Košice - Myslava - Mestská časť - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Kostol rímskokatolícky klasicistický z roku 1792.

Tradície
Potočná radová zástavba. Murované domy so sedlovou alebo valbovou strechou sú zo zač. 20. storočia. Dvory sú uzavreté bránami a bráničkami so stĺpmi zakončenými štylizovanou ľudskou hlavou. Mužský odev: Košeľa z domáceho plátna so stojatým golierom a rukávmi všitými do manžiet, je vyšívaná okolo roztrihu, na golieri a na manžetách bielym, červeným a modrým hodvábom. Plátenné široké nohavice (gače), nazberané po celej dĺžke, siahali do polovice lýtok, naspodku boli vystrapkané, spevnené mriežkou. Nosila sa k ním zástera (šurc), dávnejšie biela, so širokou mriežkou na spod­nom okraji, potom pestro vyšívaná strojom. Súken­né biele nohavice (hološne); kožúšok (brušľak) z bielej barančiny; vesta (ľajblik) z čierneho alebo červeného súkna, bohato vyšívaná pestrofarebnou vlnou, zdo­bená bielymi gombíkmi; tmavomodré vesty starších mu­žov sú lemované červeným súknom a mosadznými gombíkmi. Odev v zime: trojštvrťový biely súkenný kabát kimonového strihu, lemovaný modrým súk­nom (huňa), dlhý kabát z bieleho súkna s prelože­ným golierom (čuha). Obuv: krpce (bočkory), čižmy, baganče. Ženský odev: Vývinove starší typ ženského odevu sa nazýva hacarka, novší, ovplyvnený maďar­ským etnikom, tzv. maďarka. Spodník (podolok) je z dvoch pôl plátna. Oplecko s predným a zadným stanom, spolu so širokými dlhými rukávmi všitými do goliera a do manžiet; golier, manžety a riasenie pri golieri sú vyšívané. Košeľa je dlhá po kolená, s užšími rukávmi ako oplecko. Sukňa (kabát) z farbiarčiny je zošitá spolu s vyšívaným živôtikom (vist) z červeného súkna, fialového alebo zeleného plyšu; sukňa z kartúnu alebo iných materiálov bola samostat­ná. Nosil sa k nej živôtik (ľajblik) a kožúšok (brušľak) z bielej barančiny, na ktorej boli vpredu vyšívané ruže. Zástera (šorc) starého typu je z farbiarčiny, novšia z plátna, ktoré je bohato pretkávané a kombinované s výšivkou. Vlnená zástera (volňavka) je tkaná z bieločiernej ovčej vlny, novšie šorce majú zaokrúhľova­né rohy s volánom. K sukni s prišitým živôtikom sa nosil pás tkaný z červenej vlny, na ktorom sa viazali vlnené šnúrky. Odev v zime: kožuch (palelotka) voľ­ný kabátik po pás z rozličného materiálu, na zimu podšitý. Obuv: krpce, čižmy, topánky. Dievky majú vlasy zopnuté v tyle hlavy sponkou a na konci rozpustené (na kudzeľku), vydaté ženy majú vlasy upravené do účesu nazývaného chomoti (starší typ) s podkladom ovinutým tkanicou; pri novšom type účesu komľa sú vlasy obkrútené okolo polooblúkového mosadzného hrebeňa spojeného drevom. V 19. storočí nosili vydaté ženy cez čelo uviazanú čiernu zamatku a na to čepiec z paličkovaných farebných čipiek zo Solivaru. Mladšie ženy si uväzujú malú šatku (konťošku). Výzdoba: bohaté farebné prietky kombinova­né výšivkou vývinove mladšou, krížikovým a plným stehom po niti i podľa predkreslenia. Pestrofarebný rastlinný štylizovaný i naturalistický ornament. Tradičné tance: rezgő, karika, sviečkový, polka. Pôsobí tu miestna folklórna skupina, ktorá predvádza pozoruhodný svadobný sviečkový tanec.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť