 1835), prírodovedec,
David Wilckens (1763 – 1832), pôsobil tu v rokoch 1808 – 1832, profesor lesníckych vied; tu pochovaný,
Benjamín Winkler (1835 – 1915), pôsobil tu v rokoch 1871 – 1915, geológ, kartograf; tu zomrel.

Štúdium: v Banskej Štiavnici študovali:

Ignác Romuald Ambro (1748 – 1785), lekár, právnik,
Pavel Bujnák (1882 – 1933), literárny historik,
Ján Čaplovič (1780 – 1847), historik, etnograf,
Mikuláš Štefan Ferienčík (1825 – 1881), novinár, spisovateľ
Viliam Figuš – Bystrý (1875 – 1937), študoval tu v rokoch 1889 – 1893, hudobný skladateľ,
Samuel Hruškovic (1694 – 1748), náboženský básnik,
Michal Institoris st. (asi 1635 – 1705), básnik,
Jozef Jančo (1823 – 1893), ľudový spisovateľ,
Andrej Kmeť (1841 – 1908), archeológ, botanik, etnograf,
František Adam Kollár (1718 – 1783), pedagóg, historik,
Daniel Maróthy (1812 – 1878), básnik,
Daniel Petian (1772 – 1828), zberateľ ľudových piesní, pomológ,
Šándor Petofi (1823 – 1849), študoval tu v rokoch 1837 – 1839, maďarský básnik,
Juraj Ribay (1754 – 1812), jazykovedec,
Andrej Sládkovič (1820 – 1872), básnik,
Dionýz Štúr (1827 – 1893), geológ,
Ctibor Zoch (1815 – 1865), filológ, historik.

Starý zámok

Gotická vstupná veža

Obytná veža v Himmelreich

Nový zámok

Piargska brána

Zdroj: LACIKA, J.: 700 Slovenských hradov, zámkov, kaštieľov, panských sídel a pevností, Bratislava, IKAR 2010