Horné Hámre - História

Prvá písomná zmienka o obci Horné Hámre sa datuje do roku 1391, kedy sa nazývala Hamor. Názvy obce sa postupne menili: z roku 1773 je písomne doložený názov Horné Hamry, z roku 1930 Horné Hámry, z roku 1948 Horné Hámre; po maďarsky sa obec nazývala Felsohámor, po nemecky Oberhammer.

V roku 1391 patrila obec panstvu Revište, po vymretí Dóczyovcov správe Banskej komory. Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu, okres Nová Baňa, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Žarnovica, kraj Banskobystrický.

V roku 1601 obec mala mlyn a 68 domov, v roku 1720 4 mlyny a 43 daňovníkov, z toho 17 remeselníkov, 3 obchodníkov, 2 baníkov, v roku 1828 83 domov a 569 obyvateľov. Spracúvali rudu vyťaženú v okolitých banských mestách. V chotári vzniklo koncom 18. storočia viacero osád:

- Čierťaž, ktorý mal v roku 1828 21 domov a 150 obyvateľov,
- Jančok, ktorý mal v roku 1828 7 domov a 55 obyvateľov,
- Kostivrch, ktorý mal v roku 1828 46 domov a 323 obyvateľov,
- Pajer, ktorý mal v roku 1828 8 domov a 51 obyvateľov,
- Pecnov, ktorý mal v roku 1828 23 domov a 162 obyvateľov.

Za I. ČSR obyvatelia pracovali prevažne v poľnohospodárstve. Počas Slovenského národného povstania tu boli 16. – 17. 9. 1944 ťažké boje povstalcov s nemeckými vojskami, v ktorých sa vyznamenal najmä novohámorský partizánsky oddiel. V roku 1959 bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD). Väčšina obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Žiari nad Hronom, Dolných Hámroch, Žarnovici a Hliníku nad Hronom.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť