Divinka - História

Na vrchu Veľký bolo sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, púchovské sídlisko z doby rímskej a slovanské z doby veľkomoravskej. Obec sa spomína v roku 1393 ako Kys Dywyne, z roku 1424 ako Cleyne Dywyna, z roku 1438 ako Divinka, z roku 1773 ako Mala Divinka, z roku 1920 ako Divinka, maďarsky Kisdivina, Kisdivény.

Obec patrila panstvu Lietava, potom panstvu Budatín a časť obce zemianskym rodinám. V roku 1598 mala 9 domov, v roku 1720 mala 4 daňovníkov-želiarov, v roku 1784 mala 18 domov, 22 rodín a 109 obyvateľov, v roku 1828 mala 14 domov a 188 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a chovom dobytka.

V 19. storočí tu bola pálenica. Poľnohospodársky ráz si obec zachovala aj za I. ČSR. V obci boli dva mlyny, dve vyhne a píla. Po oslobodení výstavbou vodnej nádrže Hričov ubudla obci poľnohospodárska pôda, zvyšných 45 ha obrábali súkromní hospodáriaci roľníci.

Lalinok je obec, ktorá sa spomína od roku 1393. Patrila panstvu Budatín, časť obce zemianskym rodinám. Od 16. storočia celú obec vlastnili zemania. V roku 1598 mala obec 11 domov, v roku 1720 mala 18 daňovníkov, z toho 14 železiarov, v roku 1784 mala 36 domov, 29 rodín a 203 obyvateľov, v roku 1828 mala 42 domov a 314 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Pred 1. svetovou vojnou bola obec pripojená k obci Divinka.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť

Divinka - archeologická lokalita 1325 - chotár Divinky siahal po Turzovku, Olešnú a Milošovú, čo nasvedčuje tomu, že okruh pôsobnosti Divínskeho hradu bol pôvodne rozsiahlejší a hradné územie Divinky zasahovalo skoro celé územie Kysúc. Nálezy svedčia o tom, že severné Slovensko v slovanskom a veľkomoravskom období obýval slovanský kmeň s kmeňovým sídlom v Divinke na Veľkom vrchu.

Okrem opevnenia v Divinke sa v blízkom okolí našlo ďalších sedem hradísk z toho istého obdobia postavených vo väčšine na pravej strane Váhu, čím vlastne vytvárali opevnenú líniu.

Pre územie osídlené týmto kmeňom bolo charakteristická pochovávanie do mohýl. Spálené zvyšky mŕtveho uložili na povrch zeme a zasypali mohylou. Kmeň a jeho územie sa po vzniku Veľkej Moravy stáva jej súčasťou.

Po zániku Veľkomoravskej ríše stáva sa toto územie na určitú dobu samostatným územím, ktoré nebolo pod vplyvom vytvárajúceho sa Uhorského kráľovstva i keď na krátke obdobia sa dostáva pod vplyv Poľského kráľovstva, alebo vznikajúceho českého kráľovstva. Toto územie bolo teda jediným slobodným zvyškom Veľkej Moravy v Karpatskej kotline.

Celé toto územie bolo zrejme už v časoch Veľkej Moravy organizované ako samostatný organizačný celok (župa) so sídlom v Divinke s krajinským i súdnym úradom. Hradisko v Divinke za predpokladu, že jeho veľkosť bola 150 ha by bolo jedno z najväčších v Európe. V roku 1947 Anton Petrovský-Šichman na Veľkom vrchu v Divinke objavil mohutné hradisko, ktoré možno datovať do rímskej doby. Hradisko sa rozprestiera na ploche cca 12 ha je však predpoklad, že celé hradisko i s predpokladanými dreveným hradbami mohlo mať plochu až 100 – 150 ha.

Doba železná 700 pred n. l. – 0 n. l. Rozhodujúcim kovom vo výrobe sa stáva železo, čo malo vplyv i na zmeny štruktúry spoločnosti. Doba železná je delená na:

• staršiu dobu železná – dobu halštatskú 700 – 450 pred n. l.
• mladšiu dobu železnú - dobu laténsku 450 pred n . l. – 0 n. l.

V dobe halštatskej sa objavujú Kiméri, Tráci, Skýti. V dobe laténskej sa objavujú Kelti a na jej konci sa v hornatých oblastiach severného Slovenska objavuje keltský kmeň Kotínov, súbežne tu však žijú i potomkovia národov, ktorých mená nie sú známe a na časti územia Slovenska sa objavujú Dákovia.

Kelti predstavujú prvé etnikum známe z historických prameňov. Osídlenie v dobe železnej bolo zredukované a zvyšky ľudu lužickej kultúry prežívajú hlavne v oblastiach, ktoré boli osídlené už predtým. Nálezy z tej doby: Divinka – Veľký vrch (sídlisko - staršia doba železná – doba halštatskú 700 – 450 pred n. l.).

Mladšia doba železná dostala meno podľa náleziska La Téne vo Švajčiarsku. Boli objavené nálezy spred púchovského obdobia, ktoré predznamenávalo vývoj púchovskej kultúry. Vývoj ovplyvňuje keltské etnikum, čo sa prejavuje v materiálnej aj kultúrnej sfére. Ďalšie nálezy z doby laténskej patria už ľudu púchovskej kultúry. Minimálne je osídlenie v starších fázach tejto doby. Oživenie nastalo v 1. storočí pred n. l., kedy je východná časť Javorníkov osídľovaná ľudom púchovskej kultúry, ktorý osídlil staré sídliská z doby lužickej kultúry, ale s rozšírením na západ. Ľudia tejto kultúry budovali hrádky, ktoré chránili obyvateľov otvorených osád. Sídliská situovali na vyššie položené miesta (svahy, terasy, výšiny).

Zdroj: Podklady z obce, 31.07.2008