|
|
Kurima - História
Obec Kurima bola osídlená koncom eneolitu a začiatkom doby bronzovej. Na území dnešnej obce sa našli východoslovanské mohyly. Obec sa vyvinula na území starej dediny. Obec je doložená z roku 1327 ako Kurima al. n. Dubynna, od roku 1786 ako Kurima, maď. Kurima.
V r. 1327 sa uvádza ako najstaršia obec na panstve Kurima. Panstvu patrili obce Cernina, Dubinné, Hažlín, Hrabovec, Komárov, Poliakovce, Šarišské Čierne, Šašová a Ortuťová. V r. 1352 dostali panstvo po zemanoch z Fóny Cudarovci. Začiatkom 15. storočia splynulo s panstvom Makovica. Kurima sa vyvíjala ako poddanské mestečko, v r. 1415 získala jarmočné právo. V r. 1427 mala 102 port. Koncom 15. storočia sa vyľudnila po vpádoch poľských vojsk. V 16.-17. storočí dolovali v chotári zlato. V 17. storočí bola Kurima hlavným mestečkom panstva Makovica. Pracovali tu 2 píly a mlyn. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka, hydiny, včelárstvom a plátenníctvom. Remeselníci (čižmári, hrnčiari, obuvníci, výrobcovia fajok ) tvorili bratstvá. V 18. storočí bol v obci tridsiatkový úrad. V r. 1707 bola v prevádzke skláreň. Zemepánmi boli Szirmayovci a Erdődyovci. V r. 1787 mala obec 142 domov a 944 obyvateľov, v r. 1828 mala 161 domov a 1390 obyvateľ ov. V 19 . storočí obec hospodársky upadla, značný počet obyvateľov sa vysťahoval. Udržali sa trhy s plátenníckymi, prútenými a drôtenými výrobkami a dobytčie trhy. V polovici 19. storočia znova hľadali v chotári zlato. V r. 1863 postavili plátennícke bielidlo, vyrábali železničné podvaly, píšťaly a fajky. V r. 1914 vyhorela polovica obce. Po 1. svetovej vojne veľkostatok rozparcelovali. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pálením tehál, výrobou cementových škridlíc a rúr, tkáčstvom, košikárstvom a podomovým obchodom. Pracovali tu 2 mlyny, píly a stupy. V bojoch v r. 1944-45 bola obec silne poškodená.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
|