Iža - História

Obec Iža bola osídlená v neolite. Na území dnešnej obce bolo sídlisko želiezovskej a lengyelskej kultúry, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou a nálezmi kostolackej a slavónskej skupiny, žiarové pohrebisko severopanónskej kultúry zo staršej doby bronzovej, laténsky kostrový hrob a laténsko-dácke sídlisko, rímsky vojenský tábor Léányvár z 1. – 4. storočia n. l. a otvorené sídlisko z doby rímskej Celemantia , slovanské pohrebisko doby veľkomoravskej, vo Veľkom Harčáši sídlisko severopanónskej kultúry zo staršej doby bronzovej. Vinohradnícka obec sa spomína od r. 1268 ako Isa (1268), Isa, Ysa (1291), Isoha (1786), Iža (1808), maď. Izsa. Vyvinula san a starom slovanskom osídlení. Pôvodne patrila kláštoru na Panónskej hore, od r. 1268 hradu Komárno, v r. 1276 majetky a právo rybolovu dostali klarisky z Margitinho ostrova pri Budíne, v r. 1291 ostrihomské prepoštstvo, ktoré v r. 1593 odkúpilo majetok rodiny Somogyi a s ostrihomskou kapitulou sa stalo hlavným zemepánom. Počas tureckých nájazdov v 16. storočí obec spustla. Noví osídlenci utiekli v r. 1691 pred vysokými ťarchami do Komárna. V r. 1763 a 1773 obec postihlo zemetrasenie. Na Dunaji pracovalo niekoľko vodných mlynov, začiatkom 20. storočia tu pôsobila vážska odvodňovacia spoločnosť. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, rybolovom a okrem toho tkáčstvom a výšivkárstvom. Do r. 1945 tu pracovali vodné mlyny. V r . 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Povodeň v r. 1965 spôsobila veľké škody, bolo zničených 273 obytných domov.
Harčáš – osada sa spomína od r. 1397. Patrila hradu Komárno. Známy bol tunajší lov rýb a harčášsky lodný mlyn, ktorý zanikol koncom 19. storočia.
Bokroš – osada sa spomína v 17. storočí. Patrila ostrihomskej kapitule a prepoštstvu