Hodruša - Hámre - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Banská Hodruša:

Kostol rímskokatolícky gotický z konca 14. storočia, prestavaný v roku 1577, upravený neogoticky koncom 19. storočia; interiér barokový;
Kostol rímskokatolícky na cintoríne neskorogotický z rozhrania 15. a 16. storočia, neogoticky upravený koncom 19. storočia; interiér barokový;
Plastika Madony drevená neskorogotická z konca 15. storočia
Klopačka renesančná zo začiatku 17. storočia
Mariánsky stĺp z roku 1764
Domy barokovo-klasicistické z 18. storočia
Kalvária klasicistická z roku 1820
Pomník SNP z roku 1959

Významné osobnosti

Rodisko:
Adam Gr öner (1861-1899) - zberateľ ľudových piesní
Jozef Inštitoris (1835-1921) – zbormajster
Jozef Neuschl-Faragó (1821-1895) – sochár
František Richard Osvald (1845-1926) – literárny historik

Pôsobisko:
Martin Hattala (1821-1903) – jazykovedec
Peter Hečko (1825-1895) – pedagóg, publicista, pôsobil tu v rokoch 1858-1895, tu pochovaný
Andrej Sládkovič (1820-1872) – básnik, pôsobil tu v rokoch 1842-1843

Tradície

Nepravidelná hromadná zástavba. Z 19. storočia sa zachovali zrubové a kamenné domy s viacerými obytnými priestormi, so sedlovou šindľovou strechou, drevenou arkádovou pavlačou a krytými schodmi. Často bývajú podpivničené, čím vytvárajú dojem dvojpodlažia. Od 17. storočia bola obec strediskom výroby paličkovaných čipiek, od konca 19. storočia do roku 1952 s osobitnou dielňou, venujúcou sa výuke pracovníčok a odbytu čipiek ako dôležitému doplnkovému zárobku.

Bohatú tradíciu má aj rezbárstvo. Už 1. polovici 19. storočia vyrezávali miestni baníci (Holotík, Gašpar) ľudové betlehemy, v 2. polovici 19. storočia bábky pre bábkové divadlo J. Stražana (F. Brezňanský), koncom 19. storočia sa figurálnou rezbou zaoberal V Ďuriač, začiatkom 20. storočia baník Filo.

Zdroj: Vlastivedný slovník obci na Slovensku, 1. časť