|
|
Hronský Beňadik - História
Prvá písomná zmienka o obci Hronský Beňadik sa datuje do roku 1075. Názvy obce sa postupne menili: z roku 1075 sú písomne doložené názvy Monasterium a Ecclesia Sancti Benedicti, z roku 1124 je písomne doložený názov Monasterium Sancti Benedicti de Grana, z roku 1158 názov Monasterium S. Benedicti de Grana, z roku 1217 Monasterium S. Benedicti de Goron, Gron, z roku 1228 Servi ecclesie nostre Sancti Benedicti supra Granam, z roku 1247 iobagiones monasterii S. Benedicti iuxta Granum, z roku 1260 Monast S. B. de Granna, z roku 1279 S. B. de Garana, z roku 1300 S. B. super Gronam, z roku 1324 S. B. de Iuxtagron, z roku 1366 Zent Beneduk, Zenthbenedyk, z roku 1773 Swaty Benedik, z roku 1920 Svätý Beňadik, z roku 1927 Svätý Benedik, z roku 1948 Svätý Beňadik a z roku 1960 Hronský Beňadik. Po maďarsky sa obec nazývala Garamszentbenedek, po nemecky Sankt Benedikt. Cheztuh: z roku 1260 je písomne doložený názov Chaztuh. Petend: z roku 1209 je písomne doložený názov Peten, z roku 1309 Petend, z roku 1424 Petend a. n. Zenthbenedek.
Z historického hľadiska je významné osídlenie územia dnešnej obce Hronský Beňadik už v neolite; opevnené sídlisko z doby hallštattskej a veľkomoravskej, slovanské pohrebisko z 11. – 12. storočia.
Osud lokality je spätý s veľkým benediktínskym opátstvom, ktoré vzniklo v 2. polovici 11. storočia a ktorému v roku 1075 udelil Gejza rozsiahle majetky nielen v Tekovskej župe, ale aj v Ostrihomskej, Komárňanskej, Novohradskej a v dolnouhorských župách. Majetok opátstva sa menil najmä v 12. a 13. storočí a vzrastal novými donáciami. Okrem pozemkového majetku vlastnilo opátstvo výťažok z mýta na Hrone, aj z plavenia dreva. V f14. a 15. storočí sa výmenami podarilo majetok opátstva sústrediť do blízkosti kláštora. V 16. storočí zásahy reformácie a neustále majetkové spory so susedmi vyčerpali opátstvo natoľko, že postupne zaniklo. V roku 1530 spustošili Hronský Beňadik Turci a ešte viac zdecimovali aj tak sa rozkladajúce opátstvo V roku 1537 odovzdal opát časť majetkov ostrihomskému arcibiskupstvu, v roku 1565 prestalo opátstvo fakticky existovať a ostal iba titulárny opát. Majetok prešiel do správy ostrihomskej kapituly, ktorá tu zriadila panstvo Hronský Bseňadik. V čase najväčšieho rozkvetu patrili k majetkom opátstva obce Hronský Beňadik, Horné Opatovce, Ladomerská Vieska, Lehôtka pod Brehy, Psiare, Kozárovce spolu s osadami Štítare a Korlát, Žemliare, Bešeňov, Volovce, Tesáre, Opatovce nad Žitavou, Veľké a Malé Slepčany, Rohožnica, Tlmače, Orovnica, Obyce a časti obcí Vozokany, Nemčiňany, Nová Ves nad Žitavou, K8lnica, Tajná v Tekovskej stolici, ďalšie obce v iných stoliciach, kamenný dom a jatka v Kremnici a banské mlyny v Pukanci. Významnú úlohu malo opátstvo ako hodnoverné miesto pre vydávanie hodnoverných potvrdení a opisov listín. Prvú listinu vydalo v roku 1225, prvé vydanie vo funkcii hodnoverného miesta v roku 1232. V roku 1462 dostalo ako hodnoverné miesto novú pečať a obnovenie práva pôsobiť v župách Ostrihom, Komárno, Tekov, Nitra, Hont, Trenčín, Liptov, Orava, Turiec a Zvolen.
Osada, ktorá vznikla pri kláštore, získala v roku 1217 výsady mestečka (listina je falzum.), v roku 1347 trhové a v roku 1680 jarmočné privilégium.
V erbe mal Hronský Beňadik kostol s vežou na pravej strane.
V roku 1530 spustošili Hronský Beňadik Turci, v roku 1573 tu prebiehal súvislý front medzi tureckými a cisárskymi vojskami, v rokoch 1663 – 1665 bol významným oporným bodom, víťazstvo cisárskych vojsk pri Hronskom Beňadiku zastavilo postup Turkov. V roku 1659 je doložený cech ševcov, v roku 1693 cech čižmárov, v roku 1711 cech kožušníkov, v roku 1718 cech krajčírov, v roku 1746 mal Hronský Beňadik 59 remeselníkov a v roku 1800 mal 62 remeselníkov. V roku 1535 mal 6 port, v roku 1601 91 domov, kúriu rodiny Zudarovcov, zemepanskú krčmu a majer, školu, mlyn, kaštieľ a dom Horwayovcov, v roku 1715 mal 93 daňovníkov, vinice a 15 remeselníkov (kožušníci, ševci, mäsiari, debnár, murár, tkáč), v roku 1828 119 domov a 1115 obyvateľov. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom. Rozšírené bolo ovocinárstvo a finohradníctvo. V roku 1923 bol štrajk stavebných robotníkov. Počas Slovenského národného povstania (SNP) tu bojovala aj skupina bulharských partizánov. Neskôr tu bola výroba ľahkých stavebných hmôt, hromozvodov, vinárske závody. V roku 1958 bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD). Neskôr väčšina obyvateľov pracovala v miestnom priemysle.
Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu, okres Nová Baňa, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Žarnovica, kraj Banskobystrický. Cheztuh: Osada sa spomína v roku 1260, keď ju rodina Diviackych predala ostrihomskému arcibiskupstvu.Petend: Ako trhová osada sa spomína v rokoch 1209 a 1332 - 1337 fara s kostolom svätého Egídia; obec neskôr splynula s Hronským Beňom. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
|