|
|
Čata - História
Obec Čata bola osídlená už v neolite. Na jej území je archeologicky doložené sídlisko volútovej kultúry, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, hallštattské žiarové hroby, sídlisko laténske, rímsko-barbarské a slovanské z doby poveľkomoravskej.
Obec je doložená z r. 1386 ako Chatha, neskoršie doložené názvy sú: Csatha (1405), Cžata (1773, Čata (1920), maď. Csatta.
Patrila kláštoru paulínov v Máriacsaláde, časť obce benediktínskemu opátstvu v Čakajove. Po zrušení paulínskej rehole pripadla správe verejných základín. V r. 1601 mala 48 domov, v r. 1715 mala mlyn, vinice a 23 domácností, v r. 1720 mala 25 daňovníkov, v r. 1828 105 domov a 735 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Za I. ČSR pracovali ako poľnohospodárski robotníci a nádenníci na veľkostatkoch. Zaoberali sa aj tkáčstvom a košikárstvom. V krízových rokoch bola veľká nezamestnanosť. V r. 1922 sa uskutočnil štrajk poľnohospodárskych robotníkov, v 30. rokoch bolo intenzívne hnutie nezamestnaných. V r. 1928 spôsobil požiar značné hospodárske škody. Obec bola v r. 1938 -1945 pripojená k Maďarsku. Počas oslobodzovacích bojov v r. 1944 - 45 bola dlhší čas vo frontovom pásme a utrpela značné škody. V r. 1947 presídlili časť maďarských obyvateľov do Maďarska.
Gen -osada sa spomína v r. 1245. Patrila prepošstvu v Šahách, rodine Hunt-Poznanovcov, neskôr kláštoru v Máriacsaláde.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
|