Gánovce - História

Obec doložená v roku 1317 má názov podľa Baziliovho otca Gaana ako Gaan, neskôr pod starými a cudzojazyčnými názvami ako Gahanfalua (1358), Ganowcze (1521), Ganowcze (1773), Ganovecz (1786), Gánovce (1808); maďarsky Gánóc, nemecky Gahansdorf, Gansdorf, Johansdorf.

V obci sa našiel travertínový odliatok ľudskej lebky neandertálca, kveteny a zvyškov zvierat z poslednej doby ľadovej v travertínovej kope Hrádok, sídlisko neolitové, eneolitové s kanelovanou keramikou, zo staršej doby bronzovej (otomanská kultúra), nálezy boli aj hallštattské, keltské a púchovskej kultúry.

Patrila do Stolice X spišských kopijníkov. Roku 1787 mala obec 28 domov a 155 obyvateľov, v roku 1828 18 domov a 136 obyvateľov. Zaoberali sa ovocinárstvom, včelárstvom. Za I. ČSR mala obec poľnohospodársky ráz. Neskôr obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve a priemyselných podnikoch vo Svite a Poprade.

Roku 1924 bola ku Gánovciam pričlenená obec:

Filice – územie obce daroval roku 1256 Belo IV zemanovi Fylovi. Obec patrila do Stolice X spišských kopijníkov. Roku 1787 mala 32 domov a 179 obyvateľov, v roku 1828 mala 30 domov a 223 obyvateľov. Názov obce bol Secek (1256), Filik (1786), Filice (1808) maďarsky Filefalva.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť