Bukovina - História

Obec sa vyvinula na území lesa pri potoku Sestrč, ktorý v roku 1297 daroval Ondrej III. Ladislavovi, Noseovmu synovi. Patrila tunajším zemanom Bukovinským. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: silva Nagbukovina (1297), Bokovina, Bokovina a. n. Stelistyge (1388), Bakonia a. n. Selihche,(1392), Bukovina (1506); maďarsky Bukovina. V roku 1784 mala 17 domov a 88 obyvateľov, v roku 1828 mala 15 domov a 159 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a pracovali v lesoch.

Jánošovce: Obec sa spomína v roku 1455 ako Janusshaza. Ďalšie staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Janosfalwa (1519), Janossowice (1773), Jánossowce (1808); maďarsky Jánosháza. Patrila viacerým zemianskym rodinám. V roku 1784 mala 9 domov a 56 obyvateľov, v roku 1828 mala 13 domov a 123 obyvateľov. Začiatkom 20. storočia bola zlúčená s obcou Bukovina.

Dušany: Osada sa spomína v roku 1735 ako Dussani, neskôr v roku 1808 ako Dussany (cum Bukovina). Patrila Kubínyiovcom. V 18. storočí sa obyvatelia zaoberali hrnčiarstvom. V roku 1784 mala 11 domov a 68 obyvateľov, všetko želiarov a 1 zemana, v roku 1828 mala 9 domov a 57 obyvateľov. V polovici 19. storočia splynula s obcou Bukovina.

Podhradie: Obec je doložená z roku 1273 ako Varalia. Vyvinula sa ako podhradie Liptovského Starého hradu. V 14. storočí splynula s obcou Bukovina.

Gergelovce: Osada pri potoku Sestrč sa spomína v roku 1299 ako pratum Georguis, v roku 1380 ako Gergefalva. Zanikla v stredoveku.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť