Hrabušice - História

Prvá písomná zmienka o obci Hrabušice sa datuje do roku 1279, kedy sa nazývala Compositi. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1284 je písomne doložený názov Capusdorf, z roku 1307 Kabuzdorf, z roku 1440 Kaposztafalva, z roku 1773 Hrabusicze, z roku 1786 Hrabussice, z roku 1920 Hrabošice, z roku 1927 Hrabušice. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Káposztafalu.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Východoslovenský.

Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec sa spomína v roku 1279. Patrila do Spološenstva spišských Sasov, v roku 1465 sa stala majetkom panstva Spišského hradu. Vyvíjala sa ako trhové poddanské mestečko. V erbe malo najprv sv. Vavrinca a Štefana, potom len sv. Vavrinca. V roku 1582 – 1638 dostalo jarmočné právo. Bol tu mlyn, významná píla, vyrábali znamenité pivo. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a povozníctvom. Csákyovci tu postavili hámre a vysokú pec. V roku 1787 mali Hrabušice 97 domov a 843 obyvateľov. V roku 1828 mala obec 147 domov a 1054 obyvateľov. V 60. rokoch 19. storočia sa mestečko stalo centrom slovenského národného hnutia na Spiši.

Za 1. ČSR ( Československej republiky ) boli Hrabušice strediskom lesníckeho a drevospracujúceho priemyslu. V roku 1922 bol štrajk piliarskych robotníkov. Časť obyvateľstva prcovala v poľnohospodárstve. Počas SNP pôsobili v okolí partizánske skupiny.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť