Jurkova Voľa - História

Obec založili v rokoch 1573 - 98. Patrila panstvu Makovica. Obec je doložená z roku 1600 ako Vollia Stredni Szuidnicze, neskôr ako Jurkowolia, Jurkowauolya (1618), Jurko Volya (1773), Jurko-Wolya (1786), Jurkowa Wola (1808); maďarsky Jurkovolya, Györgyfölde.

Obec bola v rokoch 1713 – 14 úplne opustená. V roku 1787 mala 40 domov a 262 obyvateľov, v roku 1828 41 domov a 329 obyvateľov. Na prelome rokov 1914 – 15 ju obsadilo ruské vojsko.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. Obyvatelia pracovali prevažne v poľnohospodárstve, časť v priemysle na okolí.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť

HISTÓRIA Z OBCE

JURKOVA VÔĽA leží v Nízkych Beskydácha v údolí potoka Rusinec západného prítoku Ondavy, v nadmorskej výške 304 m. V južnej strane sú známe vysoké hory ''Čierna hora a Makovica'', ktoré sú najvyššie v tomto horskom pásme.

Aká však bola história tejto obce? Kde sú jej počiatky? Kto boli jej prví obyvatelia? To sú otázky, na ktoré môžu dať aspoň čiastočnú odpoveď archívne záznamy, dlhým vekom zožltnuté stránky kníh a spisov. Ich svedectvá často poopravia ľudové povesti, bájky aj o vzniku či pomenovaní jednotlivých obcí. Podobne je to aj s históriou vzniku Jurkovej Vole.

Obec bola založená v roku 1573-1593. Naj­staršia správa o nej je v urbariáte makovického panstva z roku 1618, kedy už jestvovala. O samotnom založení obce nikto nič vážnejšie nevie ani nie sú vedené podrobné správy. Koluje, medzi obyvateľmi povesť: V susednej dedine Cernina žil jeden bača, ktorý mal troch synov. Starší už mali svoje domy postavené a pracovali doma na poľnohospodárstve. Najmladší z nich Jurko Šoltys pásol ovce. Jedného dňa zašiel s ovcami do veľmi peknej doliny, ktorá sa mu zapáčila. V duchu si povedal, že v tejto doline by si chcel vystaviť domček a tu bývať. Večer, keď prišiel domov, oznámil to všetko otcovi a ten mu povedal: ''Nech bude tvoja vôľa''. Od tých čias miesto, kde Jurko odišiel, nazývali Jurkova Vôľa.

V roku 1618 z 23 sedliackych domácnosti len 2 hospodárili na celých, 3 na polovičných a 18 na štvrtinových, resp. osminových usadlostiach. Želiarskych domácnosti bolo šesť. Päť slúžilo a bývalo u sedliakov, jedna u Šoltýsa. Sídlisko pozostávalo z obydlia Šoltýsa a 23 sedliackych domov. Obec patrila k dedinám s rusínskym obyvateľstvom.

Okolo roku 1618 bola Jurkova Vôľa stredne veľkou obcou s temer výlučne poddanským obyvateľstvom. V údolí miestneho potoka jestvovala v 14.-15. storočí dedina Rusinec. Napokon potok tečúci cez Jurkovu Vôľu a vtekajúci do Ondavy dodnes nazývajú Rusinec. Je zrejme, že názov potoka a polohy Rusinec, je starší ako dedina. Nepochybne je pozostatkom po zaniknutej dedine Rusinec, ktorá od polovice 14. a v 15. storočí jestvovala v údolí potoka. Založili ju nepochybne rusínski usadlíci podľa zákupného práva.

Obec obklopuje viacej chotárov, z ktorých spomíname aspoň: Oráčiny, Kút, Vysokyj bereh. Pila vilšyn, Piperečina, Pid lisom, Vyšnyj Rusinec, Horb, Šyroky luky, Jalyčky, Popivščina, Trkulina studňa, Obič, Za potokom, Leskova jama. Hrady, Pid lazom, Pid salašom, Pid stavkom, Za horbom, Paňska jama, Verchovina, Putyska, Ponad dilnycu, Vyravciv potičok, Putyska, Obšary, Nad verchovinou, Dvacet pruty, Šyroka mlaka, Chomyj laz, Mlačiska, Diľnica a iné. Z uvedeného pomenovania je vidieť, že tunajší obyvatelia si potrpeli na pomenovanie jednotlivých časti chotára.

Ďalšou významnosťou obce je bývala budova ľudovej školy (meščanka). O prvej budove neexistujú žiadne písomné zmienky. Prvá škol­ská budova bola postavená na tom istom mieste ako dnešná. Mala tri miestnosti v rozmeroch asi 6m x 5m (učebňa, byt, maštaľ). V zime v roku 1911 pod ťarchou snehu sa táto prvá školská budova zrútila. S výstavbou novej školy sa začalo až v r. 1912, ktorá patrila cirkvi (cirkevná škola).

V I. a II. svetovej vojne bola v školskej budove nemocnica a veliteľstvo. Posledná oprava školy bola prevedená v roku 1960. Najpamätnejším učiteľom bol Hrinko, potom Cyril 1914, Jozef Kudla 1921, Viktor Šoltes 1931, Emil Desiatnik, Katarína Dubajová 1933-1934, Michal Kuchta 1934-1935, František Poal 1936, Arecn Čerňavskij 1936-1938. Od roku 1938-1943 sa vystriedalo viacero učiteľov až do 13. marca 1943, kedy prišiel Ján Firtko, Jozef Marko 1961-1966, Peter Kotulič 1966-1972 (zároveň aj riaditeľ školy).

V roku 1962 sa započalo so stavbou kultúrneho domu. Slávnostné otvorenie bolo 21. septembra 1963. O výstavbu sa zaslúžili všetci obyvatelia obce. Kultúrny dom slúži do dnes po mnohých úpravách pre spoločenské posedenie obyvateľov a rôzne kultúrne podujatia v ňom sídli aj obecný úrad. Najvýznamnejšou osobnosťou v kultúrnej oblasti k nám za posledné roky zavítali:

-zasl. umel. Mária MAČOŠKOVÁ (I995)

-Hanka SERVICKÁ (1997)

-Monika KANDRÁČOVÁ s rod. (1997)

Zdroj:

Zostavil: Tomáš Michal Babják

Foto FOTOATELIÉR ANVA-V. Grešlík-Svidník

Vydal: Obecný úrad Jurkova Vôľa – 1998

Za pomoci Farskej rady gréckokatolíkov

Sadzba a tlač: Svidnícka tlačiareň spol. s r.o.