Čajkov - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Tradície

Potočná radová zástavba. Z 19. storočia pochádzajú kamenné domy so sedlovou a valbovou strechou, sekundárne pod tvrdou krytinou, so stĺpovým podstreším a ozdobnými železnými okenicami. Šambrány okien a ostenia bránok sú zdobené reliéfom a polychrómiou. Na záhumniach sú stodoly v rade, v chotári zhluky vinohradníckych pivníc.

Ešte v polovici 20. storočia sa tkalo plátno, keper, rips a preberané tkaniny farby bielej s vínočervenou, tmavomodrou a čiernou. Už od 1. svetovej vojny sa takmer všetky časti ľudového odevu šijú z kupovaného materiálu, domáce materiáli – konopné plátno a biele vlnené súkno – takmer nevidno.

Ženský odev: typ oplecka (límencové) z konopného alebo bavlneného plátna. Začiatkom 20. storočia nosili šifónové oplecká na ktorých boli silno naškrobené rukávy celé poskladané, namiesto manžiet mali široké nabrané volány, ktoré sa uväzovali osobitne. Najnovšie nosia namiesto opleciek košele s vyšívanými rukávmi. Sukne staršieho typu boli z farbiarskeho plátna, novšie z glotu, brokátu, kartúnov, drobno skladané zdobené nášivkami, živôtiky boli z čierneho glotu, novšie z materiálu ako sukňa, oba zdobené korálkami a filtrami; staršia zástera bola široká (fiertuška), farbiarska, glotová, naspodu zdobená nášivkami a volánom dookola, bohato zdobená nášivkami. Odev v zime: plachtička, mentieka, kožuchy a rozličné typy priliehavých kabátikov (kacabajka, kitla, lipitka, jupka, kabanka). Dievky sa česú na dva vrkoče skrútené na temene hlavy do venca (calta, kosora), upevnené ihlicami a doplnené ozdobnými hrebeňmi, vydaté ženy si robia v tyle hlavy uzol (chont) z dvoch vrkočov obkrútených okolo drevenej ihlice. Na hlave nosia čepiec (rohatý čepiec), tylové dienka a čelenku s bielou výšivkou a podložkou (fizier), ktorá sa uväzuje na čelo; pôvodne mal túto funkciu účes z vlasov (na víčapke). V 19. storočí bol čepiec menší, dnes sa vkladá do neho kartún, ktorý ho vystužuje. Nosí sa už len na niektoré slávnostné príležitosti. Bežne sa nosí čepiec, ktorý sa predtým nosil ako spodný. Obuv: čierne čižmy.

Mužský odev: do 1. svetovej vojny sa nosila košeľa so širokými rukávmi, gate, biele súkenné nohavice, kožuch, dlhá halena z bieleho súkna. Po 1. sv. vojne nastal príklon k mestskému odievaniu – košeľa s preloženým golierom a s manžetami, čierne súkenné vesty, nohavice so šnurovaním a čierne čižmy. Do práce nosili zástery tmavých farieb, na hrdle čierne šatky.

Výzdoba: na starých častiach odevu bola biela dierková alebo plná výšivka, ktorá mizne spolu s domácky vyrobeným plátnom. Na nových materiáloch prevláda i nová výzdoba (ženský odev), bohatá rozmanitá a pestrofarebná, pozostávajúca z našívaných stúh, flitrov, korálkov, švíkov, krepiniek a pod. Materiál, výzdoba, farby, ako aj celková silueta s novou formou čepca vytvárajú i z posledného vývojového štádiá ženského odevu výtvarne veľmi pôsobivý a vyvážený celok.
Z tradičných tancov sú známe: kolový, hviezdicový, prepletačka, palotáš, rezký čardáš, drobčená.

Významné osobnosti

Jozef Novák (1879-1917), ľudovýchovný pracovník. Pôsobil tu a je aj pochovaný.