Jelšava - História

Jelšava bola založená ako banská osada koncom prvej polovice 13. storočia. V roku 1243 sa spomína ako hrad a hámor, ako obec sa spomína od roku 1271, ale jej pôvod treba klásť do podhradia pod hradiskom. Chotárske názvy (Malá veska, Rudno) poukazujú na staršie osídlenie. Názov mesta je doložený z roku 1243 ako Illswa, z roku 1271 ako Elswa, z roku ako Ilsua, z roku 1564 ako Jelssawa, z roku 1573 ako Jolssowa, z roku 1582 ako Őlch alias Ilschwa, z roku 1594 ako Oltcz, z roku 1598 ako Jelsowa, Josuach, z roku 1773 ako Jalssowa, z roku 1808 ako Jelssawa, maďarsky Jolsva, nemecký Ilsau, Jelschau, Eltsch, latinský Alnovia.

Ako prvý zemepán sa spomína Dezider z rodu Ratoldovcov, ktorí sa podľa názvu obce nazvali Ilsvaiovci. Jelšavské hradné panstvo zaberalo Muránsku dolinu od Šivetíc hore. Hrad koncom 13. storočia spustol. Ilsvaiovci si na západe vybudovali nový, ktorý je tiež už v polovici 15. storočia v rozvalinách. Mestské výsady dostala Jelšava asi v prvej polovici 14. storočia spolu so Štítnikom, Plešivcom a Dobšinou.

V zachovanom erbe má v modrom štíte striebornú nákovu medzi dvoma striebornými kliešťami a nad nákovou sú skrížené dve banské kladivá.

Roku 1369 sa spomínajú jarmoky. V 14. - 15. storočí tu bol kláštor paulínov. Roku 1427 obyvatelia pracovali v baniach (železo, meď, zlato a striebro), hutách a hámroch. Právo meča získala Jelšava v roku 1552.

V roku 1556 ju spustošili Turci (zhorelo 180 domov), 400 obyvateľov odviedli do zajatia, prinútili ich platiť poplatok. Začiatkom 17. storočia ju znova spustošili Bocskayho hajdúsi. Koncom 16. storočia sa Jelšava pridala k protestantizmu. Rozmach mesta podporoval palatín Wesselényi (konali sa tu rozličné zhromaždenia). Obnovila sa práca v železiarstve, ale mor v rokoch 1709 - 1710 zahubil 1408 ľudí. V 17. - 19. storočí sa Jelšava zmenila na remeselnícke mesto, roku 1697 tu bolo 19 druhov remesiel. Významný bol cech furmanov, ktorý rozvážal tovar aj po tureckom území. V roku 1828 malo mesto 4045 obyvateľov a 535 domov. V roku 1829 celé mesto zhorelo a novou výstavbou nadobudlo klasicistický ráz. V 19. storočí tu pracovali významní zvonkári, ktorých výrobky sa rozvážali po celom Balkáne. Obyvatelia sa venovali najmä garbiarstvu, obuvníctvu a gubárstvu, ale začiatkom 19. storočia pracovali tu aj dve slovenské pece a dva hámre. V polovici 19. storočia sa rozmohlo ovocinárstvo. Roku 1866 založili Jelšavskú sporiteľňu. Koncom 19. storočia sa v Jelšave ťažil mastenec a najmä magnezit, pre ktorý sa v rokoch 1894 a 1897 postavili dve pece a v roku 1899 tretia. Roku 1910 boli dve zbúrané a zostala pracovať len pec na Teplej Vode.

Za I. ČSR malo významné miesto garbiarstvo, ktoré sa ďalej rozvíjalo, kým iné remeslá upadali. Roku 1928 bola otvorená nová magnezitová továreň. Obec v rokoch 1938 - 1945 pripojili k Maďarsku. Po oslobodení sa rozvíjal magnezitový priemysel. Boli otvorené nové bane na Mikovej a Jedlovci, v rokoch 1955 - 1956 závod rozšírili tromi šachtovými pecami s príslušenstvom a v rokoch 1966 - 1969 pristavali nový závod s rotačnými pecami. Obnovená bola aj ťažba mastenca. Jelšava nadobudla priemyselný ráz, v meste bolo postavené sídlisko. Jelšava má priznaný štatút mesta.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť