Bátovce - História obce

Bátovce boli pôvodne slovanskou banskou osadou, v ktorej sa v 13. storočí usídlili nemeckí kolonisti. Listinne je obec doložená od roku 1320, keď ju Karol Róbert daroval ostrihomskemu arcibiskupovi. Od r. 1388 sa vyvíjala ako zemepánske mestečko. V roku 1560 dostala jarmočné právo. Erb - bašta - pochádza z 15. storočia. V 15. storočí bol zemepánom Ladislav Csech, do roku 1543 Dobovci, v rokoch 1543 - 1848 patrilo mestečko panstvu Levice, v 19. storočí tu mali majetky Esterházyovci. V 16. až 18. storočí boli sídlom župy. V roku 1715 mali Bátovce mlyn a 92 domácnosti, v roku 1828 mali poštu, 193 domov a 1158 obyvateľov. V roku 1695 vypukla v obci vzbura poddaných proti poddanským ťarchám. V 17. storočí boli Bátovce vystavené tureckým vpádom. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.

Za I. ČSR boli obyvatelia väčšinou roľníci a poľnohospdárski robotníci na veľkostatkoch. V obci bývala častá nezamestnanosť (v rokoch 1934-37 bolo v obci 250 nezamestnaných). JRD bolo založené v roku 1949. V roku 1968 dokončili výstavbu vodnej nádrže. V obci bola mliekáreň (výroba masla a syrov). Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Leviciach, Tlmačoch, Žiari nad Hronom a inde.

V zime 1944 – 1945 trvali v obci a okolí tri týždne prudké boje, keď sovietska armáda útočila na nemecké opevnenie na Žabej hore medzi Bátovcami a Bohunicami, aby si vynútila postup na Banskú Štiavnicu.

V roku 1943 bola k Bátovciam pripojená poľnohospodárska obec Jalakšová, písomne spomínaná už v roku 1394, ktorá neskôr patrila panstvu Levice a v 19. storočí Eszterházyovcom a Schoellerovcom.

V obci sa nachádza gotický kostol zo 14. storočia, s barokovými úpravami z r. 1730, dve maľované tabule starého gotického oltára z konca 14. storočia a dve z konca 15. storočia sa nachádzajú v múzeu v Ostrihome. Z roku 1790 pochádza evanjelický tolerančný kostol s oltárnym obrazom od P. M. Bohúňa z r. 1873. Z 19. storočia sa v obci zachovalo niekoľko murovaných domov ľudovej architektúry.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť

Z minulosti Bátoviec

Okolie Bátoviec ako úpätie Štiavnických vrchov v pozadí s legendárnym Sitnom, ktoré Bátovčania tradične tak radi ospevovali, bolo oddávna vhodné na osídľovanie. Dokazujú to i mnohé archeologické nálezy.

V chotári Bátoviec sa našla keramika lengyelskej kultúry, ktorej ľud sa už zaoberal roľníctvom.

Z mladšej doby kamennej pochádzajú sekery a sekeromlaty. Našli sa tu aj stopy kanelovanej keramiky v podobe úlomkov nádob sivej a červenohnedej farby.

V strednej dobe bronzovej tu bolo husté osídlenie, čoho dôkazom je nález bronzového pokladu v Segíňove (spony, sekery). V potôčiku nad Saxóniou našiel bátovský učiteľ Vendelín Fabián v roku 1881 bronzový kyjak, ktorý je uložený v budapeštianskom múzeu.

Pamiatky po starých Slovanoch boli objavené pri stavbe hospodárskych budov JRD (Jednotného roľníckeho družstva) v Marušovej. Pri kopaní základov pre terajšiu budovu Pohostinstva v roku 1962 boli odkryté pivničné priestory, ktoré ako sa neskôr ukázalo, nadväzovali na podzemné chodby pod námestím, ako aj pod dvor a budovu Jána Kevického.

Vo vrstvách zeminy nad odhalenými pivnicami boli stopy po základoch budovy dlhej okolo 30 metrov a širokej asi 15 metrov. Táto budova stála na dvore bývalej krčmy a pravdepodobne bola ešte dlhšia a až do Levickej ulice, ak nie ďalej. Z toho vyplýva, že tu stála veľká budova, ktorej pôvod je neznámy. Jej spomenuté časti, ktoré boli zamurované do základov starej krčmy, sa čiastočne podobajú detailom kežmarskej radnice.

Andrej Kmeť sa zaoberal aj otázkou spečeného pečenického valu a tzv. jabloňovským násypom. Taktiež preskúmal aj mohylu pri Čavojovcovom mlyne. Zistil, že kopec nie je prirodzeným povrchovým útvarom, ale bol umelo vytvorený v predhistorickej dobe.

Bátovce sú prvý raz písomne doložené listinou asi z roku 1037. Je v nej zmienka o založení kláštora sv. Maurícia v Bakonybéli. Pri tejto príležitosti ho uhorský kráľ Štefan obdaroval rozličnými majetkami a výsadami, medzi ktorými sa uvádza aj Forum Regine čiže Bátovce.

Druhýkrát sú Bátovce písomne doložené z roku 1086, kde figurujú pod názvom Mercatum Regine. Išlo o opätovné potvrdenie výsad tohto kláštora uhorským kráľom Ladislavom. Z toho, že sa Bátovce spomínajú ako trh kráľovnej, sa usudzuje, že v časoch Arpádovcov boli majetkom kráľovnej.

Bátovce sú ako mesto označované v mnohých prameňoch zo 14. storočia. Pozoruhodné sú Matunákove štúdie, v ktorých sa zmieňuje o Bátovciach: Kráľ Karol, ktorý roku 1325 uviedol zlatú valutu, keď v tomže roku našli prvé zlaté bane v Sedmohradsku, v Nitrianskej a roku 1327 smolnické a kremnické, ihneď upozornený na bohaté banské požehnanie, ešte v tomže roku 1327 dal volať hostí, odborných baníkov a tí hneď sa valili sem za najcennejšou, zvlášť vtedy vzácnou rudou v prvom rade z tunajších vtedajších miest Štiavnice, Bystrice, Pukanca, Bele, Bátoviec ... Z citovaného textu vyplýva , že Bátovce boli už v roku 1327 mestom, v ktorom sa nachádzali banskí odborníci, ktorí boli pravdepodobne Nemci.

O tom, že v Bátovciach boli obyvatelia nemeckej národnosti, svedčia i niektoré doteraz používané názvy ulíc a častí obce, ako sú Pringiar, Kontrgas, Majhíbeľ a ulica Prandovská. Mená Frumbiert, Weincziller a Grosman už zanikli. Nemeckí kolonisti dali Bátovciam aj názov Frauenmarkt. Niektoré slová nemeckého pôvodu sa používajú dodnes – trajfúz, pigľajs, fusakle, hosuntrógle a iné.

Zdroj: Bátovce vo zvykoch a obyčajoch, Zuzana Ondráčková-Gecovičová, 2006