Cabaj - Čápor - História

C a b a j

Prvá písomná zmienka o obci Cabaj sa datuje do roku 1248, kedy sa nazývala Choboy. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1773 je písomne doložený názov Csabay, z roku 1924 Cabaj - Čápor, z roku 1939 Cabaj. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Cabaj.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Nitriansku župu; pred rokom 1960 pod okres Nitra, kraj Nitra; po roku 1960 pod okres Nitra, kraj Západoslovenský.

Z predhistorického obdobia je doložené pohrebisko zo staršej doby bronzovej a sídliskové nálezy z doby hallštattskej.

Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Z tohto obdobia je doložené slovanské pohrebisko z 10. storočia. Obec je písomne doložená z roku 1248, ale vyvinula sa zo starej slovanskej osady. Patrila nitrianskemu hradu, v roku 1326 časť obce patrila Nitrianskej kapitule, v 17. storočí časť nitrianskemu biskupstvu, časť zemianskym rodinám Emodyovcov, Thuróczyovcov, Majthényiovcov a iným. V roku 1601 ju vypálili Turci, v roku 1715 mala 22 domácností, v roku 1787 161 domov a 966 obyvateľov, v roku 1828 188 domov a 1319 obyvateľov. V 19. storočí predstavovali tretinu obyvateľov židia. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, koncom 19. storočia pracovali v priemysle v Nitre a na železnici.

V roku 1924 bola obec zlúčená s Čáporom, v roku 1939 bola opäť osamostatnená. Bola a je to poľnohospodárska obec, v rokoch 1920, 1927, 1934 a 1937 na miestnych veľkostatkoch štrajkovali poľnohospodárski robotníci . V roku 1958 bolo založené JRD (Jednotné roľnícke družstvo), značná časť obyvateľov však pracovala v priemysle.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť

Č á p o r

Prvá písomná zmienka o obci Čápor sa datuje do roku 1156, kedy sa nazývala Cipur. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1248 je písomne doložený názov Chapor, z roku 1808 Csapor, z roku 1924 Cabaj-Čápor, z roku 1939 Čápor a z roku 1948 Čapor. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Csápor.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Nitriansku župu; pred rokom 1960 pod okres Nitra, kraj Nitra; po roku 1960 pod okres Nitra, kraj Západoslovenský.

Z predhistorického obdobia sú doložené Hallštattské hrobové nálezy a rímsko-barbarské žiarové pohrebisko.

Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: V roku 1156, kedy sa obec prvýkrát spomína, bola farskou obcou nitrianskeho archidiakonátu. V roku 1248 patrila Nitrianskemu hradu, od 16. storočia nitrianskemu biskupstvu v panstve Sládečkovce. V roku 1715 mala obec vinice a 19 domácností, v roku 1752 107 rodín, v roku 1787 89 domov a 474 obyvateľov. Patrila komore. V roku 1828 mala 94 domov a 659 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, košikárstvom, plietli slameničky a zhotovovali metly.

Poľnohospodársky charakter si obec zachovala aj po roku 1918. V rokoch 1924 - 1939 bola súčasťou obce Cabaj-Čápor. V rokoch 1929 - 1937 štrajkovali robotníci na veľkostatku. Dlho sa tu po domácky vyrábali košíky a metly. V roku 1948 bol založený štátny majetok, v roku 1958 JRD (Jednotné roľnícke družstvo). Väčšina obyvateľov dochádzala za prácou do bližšieho i vzdialenejšieho okolia.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť