Čáry - Zaujímavosti z KRONIKY OBCE

1989 – 2000 Zastupiteľstvo obecného úradu v Čároch na svojom zasadnutí dňa 31. 8. 2001 č. uznesenia 6/ bod C/4 schvaľuje do funkcie kronikára:
Meno a priezvisko: Peter Halás
Dátum ustanovenia do funkcie: 1. 1. 2001

Stručná história kroniky obce

Prvá dochovaná kronika obce začína až rokom 1970, keď ju až do roku 1975 viedol Titus Vajda. Je celkom slušne spracovaná a podáva nám kvalitné informácie o histórii a ľudových zvykoch v obci. Od roku 1976 do roku 1989 viedol kroniku Alojz Vizváry. Táto už nie je tak kvalitne spracovaná a podáva nám informácie najmä o počasí a o práci organizácií v obci. Žiadne nové informácie z histórie či o folklóre sa tu však nedozvieme. Obe tieto kroniky boli odovzdané do Štátneho archívu v Skalici a na Obecnom úrade Čáry sa nachádza len ich kópia. Rovnako bude do tohto archívu odovzdaný i jeden výtlačok tejto kroniky (spolu s disketou, na ktorej bude táto kronika napísaná v programe Word 97) a jeden zostane na Obecnom úrade (možno vyhotovím i ďalšie pracovné výtlačky, ktoré budú rovnako na OcÚ v Čároch).

Kronika obce bola podľa mojich vedomostí vedená už pred vojnou. A to nielen obecná, ale i farská a školská, ale tieto sa všetky na konci vojny stratili. Farskú i školskú viedol učiteľ a organista Leonard Novák. Okrem kroniky sa vtedy stratil i celý inventár školy. Či bola vedená kronika ešte predtým som sa však už nedozvedel. Niekde by však ešte mala existovať hasičská kronika, ktorú viedli pravdepodobne už od vzniku hasičského zboru v roku 1919. Z týchto rokov pochádza i dochovaný hasičský prápor, ktorý sa nachádza u pána Štefana Graulíka, predsedu Dobrovoľného požiarneho zboru v Čároch. Kronika je zrejme na ústredí dobrovoľných požiarnikov v Senici.

Súčasný stav obce

Poloha:

N aša obec sa rozprestiera v severnej časti Záhorskej nížiny, v nadmorskej výške 167-182 m (stred obce je 170m). Kataster obce má rozlohu 1495 ha a nachádza sa v údolí rieky Myjava. Leží v západnej časti okresu Senica, do ktorého patrí. Tento okres spadá pod Trnavský kraj. Vzdialenosť od okresného mesta je 22 km, najbližšími mestami sú však susedné mestá Šaštín-Stráže a Gbely, tie patria do okresu Skalica. V blízkosti obce sú aj hranice s Českou republikou a Rakúskom. Hraničný priechod Brodské-Lanžhot je od obce vzdialený asi 15 km a vzdialenosť od priechodu Moravský Sv. Ján - Hohenau je okolo 20 km.

Susednými obcami sú: na juhu Kuklov, na juhovýchode a východe Šaštín Stráže, na severovýchode Smolinské, na severe Gbely a na západe Kúty a Brodské. Gbely a Brodské už patria do skalického okresu, preto je obec Čáry hraničnou dedinou okresu Senica.

Chotár je výškovitý, nerovný (najmä v severnej časti) a zväčša pieskovitý. Od severu je pozdĺž celého chotára borový les.

Povrch:

D o katastra zasahuje v južnej časti Borská nížina a na severe Chvojnická pahorkatina. Z Borskej nížiny najväčšiu časť povrchu obce (skoro celú severnú časť) tvorí Gbelský bor a na  južnej časti naše územie zasahuje ďalšia časť Borskej nížiny, a to Myjavská niva (v okolí rieky Myjavy). Povrch môžeme zaradiť medzi reliéf rovín tvorený priečnymi nivami a pieskovými presypmi. Je tu slabé uplatnenie litológie, reliéf z hľadiska typologického členenia tvoria fluviálne roviny v okolí rieky Myjavy a dunové zvlnené roviny v severnej časti.

Chotárom obce preteká rieka Myjava, potoky Čársky náhon, Smolinský potok a „Banícký potúček“. Nachádza sa tu aj jazero ľudovo nazývané „Na vŕšku“ ako aj prepadliská zaplavené vodou, ktoré vznikli ťažobnou činnosťou a majú rozlohu asi 2,8 ha.

Podnebie:

Č áry patria do územia, v ktorom prevláda teplá nížinná klíma. Priemerná teplota v januári je –2 0C a v júli 20 0C. Relatívny slnečný svit je 49%. Podnebie v tejto oblasti je suché,s miernou intenzitou teplôt. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 600 mm. Snehová pokrývka sa udrží v obci trvalejšie len zriedka (zväčša sa ihneď roztopí).

Rastlinstvo a živočíšstvo:

O bec by mala geograficky patriť do pásma s  jaseňovými, brestovými, hrabovými, jelšovými a dubovými lesmi, no v skutočnosti tu je z týchto drevín rozšírený len dub. V kombinácii s ním rastú borovica, agát (v severnej časti chotára), javor a buk (na juh od obývanej plochy). Medzi potokom Čársky náhon a riekou Myjavou sa nachádza lužný les, ktorý bol pred reguláciou týchto tokov zaplavovaný. V zamokrených medzidunových depresiách na severe chotára sa k borovici druží najmä dub, breza a jelša lepkavá, ktorá v  zamočiarených zníženinách až suverénne prevláda (zamočiarených zníženín je však v našom chotári veľmi málo). Nachádzajú sa tu i smreky, topole, osiky, jasene a v okolí vodných plôch vŕby.

Rastlinstvo zatiaľ nie je ovplyvnené žiadnymi exhalátmi, len poblíž hranice s obcou Kúty sa pod vplyvom podťaženia baňou, vytvorila močarina, ktorá zaplavila a zničila časť borovicového lesa.

V lesoch na severe chotára rastie veľa druhov húb (najmä masliaky, suchohríby, bedle, hríb dubový, hríb smrekový; z jedovatých sú to: muchotrávka zelená, červená, a iné; v lese u poľovníckej chaty rastie vatovec obrovský), jahody a lesné maliny, ktoré občania s obľubou zbierajú a jedia.

Zo živočíšnej ríše sú tu rozšírené bažanty, zajace a jarabice. V minulosti sa darilo i divému králikovi, ktorý však v 60. tych. rokoch, vplyvom epidemickej choroby úplne vyhynul. Teraz sa tu však znovu objavuje. V hojnom počte tu žije i zver srnčia a v menšom počte i zver jelenia a diviačia. Z divých druhov les obýva líška, tchor a v menšom množstve i kuna. Z operených dravcov sú to kaňa, jastrab a graulec. Okrem toho tu žije i veľa druhov spevavých vtáčikov. Z väčších sťahovavých vtákov sa tu v lete usadia bociany a čajky a v zime sa tu zdržujú kŕdle vrán. V okolitých vodách sa zriedkavo usádzajú labute a divé kačice. Z okolitých vodných plôch rybári lovia i veľa druhov rýb, najmä kapry, ostrieže, šťuky a pod. Nachádza sa tu i viacej druhov žáb.

Obyvateľstvo:

P rvé zmienky o počte obyvateľov sú z roku 1787, keď obec mala 97 domov a 648 obyvateľov. V roku 1828 to už bolo 138 domov a 969 obyvateľov. Potom sa počet obyvateľov neustále zvyšoval a v roku 1961 dosiahol dosiaľ najvyššiu hodnotu – 1574 obyvateľov. Vplyvom migrácie do miest však nastal pokles. V súčasnosti k 19. 7. 2001 má obec 1251 trvale prihlásených obyvateľov, z ktorých je 236 rómskeho pôvodu. Dve obyvateľky majú poľské št. abčianstvo a jedna české. Asi 95% obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania.

V minulosti bola väčšina obyvateĺov zamestnaná v poľnohospodárstve, no z výstavbou lignitovej bane začal v obci prevládať ťažobný priemysel. Baňa Záhorie a. s. je aj najväčším zamestnávateľom na území obce. Pracuje tu 345 ľudí, z ktorých je asi 50 z Čárov. Bývalé ŠM, ktoré kedysi zamestnávali väčšinu obyvateľstva, boli sprivatizované a v súčasnosti v týchto priestoroch pôsobí firma MVL Štefánek s. r. o., ktorá zamestnáva asi 12 ľudí. Pôsobia tu i firmy Korpo, ktorá sa zaoberá výrobou strešnej krytiny a Gamaplast, kde sa vyrábajú produkty z plastu. Obe tieto firmy zamestnávajú asi okolo 10 až 15 ľudí. Na území Čárov sa nachádza aj časť podniku Kovotvar v. d. Kúty, kde je zamestnané tiež väčšie množstvo Čáranov. Iná väčšia prevádzka sa v obci nenachádza. Ostatní ľudia sú zamestnaní v obci v službách, alebo sú súkromnými podnikateľmi. Väčšie množstvo ľudí za prácou dochádza a to najmä do Volkswagenu Devínska Nová Ves. Dosť obyvateľov obce je zamestnaných aj na Železniciach Slovenskej republiky. Nezamestnanosť v obci je veľmi vysoká a pohybuje sa okolo 28 až 30% (presne sa nedá zistiť).

Služby:

Služby sú v obci na celkom solídnej úrovni. Nachádzajú sa tu 3 obchody s potravinami, z ktorých dva prevádzkuje spotrebné družstvo Jednota a jeden je súkromný. Súkromný je i obchod s rozličným tovarom. Sú tu i dve pohostinské zariadenia s kapacitou asi 100 miest. V obci funguje i kaderníctvo, poštový úrad a výkupňa druhotných surovín. Na úväzok tu pracujú ordinácie praktického, detského i stomatologického lekára a filiálka lekárne. Na slušnej úrovni je i občianska vybavenosť. Patria k nej: materská škola, základná škola, dom kultúry, knižnica, dom smútku a ihrisko.

V obci je zavedený vodovod i plyn a v súčasnosti prebieha rekonštrukcia a podzemná pokládka telefónneho vedenia.

Doprava:

Cez naše územie prechádza cesta 2. triedy, ktorá spája Senicu s dialničným ťahom Bratislava – Praha v Kútoch, ako i viacero železničných tratí (Kúty-Trnava, Kúty-Skalica, Kúty-Břeclav a Kúty-Baňa Záhorie). Poslednou menovanou traťou prechádzajú iba nákladné vlaky prevážajúce uhlie. Na území našej obce sa nachádza aj železničná zastávka Kuklov, ktorá je druhou zastávkou na trati Kúty-Trnava. Na trati Kúty–Břeclav prechádzajú našou obcou tieto rýchliky EC: Csárdás, Polonia, Hungaria, Comenius a Slovenská strela a tieto obyčajné rýchliky: Pannonia, Bem, Svätopluk, Rastislav, Slovan a Devín.

Výhodou obce je blízkosť k železničnému uzlu Kúty a jeho dobré autobusové spojenie s Čárami. Dobré je i autobusové spojenie do Šaštína. Naopak na veľmi nízkej úrovni sú autobusové spoje do Senice. Z obce Čáry ide za deň do Senice iba jeden priamy autobusový spoj, ktorý by si nenadchádzal zábehom do iných obcí mimo trasy. Úbohý je i technický stav autobusov premávajúcich na tejto trase.

Poľnohospodárstvo a priemysel:

Poľnohospodársko – priemyselná krajina. Tak by sa dala naša obec charakterizovať. Pôda sa využívala najmä na pestovanie obilnín ako pšenica, jačmeň, raž, kukurica a ďatelina. Z ostatných plodín to boli najmä zemiaky. Väčšina pôdy v chotári však leží neobrobená a zarastená burinou. Po privatizácii Štátnych majetkov už o ňu nie je záujem. Iba časť je osiata ďatelinou a časť bola zatrávnená. Horeuvedené plodiny preto teraz pestujú už iba občania, aj to len v menšom množstve.

Živočíšnu výrobu zastupujú ošípané, ktoré pestuje firma MVL Štefánek v objektoch bývalých ŠM a nejaké ošípané chovajú i občania. Okrem nich chovajú občania ešte i sliepky, králiky a v menšom množstve i kačice, morky a kozy. Na celom území chotára však nenájdeme ani 1 ks hovädzieho dobytka.

Najrozšírenejším priemyslom v obci je ťažobný – Baňa Záhorie, ktorá ťaží hnedé uhlie – lignit. Nachádzajú sa tu i menšie prevádzky na výrobu strešnej krytiny (Korpo) a na výrobu plastov (Gamaplast). Na území obce sa nachádza aj časť podniku Kovotvar v. d. Kúty.

Nerastné suroviny:

V kronike obce z konca 60. rokov sa ešte uvádza, že v obci sa nenachádza žiadny nerast. V 80. rokoch tu však bola vybudovaná lignitová baňa a v súčasnosti prebieha ťažba hnedého uhlia – lignitu.

V obci sa nachádzajú aj zásobiská piesku, ktoré občania hojne využívajú na rôzne stavby.

Nachádza sa tu aj prameň studenej sírnej minerálnej vody, ktorý je však utesnený. Leží v areáli školského dvora. Je to voda s hojným obsahom H 2S (sírovodíka). Ľudia túto vodu nárečovo nazývajú sirková voda. Existencia tohto prameňa je podmienená geológiou. Pramenné vody v okolí Šaštína a Čárov majú plytší obeh, a preto sú aj studené. Umelé zdroje – vrty – zachytávajú vody s hlbším obehom a ich teploty dosahujú teploty hypertermálnych vôd (nad 42 oC). Náš prameň však nie je využiteľný na kúpelné účely, výsledky výskumu sa ale budú môcť využiť v energetike (ako alternatívny zdroj energie).

Vzhľad obce:

Obec Čáry je tvorená desiatimi ulicami, ktoré majú svoje pomenovania. Hlavná a najdlhšia ulica sa volá Ul. Martina Kollára. Meria vyše 2 km a je pomenovaná podľa nášho najvýznamnejšieho rodáka. Touto ulicou prechádza aj cesta 2. triedy zo Senice do Kútov. Podľa osobností pôsobiacich v našej obci sú pomenované aj ďalšie 2 ulice. Lachmannova ulica sa ľudovo nazýva aj Nová. Nachádza sa na sever od ul. M. Kollára. S jej výstavbou sa započalo až koncom 60.-tych rokov a pokračuje dodnes. Agnelliho ulica spája východný začiatok Lachmannovej ul. s ul. M. Kollára a na sever pokračuje až po bývalé ŠM (dnešné MVL Štefánek). Na Lachmannovu ulicu nadväzuje Ul. Brezina, ktorá vedie tiež severne od Ul. M. Kollára a je vlastne východnou časťou Lachmannovej ulice (na jej konci je rómska osada). Tieto ulice oddeľuje od seba Agnelliho ul., ktorá križuje ich sútok. Lachmannovu ul. a Ul. M. Kollára spájajú ešte tieto ulice: Ružová (má rovnako ľudový názov ako Brezina), Školská (nachádza sa na nej škola), Poštová (nachádza sa na nej pošta) a Krížna. Od Ul. M. Kollára, kolmo na juh, vedú ešte 2 slepé ulice, a to: Lesná (vedie k poľovníckej chate a lesu) a Myjavská (končí u potoku Kopánka). Okrem týchto ulíc sa na našom území nachádzajú ešte aj tieto stavby: Baňa Záhorie stojaca na západ od zastavanej plochy pri starej ceste do Kútov a jej čerpacie stanice nachádzajúce sa v lesoch na severe chotára, pri lese na juh od zastavanej plochy stojí poľovnícka chata. V tomto lese stojí i zdevastovaná záhradkárska chata (plánuje sa jej zbúranie), zdevastovaná je i železničiarska stavba – Čáry výhybňa – stojaca na juhu chotára (je opustená a nikto ju neprevádzkuje), železnici patrí i zastávka Kuklov, stojaca na juhozápade chotára (je tu i byt), domček „u Skusila“ stál na západe chotára (až v lesoch za baňou), ale je už skoro zbúraný, úplne bola zbúraná hájovňa, nachádzajúca sa v lesoch na severe chotára. V obci sa nachádza ešte aj časť priestorov Kovotvaru v. d. Kúty a nejaké priestory ŽSR, ktoré patria pod stanicu Kúty. Tieto stavby sa nachádzajú na hranici s obcou Kúty.

Celková rozloha chotáru našej obce je 1494,856 ha, z čoho zaberá:

• 142,5763 ha trávnatá plocha
• 536,2717 ha orná pôda
• 634,2028 ha lesná plocha
• 70,0119 ha zastavaná plocha
• 37,6782 ha záhrady
• 16,571 ha vodná plocha
• 0,1497 ha vinice
• 14 802 ha ostatná plocha

Pri mieste, kde ústi Agnelliho ulica do Ulice M. Kollára, sú v ohradenom parčíku postavené pomníky padlých občanov – vojakov v II. sv. vojne, sovietskych vojakov padlých na území našej obce a tretí pomník patrí padlým občanom v I. sv. vojne. Na starom kríži sú pripevnené pamätné tabule, na ktoré sa podľa starej kroniky nedostali všetci padlí občania v I. sv. vojne, ale iba tí, ktorých rodiny za napísanie zaplatili. Záhadou mi však zostáva meno istého Antona Kraloviča, ktorý podľa nápisu na doske zomrel v roku 1927, teda 9 rokov po vojne. Či sa tvorcovia dosiek pomýlili, v dátume narodenia (podľa tabule 1907) i úmrtia, alebo ako sa tam vôbec toto meno dostalo, to sa už asi nedozvieme.

Cintorín je situovaný okolo kostola a nachádza sa tu hrob T. B. Lachmanna.

Okrem týchto pamiatok nachádzajú sa v Čároch aj rôzne pamätníky svätých. Sú to: sv Vendelín, sv. Florián, sv. Hubert (v lese na sever od obce), sv. Ján ( ten bol nedávno prenesený z pola nad Čárami, kde stál pod majestátnou lipou, pred kostol. Bol opravený, lebo bol veľmi zničený a chýbala mu hlava), archanjel Gabriel a božia muka (rovnako bola zrekonštruovaná).

Infraštruktúra je v obci vybudovaná v obci na slušnej úrovni. Elektrický prúd sa tu začal zavádzať už v roku 1935. V rokoch 1987 – 1988 bol vybudovaný verejný vodovod a v roku 1997 – 1998 bola obec splynofikovaná. V súčasnosti prebieha podzemná pokládka telefónneho vedenia, takže bude môcť mať telefónnu stanicu každý občan. Obecný úrad i pár domácností je už pomocou telefónnej siete pripojených na Internet a veľmi rozšírené sú i mobilné telefóny. Cestná sieť je tiež v kvalitnom stave. V roku 1995, keď našou obcou prechádzal pápež Ján Pavol II. do Šaštína, bola opravená cesta II. triedy prechádzajúca obcou a rekonštrukcia bočných ciest (položenie nového asfaltu) prebehla v roku 1989.

V posledných dvoch až troch rokoch bol zrekonštruovaný aj kostol a fara, minulý rok bol splynofikovaný kultúrny dom a tohto roku prebehla rekonštrukcia obecného úradu.