Gemer - História

Na území dnešnej obce Gemer bol hromadný nález bronzov z mladšej doby bronzovej. Hrad bol vybudovaný na mieste slovanského hradiska ako župné centrum Gemera a strážna pevnosť na ceste do Spiša. Názov obce je doložený z roku 1198 ako Gomur, z roku 1216 ako Gumur, z roku 1226 ako Gumur, z roku 1240 ako Gumur, z roku 1289 ako Gemer, z roku 1786 ako Gömör, z roku 1808 ako Gemer; Maďarsky Gömör, Sajógemer, Sajógömör. Gemer bol kráľovským majetkom, od Štefana V. ho dostali Batizovci, v 15. storočí J. Zápoľský. Hrad utrpel za Jiskru, zničený bol v tureckých vojnách v 16. storočí. Panstvo patrilo v 17. storočí Széchyovcom a F. Wesselényimu, ktorí ho dávali do zálohy (F. Ibrányi, Vayovci, F. Pláthy), až ho získali naspäť Csákyovci, roku 1773 Schneiderovci. Pod hradom vzniklo podhradie doložené v roku 1198. V 14. storočí bolo sídlom župy, v 15. storočí nadobudlo ráz mestečka s právom mýta a 5 jarmokov. Roku 1427 malo 105 port. V erbe malo vinič. Vývoj mestečka zarazili vojny v 15. storočí a turecké nájazdy v 16. storočí. V 17. a 18. storočí zemepáni často neuznávali staré privilégia obyvateľov, ktorí preto utekali, takže roku 1773 v porovnaní s rokom 1427 malo mestečko len polovicu obyvateľov. Gemer nadobudol v 19. storočí ráz poľnohospodárskej dediny, roku 1828 mal 136 domov a 1001 obyvateľov. Zaoberali sa aj ovocinárstvom, pestovaním tabaku a čiastočne vinohradníctvom. Koncom 19. storočia vznikla v chotári v blízkosti Šafárikova tehelňa. Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom. V rokoch 1938 - 1945 bola obec pripojená k Maďarsku.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť