Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom
Lehôtka pod Brehmi

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Kultúrne dedičstvo

Príroda

Školstvo

Fotogaléria

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Lehôtka pod Brehmi - Školstvo


Školstvo

Prvé správy o škole sú z roku 1796. Deti chodili do hornoopatovskej rímsko­katolíckej cirkevnej školy, preto boli občania Lehôtky pod Brehmi povinní udržiavať hornoopatovskú školu. O návštevu školy sa rodičia veľmi nestarali. Richtár musel chodiť z domu do domu a deti vyháňať palicou. Vzdialenosť do školy bola 5 km tam i späť. Pre deti to bola veľká námaha hlavne v nepriaznivom počasí. Obyvatelia obce museli za učenie učiteľovi platiť. Na jedno gazdovstvo to bolo l a 1/2 merice obilia a od jedného želiarstva 3/4 merice obilia, čo bolo spolu 30 meríc.

V roku 1859 cez zimu napadlo veľa snehu a horaopatovská škola sa zrútila. Nemal ju kto opraviť. Lehotčania neboli ochotní pustiť sa do opravy. Svoje rozhodnutie zdôvodňovali tým, že ich deti nechcú chodiť do Horných Opatoviec a pridali ešte jeden argument navyše, že podľa záväzku sú povinní školu len udržiavať a nie vystavať. Ďalej tvrdili, že ich deti chodia do lepšej a bližšej školy v Hliníku nad Hronom. A tak Lehotčania školu v Horných Opatovciach neopravili. V samotnej obci prvé náznaky vyučovania boli už pred rokom 1820. V dome Juraja Mikuláša sa schádzali deti, kde ich farár vyučoval náboženstvo. Na kázne sa prichádzali aj dospelí. Farára a jeho dovoz si dedinčania museli platiť sami. V roku 1873 - 1888 pre školu sa uvoľnil kováčsky dom. Od roku 1865 v obci pôsobil prvý učiteľ Ignác Mráz, ktorý spočiatku vyučoval deti v súkromných domoch.

Zlepšenie podmienok v školstve nastáva až menovaním banskobystrického biskupa Štefana Moysesa, ktorý do Svätého Kríža prišiel 8. apríla 1851a usadil sa tu natrvalo. Moyses ako veľký národovec sa zameriava na celé okolie svojho sídla. Napomáha pri výchove slovenskej mládeže, zakladá a vydržiava dedinské školy, vybavuje ich potrebnými pomôckami, napomáha zakladaniu nedeľných škôl, aby sa tu mohli ľudia naučiť čítať a písať. Šíri sa osveta aj v oblastiach každodenného života, napr. veľa sa hovorí o zhubných následkoch alkoholizmu.

Z iniciatívy Štefana Moysesa bola pre cir­ kevnú školu v roku 1860 zakúpená budova č. 27 od Rudrikovcov (dlho v obci označovaná ako stará škola) za l 000 korún Bolo treba začať vyučovať, a tak obec na vlastné trovy dala školu opraviť. Od roku 1860 v nej učil Ignác Mráz vyše 30 rokov. Na každého žiaka sa v tej dobe platilo 29 grajciarov 40 halierov a merica obilia. Učiteľ mohol užívať záhradu a pole. Pre dnešné deti je nepredstaviteľné, že ich rovesníci v tom období do školy nosili každý deň jedno polienko dreva na vyučovanie, aby si mohli v triede zakúriť. Vyučovanie sa začínalo neskoro na jeseň a trvalo do Veľkej noci. Na skúšky (exameny) deti museli chodiť do Horných Opatoviec. Skúšalo sa len čítanie, písanie a počty. Najväčší dôraz sa kládol na náboženstvo, ktoré učil učiteľ. Farár len preveroval vedomosti žiakov. Mládež od 18. až do 21. roku života pásla dobytok, pomáhala pri hospodárstve a tiež chodila na sezónne poľnohospodárske práce na Dolniaky.

Obec v roku 1898 poslala do Budapešti žiadosť o štátnu podporu, aby sa zlepšilo vyučovanie v škole. Uspeli čiastočne. Ministerstvo síce poukázalo 297 zlatých s tým, aby si obec vyvolila kvalifikovaného učiteľa, lenže diplomovaný učiteľ ponuku neprijal, a tak školská stolica vyvolila nekvalifikovaného učiteľa Jozefa Klimana. Aby si obec mohla vyzdvihnúť zlaté, žiadala použiť sumu na opravu školy. Obec podporu nedostala. Začal teda vyučovať nekvalifikovaný učiteľ Jozef Kicko. Výsledok jeho práce bol veľmi slabý. Keď v roku 1910 obec otvorila štátnu školu mládež nevedela poriadne ani čítať, ani písať.

V roku 1921 sa vynoril opäť problém s budovou pre vyučovanie - 83 školopovinných a 32 opakujúcich detí. Nemali sa kde učiť, pretože vtedajší majiteľ budovy miestnej školy nechcel ďalej budovu dávať do prenájmu. Musel zakročiť slúžovský úrad a pohrozil, že budovu zrekviruje. Veľký počet žiakov si vyžadoval úpravu vyučovania na dve zmeny. Majiteľ budovy opäť robil prekážky, a tak sa obec v roku 1922 rozhodla, že postavia prístavbu k budove starej pastierne. Toto riešenie bolo veľmi nevyhovujúce, pretože ostatná časť budovy slúžila na ustajnenie obecného býka a obydlie pre pastiera.

Vzhľadom na potrebu školy musel tento problém riešiť obecný výbor. Riešenie sa našlo až v roku 1925 vo vypísaní súťaže na vyhotovenie projektu za účelom výstavby školy. Projekty sa mohli podávať do 11. mája 1925 do 14. 00 hod. Prioritnou otázkou bola výška potrebných financií na stavbu. V ponukách sa výška pohybovala od 210 000 korún do 315 000 korún. Boli to príliš vysoké ponuky, a tak obec žiada MŠ a osvety o zjednodušenie projektu. Obec povolenie dostala a s ním aj 100 000 korún na krytie stavby školy. Projektantom školy sa stal staviteľ Jozef Pešta zo Zvolena za 128 560 korún. Obec mala výdavky nad 100 000 korún hradiť sama. S výstavbou sa začalo 29. októbra 1925 - ešte v tom roku bola budova pod strechou. Ukázalo sa, že peňazí je nedostatok a práce na stavbe sa pozastavujú. Veci sa v priebehu roka 1926 vyriešili a škola bola daná do užívania 14. októbra 1926. Kapacita školy pre 74 žiakov nestačila a tak druhú miestnosť prenajala v priestoroch Urbáruna Lochu za poplatok 350 korún ročne.

Základná škola v obci ukončila svoju činnosť 27. júna 1975. Dôvodom bol ten fakt, že počet školopovinných detí ročníkov l. - 3. bol malý. V poslednom škol­ skom roku 1974 / 75 bolo v 1. ročníku 5 žiakov, v 2. ročníku 4 žiaci, v 3. ročníku 6 žiakov. Výhľad do budúcich rokov mal veľmi nepriaznivú prognózu. V dôsledku stavebnej uzávery sa mnoho mladých rodín vysťahovalo do okolitých miest. Deti až dodnes navštevujú školu v Hliníku nad Hronom. Časť inventáru sa presunula do hlinickej školy a učebňa sa začala vyžívať ako miestna knižnica. Od roku 1976 sa rozhodnutím miestneho národného výboru budova využívala na účely materskej školy.

Ďalšie pokusy o otvorenie Základnej školy v Lehôtke pod Brhehmi boli po voľbách v roku 1990. Miestny národný výbor našiel v Lehôtke pod Brehmi aj vhodné priestory i učiteľku, ale pre malý počet detí žiadosť štátnymi orgánmi bola zamietnutá.

Popri školstve treba spomenúť aj vznik materskej školy v obci. V obci existoval v rokoch 1950 - 1951 detský útulok asi pre 30 detí. Priestory útulku boli prenajaté v dome č. 80. Deti odborne viedla slečna Anna Baranová - učila ich básničky a vhodné hry. Zároveň bolo postarané aj o stravovanie detí, ktoré zabezpečovala pani Helena Poláková. Dobré fungovanie vytvorilo vhodnú základňu vzniku materskej školy. Jej vznik sa spája aj s novou filozofiou školskej prípravy dieťaťa na proces vyučovania a s menom učiteľa Jozefa Musia. Otvorenie materskej školy sa datuje na začiatok školského roka 1952/1953 - nemala vlastnú budovu, a preto sa prenajali priestory v dome Júliusa Barana. Obyvatelia obce môžu byť hrdí na prvenstvo materskej školy v širokom okolí.

Zdroj: Helena Žňavová, Publikácia Lehôtka pod Brehmi 1391 - 2001 





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.