Kežmarok - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Kežmarok je mestská pamiatková rezervácia.

Zámok pôvodne neskorogotický hrad zo 14. – 15. storočia, renesančne prestavaný koncom 16. storočia a v roku 1624, obnovený v 20. storočí, zreštaurovaný po roku 1945; zvyšky gotických a renesančných nástenných malieb vo veži; kaplnka ranobaroková z roku 1658
Kostol svätého Kríža , stavaný v rokoch 1444 – 98 na mieste a s pojatím zvyškov staršej gotiky, renesančne upravovaný v 16. storočí a s renesančnou zvonicou z roku 1951; oltáre neskorogotické, na hlavnom oltári plastiky a socha Madony od majstrov z okruhu Pavla z Levoče zo začiatku 16. storočia a neskorogotické sochy ; mramorový náhrobok Z. Dóczyovej neskororenesančná zo 17. storočia, gotická a renesančná stallá z 15. – 17. storočia
Zvonica renesančná z rokov 1586 – 91 so štítkovou atikou a s grafitovou výzdobou
Zvyšky mestských hradieb zo 14. - 16. storočia na gotických zvyškoch z 15. storočia, klasicisticky prestavaná v roku 1799
Radnica renesančná z 1541 – 53
Meštianske domy renesančné dvojpodlažné zo 16. – 17. storočia, niektoré s gotickým jadrom, prestavané barokovo v 18. storočí a klasicisticky v 19. storočí
Bývalá evanjelická škola renesančná zo 16. storočia
Kostol evanjelický drevený artikulárny z roku 1717, postavený na mieste provizórneho z roku 1687; interiér ranobarokový; krstiteľnica renesančná kamenná z roku 1690
Kostol rímsko-katolícky barokový z roku 1654, klenba z roku 1747; hlavný oltár z čias okolo 1700
Katolícka fara baroková z 1. polovice 18. storočia
Stará budova evanjelického lýcea klasicistická z rokov 1774 – 76, upravená v roku 1820
Reduta klasicistická z roku 1818
Kostol evanjelický podľa projektu T. von Hausena z rokov 1879 – 92, postavený v neobyzantskom slohu s náhrobnou kaplnkou I. Tökölyho z roku 1909; kazateľnica baroková z roku 1738, prenesená z artikulárneho kostola
Pomník padlým v 1. svetovej vojne (Kősseghy–Winter) z roku 1925
Pamätný dom robotníckeho hnutia s pamätnou tabuľou z roku 1961
Pamätník SNP v zámku
Pomník SNP z roku 1958
Pamätné tabule: P. O. Hviezdoslava od L. Majerského z roku 1928, F. Scholza z roku 1931, M Rázusa od K. Šovánku z roku 1938

Tradície

V bývalej garbiarskej ulici sú murované domy remeselníkov – garbiarov so vstupnou sieňou a dvojito podlomených štítov. Za obytnou časťou vo dvore boli dielne. Podstrešie využívali na sklady a sušiarne. Drevené žľaby – chrliče odvádzali vodu na ulicu. Od roku 1954 tu pôsobil folklórny súbor Magura.

Významné osobnosti

Rodisko:
Vojtech Alexander (1857 - 1916) – priekopník röntgenológie, tu pochovaný
Juraj Buchholtz ml. (1688 - 1737) – prírodovedec, pôsobil tu v rokoch 1723 – 37 a aj tu zomrel
Ferdinand Filarský (1858 - 1941) – botanik
Daniel Fischer (1695 - 1746) – lekár, pedagóg, tu pôsobil a je aj pochovaný
Dávid Fröhlich (1595 - 1648) – matematik a fyzik, je tu pochovaný
Kristián Genersich (1759 - 1825) – mineralóg, tu aj zomrel
Tomáš Mauksch (1749 - 1832) – prírodovedec, historik
Ján Daniel Perlitzi (1705 - 1778) – lekár, prírodovedec
Anton Prídavok (1904 - 1945) – básnik a rozhlasový pracovník
Martin Schwartner (1759 - 1823) – historik, diplomat, zakladateľ vedeckej štatistiky
Imrich Thököly (1657 - 1705) – vodca protihabsburského povstania; tu je aj pochovaný
Ján Vajdovský (1759 - 1825) – historik umenia

Pôsobisko:
Kristián Augustin ab Hortis (1598 - 1650) – lekár, mineralóg
Ján Blahoslav Benedikti (1799 - 1847) – zberateľ ľudových piesní
Jur Bohuš (1687 - 1722) – botanik, pôsobil tu v rokoch 1711-1722, tu aj zomrel
Jakub Buchholtz (1696 - 1758) – botanik, mineralóg
Anton Döller (1831 - 1912) – historik
Juraj Hronec (1881 - 1959) – matematik, pôsobil tu v rokoch 1906-1923
Ján Chalupka (1791 - 1871) – dramatik, pôsobil tu v rokoch 1818-1824
Karol Kuzmány (1806 - 1866) – spisovateľ, národný pracovník, pôsobil tu v rokoch 1829-1830
Jur Tesák Mošovský (1545 - 1617) – básnik, dramatik

Študovali:
Ladislav Bartholomaeides (1754 - 1825) – historik, geograf
Ján Botto (1829 - 1881) – básnik
Pavol Dobšinský (1828 - 1885) – spisovateľ, zberateľ ľudovej slovesnosti
Gašpar Fejérpataky-Belopotocký (1794 - 1874) – vydavateľ, národný pracovník
Jakub Grajchman (1822 - 1897) – básnik, dramatik
Pavel Hunfalvy (1810 - 1891) – jazykovedec, etnograf
Pavol Országh-Hviezdoslav (1849 - 1921) – básnik
Samo Chalupka (1812 - 1883) – básnik
Janko Jesenský (1874 - 1945) – spisovateľ, národný umelec
Bohuslav Klimo-Hájomil (1882 - 1952) – básnik
Janko Kráľ (1822 - 1876) – básnik
Ľudovít Kubáni (1830 - 1869) – spisovateľ
Martin Kukučín (1860 - 1928) – spisovateľ
Daniel G. Lichard (1812 - 1882) – ľudovýchovný pracovník, novinár
Ladislav Nádaši-Jége (1866 - 1940) – spisovateľ
Anton Penzel (1886) – pomológ
Martin Rázus (1888 - 1937) – spisovateľ, politik
Pavel Socháň (1862 - 1941) – etnograf, dramatik
Pavol Jozef Šafárik (1795 - 1861) – literárny historik, jazykovedec, národopisný pracovník
Albert Škarvan (1869 - 1926) – lekár, tolstojovec
August H. Škultéty (1819 - 1892) – pedagóg, zberateľ ľudovej slovesnosti
Pavel Šramko (1743 - 1831) – básnik, filológ
Samo Tomášik (1813 - 1887) – spisovateľ
Jonáš Záborský (1812 - 1876) – filológ, historik
Ctiboh Zoch (1815 - 1865) – básnik
Pavel Bílik (1916 - 1944) – účastník SNP, bol tu popravený

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť