|
|
Gemerská Poloma - História
Obec vznikla v roku 1958 zlúčením Malej a Veľkej Polomy.
Malá Poloma: Z roku 1470 je doložený názov Also Wezweres, v roku 1773 Malá Poloma, po maďarsky sa obec úradne nazývala Kisveszverés.
Veľká Poloma: v roku 1282 sa úradne nazývala Vezuerz, v roku 1427 Wesweres, v roku 1556 Polomka, v roku 1563 Polom, v roku 1566 Nagwezwereos, v roku 1580 Velyka Polon, v roku 1680 Nagy Polom aliter Superior Veszveres, v roku 1773 Welka Poloma. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Nagyveszvéres.
Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský.
Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Malá Poloma: Vznikla rozdelením Polomy v 14. storočí. Spomína sa v roku 1470. Patrila plešivským Bebekovcom, od konca 16. storočia patrila panstvu Krásna Hôrka. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pastierstvom a ťažbou dreva. V roku 1828 mala 81 domov a 547 obyvateľov. Za 1. ČSR to bola poľnohospodárska obec s rozvinutými remeslami. Obyvatelia sa zapojili do SNP.
Veľká Poloma: Poloma vznikla koncom 13. storočia, v 14. storočí sa rozdelila na Veľkú a Malú Polomu. Patrila plešivským Bebekovcom, kt. tu v roku 1427 mali 32 port, od konca 16. storočia patrila panstvu Krásna Hôrka. Obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, spracovaním dreva, pálením uhlia a furmančením. V roku 1557 platila obec poplatky Turkom a časť obyvateľstva sa vysťahovala. V roku 1828 mala obec 96 domov a 722 obyvateľov. Pracovali v lesoch a v okolitých priemyselných podnikoch. Zapojili sa do SNP.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
|