|
|
Komjatice - Kultúrne dedičstvo
Pamiatky
Kostol rímskokatolícky na cintoríne, barokový zo začiatku 17. storočia, prestavaný v roku 1783.
Epitaf grófa F.Forgácha z roku 1615.
Kalvária baroková z 2. polovice 18. storočia.
Kostol rímskokatolícky, neskorobarokový z roku 1751, prestavaný v 19. storočí, pred kostolom štyri kamenné plastiky z polovice 18. storočia.
Kaštieľ neskorobarokový z polovice 18. storočia, prestavaný v historizujúcom slohu v roku 1872.
Kúria klasicistická, z konca 18. storočia.
Sochy klasicistické zo začiatku 19. storočia.
Tradície
V obci bola hromadná cestná zástavba. Z 1. polovice 20. storočia sú murované domy so stĺpovými podstienkami. Dvory sú uzavreté nízkou bráničkou.
Variant ľudového odevu, ktorý sa tu nosil sa viaže k slovenskému etniku. Má niekoľko podvariantov. Na odevy sa používalo do roku 1918 najmä konopné plátno, z ktorého sa šili ženské i mužské časti (košeľa a gate). V ženskom odeve sa na ostatné časti (sukňa, zástera, lajblík, juka, kacabajka) používala najmä modrotlač a niektoré továrensky vyrobené materiály (glot, kartún, vlnené a hodvábne látky na sviatočný odev), ktoré už po roku 1918 prevládali. Mužské nohavice a vesta boli z čiernej vlnenej látky, bez akýchkoľvek ozdôb, s medenými gombíkmi na veste alebo na kabáte, ktorý mal dlhé rukávy. Na zimu nosili muži po päty dlhú halenu z bieleho súkna, ku gatiam nosili kožené pantofle, ináč čierne čižmy. Ženy nosili čierne čižmy s tvrdými sárami a vyššími podpätkami. Pôvodný účes vydatých žien sa upravoval do dvoch vrkočov na drôtenú podložku. Vlasy sa pokryli dvoma čepcami. Spodný bol z kvetovaného atlasu, vrchný čipkový alebo háčkovaný. Pri novšom type účesu bol vrkoč upravený do uzla v tyle hlavy. So zmenou účesu sa začal nosiť čepiec z čipkoviny (šlofka), prevzatý z mestského odevu.
Významné osobnosti
Pôsobisko :
Andrej Caban (1813-1860), národný pracovník, pôsobil tu v rokoch 1834 – 1860.
Gál Huszár (?-1575), kníhtlačiar, pôsobil tu v roku 1573.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
|