Kendice - Kultúrne dedičstvo
Pamiatky
Kostol rímsko-katolícky klasicistický z roku 1819
Kaštieľ barokovo-klasicistický z roku 1792
Kaplnka klasicistická zo začiatku 19. storočia
Kúria klasicistická z 1. polovice 19. storočia
Tradície
Hromadná cestná zástavba. Tkalo sa tu plátno. Variant východoslovenského odevu.
Mužský odev: Košeľa z domáceho plátna má v pleciach mierne naberané rukávy všité do manžiet z červenej preberanej tkaniny a úzky stojatý golier. Spodné plátenné nohavice (gače) sú z domáceho plátna. Súkenné biele nohavice (chološne) majú dva rázporky, ktorých okraje a švíky sú lemované modrým alebo čiernym súknom. Novší typ nohavíc z bieleho drilichu je pri rázporkoch zdobený bohatým vlneným šnurovaním (najmä sviatočné) v čiernej alebo tmavomodrej farbe, ktorý je doplnený našívaným červeným, modrým, zeleným súknom.
Vesta (ľajbľik) z tmavomodrého súkna má okraje na 5 cm lemované červeným súknom, na ktorom sú ornamenty striebornou šujtáškou; na predných dieloch pri rozstrihu sú v troch radoch kovové gombíky, zvyšné plochy sú bohato vyšité a šnurované tak, že výzdoba pokrýva celú plochu.
Odev v zime: Kožúšok je z barančiny, šál na hrdle z čierneho glotu. Kabát kimonového strihu so stojatým golierom, siahajúci niže pása (huňa), je z bieleho súkna okraje sú lemované angliou, z ktorej je aj lístková výzdoba pri rozstrihu. Dlhý súkenný biely kabát (čuha) s preloženým golierom, pestro vyšitým vlnou. Po kolená siahajúca guba, je zhotovená zo špeciálneho chlpatého súkna sivej, čiernej i bielej farby.
Obuv: Čižmy.
Na hlave nosili klobúčik s vyhnutou strieškou a s čiernym kohútim perom.
Ženský odev: Úzky dvojpólový spodník z domáceho plátna. Oplecko so stanom niečo niže pása má naberané rukávy, všité spolu s oboma dielmi do goliera z červenej tkaniny; neskôr ho nahradila košeľa s dlhým, po kolená siahajúcim stanom, takého strihu ako oplecko.
Sukňa – najstarší typ bol z bieleho plátna, neskôr z farbiarčiny, až napokon z továrenských látok; k sukni bol prišitý živôtik z červeného súkna (vist) s hranatým výstrihom (podobný na Spiši), zdobený zlatými a striebornými bortňami; namiesto zapínania mal šnurovanie. Neskorší typ živôtika (ľajbľik) s oválnym výstrihom, bohato zdobený nášivkami, sa neprišíval k sukni a bol z rozličných materiálov. Hladká alebo skladaná zástera (fartuch) je z bieleho plátna alebo farbiarčiny, novší typ zástery (šurc) s okrúhlymi rohmi a volánom na okraji bola z rozličných jednofarebných materiálov. Pod živôtik sa nosí veľká šatka so strapcami.
Odev v zime: Obrus, kožuch a priliehavé kabátiky z rozličných materiálov a strihov (vplyv mestskej módy).
Obuv: Čižmy.
Dievky sa česali na jeden spustený vrkoč, vydaté ženy nosili čepiec, skladajúci sa - z čipky a dienka. Paličkovaná čelenka bola zo Soľnej bane; na čepiec sa viažu rozličné druhy šatiek.
Výzdoba: Ťažisko výzdoby je v šnurovaní, doplnenom výšivkou; na ženskom odeve takmer niet výšivky. Bohato je rozvinuté tkanie rozličnými technikami pretkávania.
Z tradičných tancov boli známe: vlašiko, cigánsky čardáš, kotlíkový, huši-huši, merkovská.
K tradičným folklórnym zoskupeniam patrila veľká sláčiková hudba.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
|