Diviacka Nová Ves - História

Na území dnešnej obce Diviacka Nová Ves bolo sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, sídlisko z doby veľkomoravskej a pohrebisko z doby poveľkomoravskej. Obec sa spomína od roku 1270 ako Deueche, doložená je z roku 1349 ako Wyfalw, z roku 1773 ako Divjaczke Nowejsa, z roku 1920 ako Diviacka Nová Ves, maďarsky Divékújfalu. Patrila Nitrianskemu hradu, od roku 1271 Joachimovi de Szeg. Jeho syn Ivanka ju daroval zoborskému kláštoru, v roku 1294 ju kúpil Štefan z Diviak. Obec sa stala strediskom panstva Diviackych, ku ktorej patrili obce Vrbany, Liešťany, Rudnianska Lehota, Horné Lelovce. V roku 1553 mala 10 port, v roku 1715 mala 13 domácnosti, v roku 1778 mala majer Kabianku, 3 kaštiele, 20 domov a 281 obyvateľov, v roku 1828 mala 46 domov a 318 obyvateľov. Boli roľníci, ovocinári, v 18. storočí sa spomínajú 2 čižmári, 2 krajčíri, kováč, tkáč, kožušník, mäsiar, šafraník. V roku 1808 zorganizovala barónka Splényiová-Újfalussyová z pomsty za prehratý majetkový spor s Rudnayovcami sedliacku vzburu, s 5000 poddanými napadla a dobyla ich kaštieľ. V roku 1856 odopreli obyvatelia vrátiť zemepánom kopanice. V roku 1875 v obci pracovali 2 mlyny a liehovar. Za I. ČSR bola obcou roľníkov a poľnohospodárskych robotníkov na miestnom veľkostatku.

Vrbany - obec sa spomína od roku 1396. Patrila Rudnayovcom, od 16. storočia Újfalussyovcom, v roku 1736 panstvu Vestenice, od roku 1777 panstvu Skačany. Koncom 18. storočia mala 11 domov a 124 obyvateľov, v roku 1828 mala 21 domov a 145 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, chodili na sezónne práce. V roku 1960 obec splynula s obcou Diviacka Nová Ves.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť