Dolný Hričov - História

Obec sa spomína od roku 1208. Názov obce je doložený z roku 1208 ako Rizoi, z roku 1254 ako Hyrychou, z roku 1282 ako Inferior Herichou, z roku 1598 ako Also Hricho, z roku 1773 ako Dolný Hrčow, z roku 1808 ako Dolní Hryčow, maďarsky Alsóhricsó, Alsóricsó. Obec patrila panstvu Hričov, neskôr panstvu Bytča. V roku 1598 mala 30 domov, v roku 1720 mala 20 daňovníkov, v roku 1784 mala 81 domov, 98 rodín a 547 obyvateľov, v roku 1828 mala 70 domov a 637 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a drotárstvom. V minulosti pestovali chmeľ. Za I. ČSR sa venovali tradičným zamestnaniam, časť pracovala na železnici. Požiar v roku 1921 zničil polovicu obce, viac ráz ju postihla povodeň.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť

Bytčianska kotlina je malebným kútom Slovenska v údolí Váhu, ktorá je obkolesená vencom hôr. Jedno z dominánt doliny je hrad Hričov situovaný na skalnom vrchu, ktorý dnes patrí do katastra obce Hričovské Podhradie. na tomto území odpradávna žili Slováci, ktorých potomkami sú dnešní obyvatelia Dolného Hričova.
Slovania v priebehu 5.-6. storočia osídlili obrovské územie od Labe v Nemecku po Čierne more a od pobrežia Baltu až po Balkán. Vtedy prišli prvé slovanské kmene aj na územie Slovenska. Archeologické nálezy potvrdzujú, že vlna slovanského osídlenia zasiahla tiež severné Slovensko.
V Bytčianskej kotline Slovania dokázateľne žili od 8. storočia, v 9.storočí tu vystupuje už viacero osád súčasne. Je zrejmé, že prvé skupiny slovanského obyvateľstva osídlili túto oblasť už v predošlom období. Hlavným zamestnaním Slovanov bolo poľnohospodárstvo a chov dobytka, preto si sídla budovali v údoliach riek, kde bol dostatok úrodnej pôdy.
Prvý krát sa Dolný Hričov spomína v listine z r. 1208. Ďalší vývoj obce úzko súvisí s historickým murovaným hradom, ktorý vzniká v r. 1235- 1241. Jeho prvým majiteľom je cirkev. Neskôr prechádza striedavo z rúk kráľa šľachte, stáva sa z neho i lúpežné hniezdo. Posledným majiteľom hradu je Jozef Antol Esterházy, ktorý je i majiteľom panstva Bytča. Začiatkom 18. storočia hrad vyhorel, stratil svoju obrannú funkciu a pustol. V súčasnej dobe je z neho len zrúcanina, kde sú však zachované nezvratné dôkazy o jeho minulosti, ktoré stále priťahujú turistov. V okolí hradu sa nachádza množstvo jaskýň.
Najstaršou zachovalou budovou v obci je rímsko- katolícky kostol z prelomu 13. - 14. stor., ktorí spolu s farou dali postaviť prví majitelia hradu. Nesie znaky románskeho a gotického slohu. Najväčšou pamiatkou v kostole je gotická klenba and hlavným vchodom, ktorá sa zachovala v pôvodnom stave. V roku 1820 sa porušila renesančná podoba kostola stavbou bočnej lode do kríža. Vnútorné maľby na stenách boli v 2. polovici 20 stor. obnovené akad. maliarom Vincentom Hložníkom. V okolí sa v minulosti pochovávalo, pod kostolom sa nachádza krypta, v ktorej sú pochovaní hradní páni. Vo vonkajších múroch sú v častiach nad zemou dvojkruhy preťaté krížom s menami pochovaných. Kostol je zasvätený sv. Michalovi.
Druhou najstaršou budovou v obci je kaštieľ - mýtnica z roku 1556. Mal obranné postavenie, jedno poschodie a pod ním sa nachádzal priechod, kde sa vyberalo mýto. V bašte sídlil mýtnik spolu s ozbrojenou strážou. Na začiatku 20. stor. ju od majiteľa baróna Poppera odkúpila urbárske spoločenstvo. Priechod cez budovu bol zrušený začiatkom 19. storočia. Historická podoba kaštieľa je zobrazená na maľbe Pavla Midulu, ktorá sa nachádza na stene v obecnej knižnici. Budova je národnou kultúrnou pamiatkou, sú v nej zachované gotické klenby v prízemnej časti. V súčasnej dobe slúži na kultúrne účely.
Neďaleko obce sa nachádza skalný útvar - Hričovská skalná ihla, na ktorú sa viažu viaceré povesti a je chráneným krajinným výtvorom.
Cez hričovský chotár tečie rieka Váh, ktorá v minulosti spôsobila viacero povodní. Najväčšia z nich bola v roku 1813.
Záznamov o spôsobe a úrovni života obce sa zachovalo veľmi málo - ľudia trpeli pod jarmom feudálov a cirkvi, až do zrušenia poddanstva museli opúšťať svoje bydliská, ležiace pri dôležitej ceste, po ktorej prechádzali drancujúce vojská. V roku 1831 bola obec postihnutá cholerou. V roku 1847 ohrozila životy ľudí veľká neúroda, v roku 1857 a 1921 požiar, pri ktorom vyhorela takmer polovica obce.